Túra

Lesný NCH Tajch, Vážená skala a Mohylky

18.05.17
V nedeľu ma na celej čiare sklamalo počasie, aj keď som bol pripravený na návštevu miest, ktoré sú ešte v kolónke nenavštívené. