Extra

Verejná doprava a turistika (2. časť) - súčasnosť

10.05.17
V druhej časti pokračovania článku sa pozrieme na súčasný stav verejnej dopravy a jej použiteľnosť z pohľadu turistov či cyklistov. Tak ako v prvej časti článku, našu pozornosť zameriame opäť na železničnú a autobusovú dopravu. Osobitný priestor venujeme aj cyklobusom, ktoré majú v rámci Slovenska zatiaľ krátku históriu, sú však veľmi vhodným nástrojom prepájania verejnej dopravy s využívaním rekreačného potenciálu.

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že akékoľvek železničné či autobusové spojenie je použiteľné pre turistov za predpokladu, ak to umožňuje na jednej strane výber plánovanej túry a na druhej strane cestovný poriadok daného spojenia. V článku sa však zameriame na spojenia, ktoré majú výrazný turistický potenciál.

Železničná doprava a turistika

Začneme opisom železničnej trate č. 173 Červená Skala - Margecany. Uvedené železničné spojenie bolo vybudované v rokoch 1931 - 1936 ako súčasť novej magistrály zabezpečujúce priame spojenie stredného Slovenska s Košicami. Jej trasovanie je priam predurčené pre turistické účely, keďže prechádza nádhernými scenériami južnej časti Slovenského raja popri vodnej nádrži Palcmanská Maša. Pre turistov sú najvýhodnejšie nasledujúce železničné zastávky či stanice: Telgárt-penzión, Dobšinská Ľadová Jaskyňa, Stratená, Dedinky a Mlynky. Súčasná dopravná obsluha (2017) pozostáva z dvoch párov regionálnych expresov v relácii Banská Bystrica – Margecany s dennou prevádzkou (jeden ráno, druhý popoludní), nesúcich názvy ako Geravy, Kráľova hoľa či Hnilec, ktoré pred pár rokmi nahradili legendárny rýchlik Horehronec. Súčasné regionálne expresy sú ešte doplnené niekoľkými osobnými vlakmi z Margecian po Dobšinskú Ľadovú Jaskyňu. Možno povedať, že z každej u uvedených zastávok vedú viaceré značkované chodníky. Ako zaujímavosť môžeme spomenúť, že počas výstavby VN Palcmanská Maša v 50. rokoch minulého storočia došlo k preložke železnice, pôvodne sa zastávka Dedinky nachádzala bližšie k Dobšinskej Maši. To ale nič nemenilo na skutočnosti, že už v tom čase tu bolo východisko zelenej turistickej značky smerujúcej až do Spišských Tomášoviec na niekdajšej Košicko-bohumínskej železnici.

Pozrime sa v krátkosti na ozubnicovú železnicu z Pohronskej Polhory do Tisovca. V cestovnom poriadku ju nájdeme pod číslom 174 Brezno – Jesenské. Na Slovensku jediná ozubnicová železnica s normálnym rozchodom bola vybudovaná v roku 1896 ako spojenie v tom čase priemyselného Gemera s Pohroním. Kvôli vysokému sklonu (vyše 50 ‰), ktorý železnica musela prekonať v stúpaní do sedla Zbojská, tu bol použitý Abtov ozubnicový systém. Ten sa však od 60. rokov nepoužíval. Snahou nadšencov bolo oživiť turistickú prevádzku parného ozubnicového rušňa, získaného pôvodne z Rumunska v roku 2002. Po dlhých rokoch prác sa 3. októbra 2014 prvýkrát ozubnicový parný rušeň s celou historickou súpravou drevených vagónov vydal na svoju prvú verejnú jazdu z Tisovca do sedla Zbojská a naspäť. Od roku 2015 trvá turistická prevádzka na železnici od mája do septembra, parný vlak vyráža na svoju cestu spravidla v jednu sobotu v mesiaci (v augusta bývajú jazdy každé dva týždne).

Pokiaľ ide o samotnú železnicu, premávajú na nej štandardne tri páry motorových osobných vlakov (tie ozubnicu nepotrebujú). Ponuka spojov sa v posledných rokoch výrazne znížila a neraz sa hovorilo o zastavení osobnej dopravy na železnici v úseku Tisovec - Brezno. Pozitívna je aspoň skutočnosť, že v roku 2014 prešla železnica generálnou opravou, počas ktorej sa opravil ozubnicový systém, traťový zvršok a postavil sa nový most nad Bánovom v súvislosti s rekonštrukciou cesty I. triedy. Ako vhodné východiská turistických výletov možno použiť všetky stanice či zastávky na trati: Pohronská Polhora, Zbojská, Tisovec-Bánovo a Tisovec. Od každej zastávky vlaku vedú značkované chodníky na Muránsku planinu či do Veporských vrchov.

Ďalšou železnicou s horským charakterom je nepochybne trať z Banskej Bystrice do Turčianskych Teplíc, postavená v rokoch 1936 - 1940. Avšak v decembri 2012 boli na trati zrušené všetky osobné vlaky, namiesto ktorých boli posilnené rýchliky medzi Banskou Bystricou a Žilinou do 2-hodinového pravidelného taktu počas celého dňa. Rýchliky však zastavujú len v Banskej Bystrici, Hornej Štubni či v Turčianskych Tepliciach. Pôvodné turistické východiská pozdĺž trate v Čremošnom, Hornom Harmanci (pri Harmaneckej jaskyni) a Dolnom Harmanci sa stali nedostupnými vlakmi (v prípade Čremošného je problematická dostupnosť aj autobusom). Aj preto je v súčasnosti trať turisticky zaujímavá skôr sama o sebe pre svoje technické riešenie v podobe 22 tunelov s celkovou dĺžkou 12,2 km a Čremošnianskym tunelom s dĺžkou 4 698 m (najdlhším v SR). Pre dosiahnutie turistických východísk do Veľkej Fatry a Kremnických vrchov je častokrát nevyhnutné použiť autobusovú dopravu, ktorej ponuka sa však v ostatných rokoch o niečo zlepšila.

Ďalšími turisticky zaujímavými železnicami v regióne stredného Slovenska sú nepochybne trate Zvolen – Kremnica – Horná Štubňa, Horná Štubňa – Sklené – Remata – Handlová, ale aj Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica. Na všetkých uvedených železniciach jazdí v súčasnej dobe len niekoľko osobných vlakov denne, viac či menej využívaných aj turistami na výlety do Kremnických vrchov, Štiavnických vrchov či pohoria Žiar

Druhým výrazným turistickým regiónom s nezastupiteľnou úlohou železničnej dopravy v rámci Slovenska je tatranský región. Jeho komunikačná kostra je tvorená hlavnou železničnou traťou č. 180 Žilina – Košice s rýchlikovou stanicou v Štrbe, ďalej miestnou železnicou č. 185 Poprad – Studený Potok – Tatranská Lomnica, úzkorozchodnými elektrickými železnicami č. 183 Poprad – Starý Smokovec – Štrbské Pleso a č. 184 Starý Smokovec – Tatranská Lomnica a napokon ozubnicovou železnicou č. 182 Štrba – Štrbské Pleso (do tohto výpočtu by sme mohli započítať aj lanové dráhy v okolí). Faktom však je, že počas každoročne stúpajúcej návštevnosti Tatier v letnej sezóne sa čoraz častejšie ukazuje kapacita tatranských električiek ako nedostatočná. Jej ďalšie posilnenie je limitované technickými parametrami trate, ale aj nedostatkom koľajových vozidiel. Z pohľadu využiteľnosti pre turistov sú výhodné takmer všetky stanice a zastávky po trase, väčšina z nich sa priamo nachádza na sieti značkovaných chodníkov. Ako zaujímavosť možno spomenúť, že pôvodne sa uvažovalo o predĺžení električky zo Štrbského Plesa cez Podbanské do Liptovského Hrádku, ako aj na opačnej strane z Tatranskej Lomnice smerom na Tatranskú Kotlinu a Kežmarok, všetky tieto plány pochovala vojna a jej dôsledky.

Špecifickým prípadom je železničná trať zo Spišskej Novej Vsi do Levoče, ktorú v súčasných cestovných poriadkoch nájdeme pod číslom 186. Osobná doprava na trati je prevádzkovaná len dva dni v roku počas konania Levočskej púte na Mariánskej hore nad Levočou.

Je samozrejmosťou, že železničná doprava sprístupňuje aj mnohé ďalšie turistické lokality v iných častiach Slovenska. Ako príklad môžeme uviesť oblasť Bielych Karpát (úsek Stará Turá – Vrbovce), Javorníkov a Kysúc (Makov – Čadca – Skalité), Oravy (Kraľovany – Trstená), Liptova (Ružomberok – Štrba) či Spiša (Poprad – Margecany a Poprad – Stará Ľubovňa). Pre návštevu Slovenského krasu je možné použiť železničné spojenie na trase Zvolen – Košice. Aj tu však boli na úseku Jesenské – Moldava nad Bodvou zrušené všetky osobné vlaky, pre turistov sú použiteľné len stanice v Tornali, Plešivci, Rožňave a Moldave nad Bodvou (v Turni nad Bodvou zastavuje len jediný vlak). Turisticky zaujímavými na južnom železničnom ťahu sú zastávky vo Zvolenskej Slatine, Detve, Kriváni, Podkriváni, Píle, Lovinobani a Podrečanoch – východiská značkovaných chodníkov na Poľanu, do Javoria, Ostrôžok či južnej časti Stolických vrchov. Podobne väčšina železníc na východnom Slovensku je použiteľná pre turistov, napr. železnica Prešov – Humenné s odbočkou do Bardejova (pre výlety do Slanských vrchov, Ondavskej vrchoviny či Ľubovnianskej vrchoviny), Humenné – Medzilaborce a Humenné – Stakčín (Laborecká vrchovina, Bukovské a Vihorlatské vrchy) či trať Košice – Humenné / Čierna nad Tisou prechádzajúca cez Slanec, východisko do južnej časti Slanských vrchov.

Autobusová doprava a turistika

Autobusová doprava je na území Slovenska rozšírená a pomerne rovnomerne rozložená. Môžeme povedať, že prevažná časť obcí na Slovensku má zabezpečené pravidelné autobusové spojenie s najbližším väčším sídlom (zväčša okresné mesto) či železničnou stanicou v blízkosti, aj keď samozrejme určité rozdiely v ponuke spojov v jednotlivých regiónoch sú značné. Ak vezmeme túto skutočnosť na zreteľ pri plánovaní túry, máme šancu si výlet naplánovať tak, aby bol uskutočniteľný verejnou dopravou. Samozrejme, nie vždy je to ideálne a niekedy je to za cenu rôznych ústupkov na strane turistu, vyplývajúcich z nevyhnutnosti plne sa prispôsobiť cestovnému poriadku. Výsledkom je častokrát použitie vlastného auta, ktoré však zaväzuje nutnosťou návratu do miesta východiska.

