Topoľčiansky hrad
Túra

Medzi Bojnou a Úhradom

26. 05. 2017
Považský Inovec nepatrí medzi pohoria, ktoré sa považujú za atraktívne. No keď som na FB našiel obrázok štíhlej skalnej ihly a začal som plánovať trasu, už som tušil, že to bude zaujímavé. Prechádzka nakoniec predčila všetky moje očakávania. Veď kedy sa vám podarí za deň pešo obehať tri hradiská, zaujímavú jaskyňu, skalnú ihlu, zámocký parčík...

Trasa

Bojná, ranč pod Babicou - Hradná dolina - hradisko Bojná-Valy - Hradisko - jaskyňa Opálená skala - Podhradie, chaty - Úhrad - Mačacia skala - Tesáre, Kokošová (Tesársky park) - Bojná

Bojná-Valy

Auto som odstavil pred rančom pod Babicou a vyrazil som hore dolinou. Na rázcestí som natrafil na náučný chodník, z ktorého dokončili iba časť. Je to škoda, pretože plánovaná trasa je zaujímavá.

V doline Hradného potoka som minul chatky a začal som stúpať hore hrebienkom. Zrazu som kútikom oka čosi zaregistroval. Mláďa dravca sediace na konári tesne nad zemou. Za jazdy som vytiahol fotoaparát a cvakol som ho. Túra začala dobre.

O pár minút som prišiel k mohutným valom. Leží tu jedno z najväčších slovanských hradísk, Bojná-Valy. V opevnení je prerazený čiastočne rekonštruovaný vstup - východná brána. Hradisko zaberá dvojicu oblých vrcholov a sú na ňom rekonštrukcie zrubov, ktoré sú čiastočne zapustené do zeme. V každom je malá piecka a vyvýšená posteľ. Pri západnej bráne zrekonštruovali val opevnenia. Zvonka bol obložený skalami.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Hradisko strážilo cestu spájajúcu Považie s Ponitrím a vyberali na ňom mýto. V 9. storočí valy zosilnili, a to najmä na západnej strane, z ktorej očakávali útok. Nakoniec útočníci hradisko dobyli.

Bojná 2

Prešiel som sa po južnom vale opevnenia a zbehol som do doliny Hradného potoka. Nato som s kompasom v ruke preliezol hrebienok, na ktorom som vyplašil muflóny. Neskôr som videl aj zopár srniek a nejaké lane.

V doline Bojnianky som hľadal tabuľu náučného chodníka, žiadnu som však nenašiel. Ani značky. Vybehol som na kopček Hradisko. V minulosti tu stál satelit Valov, malo by sa to volať Bojná 2, alebo Bojná 3. Kopček obkolesuje slabo viditeľný val. Jediné miesto, kde ho vidno lepšie, je šija, ktorou je ostroh spojený s priľahlým svahom.

Okolo Úhradu

Zbehol som do doliny Lieskového potoka. Chvíľu som kráčal dnom a nato som odbočil na tiahly hrebienok. Pekne z neho vidno samoty Dolina. Chvíľu som išiel po modrej značke, ktorú som prešiel ako študent počas Inoveckej 50-ky, a cestou som obišiel Holé Brehy. Rezervácia je asi najkrajším miestom Považského Inovca.

Prišiel som na zelenú značku, ktorú som prešiel pred rokmi s potomkom, a začal som prudšie stúpať. V sedle sa pilčíci zabávali tým, že haluzinou zahádzali turistický chodník. Keď som neskôr stúpal na Úhrad, stretol som turistov so psom, ktorí práve na tomto mieste zišli zo značky a zablúdili.

Opálená skala

Počas zostupu sa človeku otvárajú prvé výhľady na Topoľčiansky hrad. Je to pekná ruina, ale dnes som na ňu nešiel. Zahol som doprava a stúpal som okrajom zjazdovky. Približne pri stĺpe číslo 7 mi navigácia zavelilo zahnúť doľava a po krátkom traverze som sa ocitol pri jaskyni.

Jaskyňa Opálená skala je verejnosti voľne prístupná. Vyzbrojený baterkou som nazrel dnu, avšak príliš ďaleko som nešiel. Jaskyňa sa prudko zvažuje a na vlhkej zemine sa mi šmýkalo. Už pár metrov za vstupom sa dajú nájsť náznaky kvapľovej výzdoby.

Úhrad

Vrátil som sa na zjazdovku a cestičkou pomedzi borievky som stúpal na kopec. Na malej lúčke pri ohnisku som si oddýchol a zjedol som obed. Potom som vo výstupe pokračoval. V mladej bučine bude čoskoro veľa jahôd.

Vyliezol som na Úhrad (685 m). Na kopci ma prekvapila vrcholová kniha. Je tu preto, lebo na vrchole končí významová odbočka modrej značky. Kúsok pod vrcholom je informačná tabuľa, na ktorej sa píše, že tu v minulosti stálo Laténske hradisko. Jeho valy sú na južnej strane kopca dobre viditeľné ešte aj dnes.

Mačacia skala

Prekrižoval som modrú značku a zostupoval som oblým hrebienkom. Najprv nadivoko lesom, neskôr sa ku mne pridala cesta. Keď serpentínou zbehla do sedla, odbočil som z nej a vyštveral som sa na Skalku. Na vrchole kopčeka je skala, z ktorej je výhľad južným smerom. Avšak ešte pred vrcholom je na severnom svahu nádherná skalná ihla Mačacia skala, či Mačací chvost. Nikdy by som nepovedal, že môže byť takáto štíhla skalná veža v Považskom Inovci.