Nebudeme na tomto mieste popisovať využiteľnosť jednotlivých autobusových spojov na turistické účely tak, ako sme to načrtli pri železničnej doprave. Pri veľkom množstve autobusových spojení by to postrádalo hlbší zmysel a bolo nad rámec článku. Zameriame sa však len na niektoré autobusové linky, ktoré sú primárne určené pre turistov. A tých nie je veľa. Priam ukážkovým príkladom je autobusová linka Liptovský Mikuláš – Liptovský Hrádok – Pribylina – Podbanské – Štrbské Pleso. Na linke sú vedené dva páry spojov počas víkendov a sviatkov, avšak len cez letné prázdniny. Výrazný turistický potenciál nemožno uprieť ani linke z Liptovského Mikuláša do Jasnej. Pre lepšiu dostupnosť Kvačianskej doliny boli v lete 2016 zavedené nové víkendové spoje z Liptovského Mikuláša do Kvačian. Zaujímavosťou je tiež autobusové spojenie po trase Oravice – Habovka – Zuberec – Zverovka, prevádzkované taktiež len počas letných prázdnin. Určitou zvláštnosťou je autobusová linka z Banskej Bystrice do Španej Doliny, ktorá v čase letnej sezóny (od apríla do septembra) premáva podľa iného cestovného poriadku ako v zimnej sezóne (od októbra do marca). Iným príkladom sú víkendové spoje od 1. júla do 31. augusta medzi Banskou Štiavnicou a Počúvadlianskym jazerom, či letné spoje medzi Spišskou Novou Vsou a Čingovom. Autobusová doprava však slúži aj vyznávačom zimných športov, príkladom sú kvalitné bežecké trasy v Kremnických vrchoch, dostupné taktiež autobusovými spojmi z Banskej Bystrice do Kordík či Králik, ako aj ranným spojom z Kremnice na Skalku. Pozitívnou novinkou bolo pridanie nového spoja v zimnej sezóne 2016/2017.

Niektoré spoje určené pre turistické či rekreačné účely sú dokonca súčasťou mestskej hromadnej dopravy (MHD) v jednotlivých slovenských mestách. Uvádzame niekoľko príkladov:
- MHD Bratislava (linka č. 43 na Železnú studničku, Lesopark a Kačín) - MHD Skalica (linka č. 200 do Zlatníckej doliny) - MHD Piešťany (linky č. 3, 4 na Sĺňavu) - MHD Trenčín (linka č. 121 do Opatovskej doliny) - MHD Považská Bystrica (linka č. 5 do Považskej Teplej – prístup do Manínskej tiesňavy) - MHD Žilina (linka č. 67 k Vodnému dielu Žilina) - MHD Nitra (linky č. 1, 9, 25 k liečebnému ústavu pod Zoborom, cyklobusová linka č. 35 do mestského parku na Sihoti a pod Zobor) - MHD Prievidza (linka č. 18 do rekreačnej oblasti Púšť) - MHD Ružomberok (linka č. 100 do Vlkolínca) - MHD Zvolen (linka č. 2 do Sekierskej doliny, linka č. 11 na Kráľovú) - MHD Rimavská Sobota (linka č. 4 k nádrži Kurinec) - MHD Košice (linka č. 14 do Čermeľského údolia a na Jahodnú, linka č. 29 do Kavečian, prístup k vyhliadkovej veži na Hradovej) - MHD Prešov (linka č. 18 na Cemjatu)

Cyklobusy

Preprava bicyklov je možná a rozšírená prevažne vo vlakoch. Horšie je to v autobusovej doprave, kde takáto možnosť častokrát závisí od danej prevádzkovej situácie (vyťaženosť vozidla či ochota vodiča). Prepravné podmienky autobusových dopravcov v tomto častokrát nemajú jednotný názor. V mnohých vyspelých štátoch zriaďujú špeciálne autobusy s možnosťou prepravovať bicykle – tzv. cyklobusy. Tento druh je veľmi rozšírený aj v Českej republike, kde funguje mnoho cyklobusových liniek – niektoré sú dokonca začlenené do príslušných integrovaných dopravných systémov. V turisticky najvýznamnejších lokalitách, ako napr. Šumava, Krkonoše, Krušné hory, Beskydy a mnohé ďalšie fungujú ucelené systémy cyklobusových liniek, ktoré sú prepojené nielen navzájom, ale aj so železničnou dopravou. Mnohé z nich fungujú nepretržite od 90. rokov minulého storočia a neustále sa tešia veľkej obľube cyklistov, turistov, ale i bežných cestujúcich, ktorým sa vďaka týmto spojom vylepšuje základná dopravná obslužnosť územia.

Slovensko v tomto smere ostalo značne pozadu, cyklobusy boli u nás dlho neznámym pojmom bez praktických skúseností. Prelomovým bol rok 2006, keď v Bratislave spustili pilotnú premávku novej cyklobusovej linky č. 128 do Devína, ku ktorej neskôr pribudla linka č. 129 do Devínskej Novej Vsi. Ich premávka sa udržiavala do roku 2010, neskôr boli zrušené. Až v roku 2016 sa podarilo obnoviť myšlienku bratislavského cyklobusu prostredníctvom linky č. 65 spájajúcej Vrakuňu s Račou. Počas voľných dní sa k autobusu bežnej linky pripájal cyklopríves.

Ako druhý v poradí začal od júna 2011 premávať cyklobus z Dunajskej Stredy do Gabčíkova. Sprístupňoval rozsiahlu sieť cyklotrás v blízkosti Dunaja. Cyklobus premáva každoročne od mája do septembra. Krátko na to, od augusta 2011 sa spustil aj mestský cyklobus v Nitre, ktorý sprístupňuje prevažne oblasť mestského parku na Sihoti a lokality pod Zoborom. Nitriansky cyklobus jazdí počas voľných dní od apríla do októbra.

V nasledujúcom roku 2012 pribudol cyklobus v okolí Banskej Bystrice. Štandardný prímestský autobus SAD Zvolen s prívesom pre bicykle počas svojej prvej sezóny premával na štyroch trasách – na Panskú kolibu (vo Veľkej Fatre), Králiky (Kremnické vrchy), Donovaly a Šachtičku (Starohorské vrchy), od roku 2013 sa stabilizoval rozsah jeho premávky na tri trasy (spoj na Panskú kolibu bol presmerovaný na sedlo Malý Šturec, spoj na Králiky bol zrušený). Banskobystrický cyklobus jazdí od polovice mája do začiatku októbra počas voľných dní, každá trasa je obsluhovaná jedným spojom denne. Každoročne prepraví okolo 2 000 cyklistov či turistov. Pre sezónu 2017 pribudla nová popoludňajšia trasa z Banskej Bystrice do Podkoníc každú sobotu, v nedeľu ostáva trasa na Šachtičky. V rovnakom období (2013) sa pilotne zaviedol cyklobus aj v susednom zvolenskom regióne na troch trasách smerujúcich zo Zvolena na Podpoľanie (Hriňová-Zánemecká a Hrochoť) a Javorie (Michalková), tento si však okruh svojich priaznivcov nenašiel a v ďalšej sezóne nebol prevádzkovaný.

Rok 2015 priniesol cyklobusy do Novohradu. V okolí Lučenca vyrazil cyklobus na trasu z Lučenca do obce Ábelová, spoj premával každú nedeľu v letnom období. Pre úspech projektu bola v nasledujúcej sezóne (2016) doplnená nová sobotná trasa cyklobusu z Lučenca cez Látky do sedla Prašivá.

Napokon, v roku 2015 pribudli cyklobusy v žilinskom regióne. Autobusy SAD Žilina vybavené prívesom pre bicykle vyrážajú počas voľných dní zo Žiliny na dvoch trasách – do Terchovej a do Novej Bystrice. V roku 2016 bol terchovský cyklobus predĺžený až do Vrátnej. Novinkou v letnej sezóne 2017 je nová cyklobusová linka v Turci s trasou Žilina – Vrútky – Martin – Rakovo – Folkušová – Blatnica – Turčianske Teplice, ktorá sprístupňuje východiská prevažne do Veľkej Fatry. Žilinský cyklobus premáva počas voľných dní od polovice júna do konca septembra, v mesiacoch júl a august naviac aj v piatok, v dennom rozsahu tri páry spojov na každej trase.