Na vrchole Skalky som si odfotil poniklece a pomedzi skalné bloky som zbehol späť na cestu. Nasledoval nudnejší úsek výletu, no keď cesta zahla kamsi doprava do doliny, opäť bol hrebienok zaujímavejší. Zjavili sa na ňom húštiny a zemné strže, ktoré bolo treba križovať. Avšak najviac ma tam fascinovala „obesená borovica“. Strom sa zlomil a pri páde sa zakliesnil medzi ďalšie. Teraz tam visel a kmeň mu končil kusisko nad zemou.

Kokošová

Vyšiel som z lesa a krížom cez pole som prišiel k zámočku Kokošová pri Tesároch. Zámoček je súkromný, vstup strážia kamery, no hneď vedľa neho je chránený Tesársky park, ktorý si možno pozrieť. Parčík je malý, ale páčil sa mi.

Nasledoval návrat poľnými cestami a asfaltkou k ranču pod Babicou. Ráno stáli pri točni autobusov dva karavany, teraz tu strašilo jedno auto vedľa druhého a okolo nich davy výletníkov.

Záver

Výlet som plánoval dlhšie a myslím, že sa oplatilo merať sem cestu. A to som ďalšiu atrakciu, Topoľčiansky hrad, vynechal, pretože som na ňom bol nedávno. Možno sa naň vyberiem nabudúce, keď si spravím okruh cez Panskú Javorinu (rozhľadňa).

Fórum 3 príspevky
Medzi Bojnou a Úhradom 28/05/17 11:06 3 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Wölzer Tauern – Hohenwart Pred pár rokmi, keď som vyšiel na Greim, Rettlkirchspitze a Schoberspitze, sa mi vo Wölzer Tauern (časť Nízkych Taurov) veľmi páčilo. Nie sú tam žiadne veľké atrakcie, ale krajina “plies a čučoriedok” ma očarila. Tak som si povedal, že by nebolo od veci pozrieť sa tam zas. 03/11/20 Martin Knor Svet
VHT Ennstaler Alpen – Kreuzmauer Gesäuse je v mojich očiach najkrajším národným parkom Rakúska. Vápencové hory nie sú príliš vysoké, sú však poriadne divoké. Hrebene pohoria sú pre bežného turistu neschodné, hoci ich časti sa prejsť dajú. Vlani som prešiel z Malého na Veľký Pyhrgas, nuž a tento rok som chcel prejsť z Frauenscharte na Kreuzmauer. Problém bol v tom, že sa mi to nepodarilo. Napriek tomu bola prechádzka atraktívna. Myslím, že to bola najkrajšia túra, akú som túto sezónu v Rakúsku prešiel. 20/10/20 Martin Knor Svet
Túra Ennstaler Alpen – Tamischbachturm Gesäuse je národný park zaberajúci časť Ennstalských Álp (Ennstaler Alpen) a pre mňa ide o najkrajšiu časť Rakúska. Snažím sa prejsť tu každý rok aspoň jednu - dve trasy, nuž a tento rok som vyšiel na Tamischbachturm a na Kreuzmauer. Prvá túra bola pohodová, druhá bola za hranicou mojich možností. Ale teraz budem písať iba o prechádzke na Tamischbachturm. 13/10/20 Martin Knor Svet
Najnovšie články na titulke
 
Rada Ako kakáte v lese? Nedávna skúsenosť v rámci akcii Čisté hory ma inšpirovala k otvoreniu tejto témy, najprv na diskusnom fóre, no myslím, že cikanie a kakanie v lese si zaslúži aj vlastný článok. Sú to úplne základné potreby, týkajúce sa každého turistu bez ohľadu na kondičku či výbavu, avšak v turistických príručkách či v návštevných poriadkoch národných parkov sa o nich nič nedozviete. Áno, odpadky je potrebné brať so sebou, ale o tom, že aj toaleťák je odpadok už všetci taktne mlčíme a väčšina si to vysvetľuje tak, že to vlastne nie je odpad. dnes Lenka Rusnáková Strava a pitie
Túra Stolové hory v Saskom Švajčiarsku V septembri sme sa vybrali do neďalekého Nemecka. Cieľom nášho trojdňového putovania bola bývalá vojenská pevnosť tesne za hranicami Česka. Terén bol nenáročný, zaujímavostí mnoho, doprava vlaková, lodná a pešia. včera Jana Hrehová Svet
VHT Furkotská dolina, Bystrá lávka a Štrbský štít Ôsmy diel zo seriálu Tatranské doliny je venovaný Furkotskej doline, ktorá ústí neďaleko Štrbského plesa a ohraničuje ju Soliskový hrebeň z východu a hrebeň Ostrej zo západu. V závere doliny sa nad ňou týči Furkotský štít, z ktorého oba hrebene vybiehajú. Veľkou ozdobou Furkotskej doliny sú dve Wahlenbergove plesá, ležiace v jej hornej časti. Vyšné Wahlenbergovo pleso v samom závere doliny je druhým najvyššie položeným plesom v Tatrách a to je aj dôvod, prečo tu robím výnimku a dolinu si neprejdem tradične hore a späť dole. 23/11/20 Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Medzi Bojnou a Úhradom 28/05/17 11:06 3 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Považský Inovec

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 685 m n. m.

    • min: 220 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1173 m

    • klesanie: 1173 m

  • Vzdialenosť
    • 27 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 25.03.2017

  • Štart trasy
    • šírka: 48.5963 ° SŠ
      dĺžka: 18.0503 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.5963 ° SŠ
      dĺžka: 18.0503 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Prameň Janiš, ranč pod Babicou

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Bojná (bus, parkovanie pri ranči pod Babicou)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.22 (0.49)