Turistický autobus

Ďalším projektom v súčasnej dobe je tzv. turistický autobus, ktorý premáva z Banskej Bystrice k horskému hotelu Kráľova studňa vo Veľkej Fatre od roku 2015. Spoj premáva počas víkendov a sviatkov od konca apríla do konca októbra vždy o 8.30 h z parkoviska Mičinská (dočasná autobusová stanica) v Banskej Bystrici, naspäť o 17.00 h z Kráľovej studne. Počas letných mesiacov júl a august je počas sobôt pridaný ešte skorý ranný spoj, ktorý jazdí z Banskej Bystrice o 6.30 h Bystrickou dolinou na Panskú kolibu (odtiaľ je možné vystúpiť peši k hotelu po žltej značke za necelú hodinu). Turistický autobus si ihneď našiel širokú obľubu verejnosti (podobne ako aj cyklobus) a najmä počas pekných dní zvyknú byť spoje plne vyťažené.

Novinky v letnej sezóne 2017

Na tomto mieste by sme spomenuli ešte dve novinky v železničnej doprave. Prvou z nich je obnovené vlakové spojenie na 30 km dlhej trati Zohor – Plavecké Podhradie. Dva páry nových vlakov sú plánované počas víkendov a sviatkov od 29. apríla do 1. októbra. Ich grafikon je spravený tak, že vlaky priamo pokračujú z/do Záhorskej Vsi. Všetky vlaky majú v stanici Zohor zabezpečený prípoj z/do Bratislavy. Možno povedať, že každá stanica na obnovenej trati je východiskom turistických i cyklistických trás do Malých Karpát či Záhoria. Potenciál spojenia sa okrem vhodne nastaveného cestovného poriadku či turistickej príťažlivosti regiónu zvyšuje aj pridaním špeciálneho cyklovozňa vo vlaku, na Slovensku, žiaľ, stále ojedinelého spôsobu kapacitnejšej prepravy bicyklov.

Druhá novinka sa týka dopravnej dostupnosti severovýchodného cípu Slovenska s Poľskom. Železničná trať Medzilaborce – Lupków je známa tým, že vo svojej histórii bola na nej opakovane obnovovaná a rušená osobná doprava (naposledy v roku 2010). Z výkonnej železničnej tepny spájajúcej Uhorsko a Halič sa stala lokálka so spochybňovaným významom. Dobrou správou je, že v čase letných prázdnin, od 1. júla do 3. septembra počas víkendov a sviatkov bude poľskými železnicami prevádzkované nové vlakové spojenie na trase Rszeszów – Sanok – Lupków – Medzilaborce a späť. Poznamenávame, že o obnovení spojenia sa hovorilo už dlhší čas a poľská strana obnovila v predošlých sezónach spojenie aspoň na území Poľska (od roku 2015 najskôr po Komanczu, neskôr až po Lupków). Ranný vlak z Poľska príde do Medzilaboriec o 10.24 h, naspäť odchádza o 17.48 h z Medzilaboriec. Vlaky majú prípoje na vnútroštátne spoje do Humenného (a ďalej do Košíc). Tieto spoje sú skôr určené pre cesty poľských návštevníkov na Slovensko. Naviac, počas sobôt vlak ešte vykoná jeden pár spojov medzi Medzilaborcami a Sanokom (odchodom z Medzilaboriec do Sanoku je o 10.31 h, návrat do Medzilaboriec je plánovaný o 17.36 h). Toto spojenie, naopak, je viac využiteľné pre cestujúcich zo Slovenska.

Záver

V čase enormného nárastu individuálnej automobilovej dopravy a jej dopadov na kvalitu životného prostredia sa do popredia dostáva preferencia verejnej dopravy ako ekologicky prijateľnejšej alternatívy. Tým skôr pre jej využitie pre turistické účely, nakoľko sa možno domnievať, že človeku so vzťahom k turistike, láske k prírode bude záležať na zachovaní udržateľného stavu krajiny aj pre budúce generácie. K tomu je však nevyhnutný fungujúci systém verejnej dopravy, ku ktorému máme na Slovensku ešte stále ďaleko, a to aj napriek niektorým pozitívnym zmenám v posledných rokoch. Na záver vyjadrujem želanie, aby si túto potrebu čoraz viac uvedomovalo široké spektrum od štátnej správy až po samotného človeka a jeho spôsobu myslenia.

Predchádzajúca časť - Verejná doprava a turistika (1. časť) - história

Diskusia
Verejná doprava a turistika (2. časť) - súčasnosť 27/06/17 15:33 15 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Veľký Meder – Číčovské mŕtve rameno – Číčov Niekoľko dní strávených vo Veľkom Mederi som využil na turistiku Podunajskou rovinou. Už dlhšiu dobu ma sem ťahala túžba za poznaním čara dunajských lužných lesov a krajiny popretkávanej dômyselnou sieťou vodných kanálov. Čaká ma túra, ktorá nielen začína a končí na rovnakej nadmorskej výške (112 m), no po celý čas sa od nej nevychýlim viac ako 2 výškové metre. O monotónnosti však nemôže byť ani reč. 19/06/17 Vladimír Kobza Podunajsko
Túra Látky – Táňovo – Katarínska Huta Pozerám v mape nejaké zaujímavé miesta, v ktorých som už dávnejšie nebol. Po krátkom čase padne voľba na pomedzie Veporských a Stolických vrchov. Ostávalo len naplánovať trasu, ktorú som ešte nešiel, resp. kde som už dávnejšie nebol a chcelo by to oživiť spomienky. Napokon vhodný čas na prejdenie naplánovanej trasy nastal počas niekoľkých pekných dní v závere októbra, ktoré priam predurčovali krásne scenérie zahalené do farebného jesenného šatu. Aj sa tak stalo... 22/05/17 Vladimír Kobza Stolické vrchy, Veporské vrchy
Extra Verejná doprava a turistika (2. časť) - súčasnosť V druhej časti pokračovania článku sa pozrieme na súčasný stav verejnej dopravy a jej použiteľnosť z pohľadu turistov či cyklistov. Tak ako v prvej časti článku, našu pozornosť zameriame opäť na železničnú a autobusovú dopravu. Osobitný priestor venujeme aj cyklobusom, ktoré majú v rámci Slovenska zatiaľ krátku históriu, sú však veľmi vhodným nástrojom prepájania verejnej dopravy s využívaním rekreačného potenciálu. 10/05/17 Vladimír Kobza Slovensko
Najnovšie články na titulke
 
Túra Okruh z Ružomberka cez Šiprúnske sedlá Tatry sú sezónne plné, a tak sa vyberám pre zmenu do Veľkej Fatry. Ranný presun trochu trvá, a tak sa rozhodujem ušetriť si časť výstupu lanovkou z Hrabova. Jednak aby som mala viac času na hrebeni, jednak po túre by som ešte nemala byť príliš unavená na šoférovanie. Stíham lanovku o desiatej, kabínka ma rýchlo vyvezie na Malinô brdo. Premáva v polhodinových intervaloch. Odtiaľto by sa dalo ísť ešte vyššie sedačkou, ale zasa chcem si aj trochu zašportovať, takže už len po vlastných. dnes Soňa Mäkká Veľká Fatra a Choč
Prístrešok Pod Trúbiacim kameňom Pri vandri východnou časťou Krupinskej planiny som pri slávnom Trúbiacom kameni naďabil na prístrešok, ktorý môže poslúžiť ako ochrana pred dažďom. Rovnako možno zaujme aj informácia o opustenom lazníckom dome pri smerovníku Zabry. včera Henrich Tomáš Krupinská planina
Túra Sebechleby – Mladá Hora – Šipice – Dudince V októbri 2016 som sa po druhýkrát ocitol v kúpeľoch Dudince na rehabilitačnom pobyte. Keďže liečebné kúry prebiehali zásadne doobeda, mal som dosť času na turistické vychádzky. Pred rokom som prešiel skoro všetko, čo sa dalo vidieť v širšom okolí a hoci som mal zopár dobrých tipov, pre zlé autobusové spojenie sa mi napokon podarila len jedna väčšia túra. 18/08/17 Miroslav Svítek Štiavnické vrchy, Podunajsko

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Verejná doprava a turistika (2. časť) - súčasnosť 27/06/17 15:33 15 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 1120 ľudí
0.59 (0.11)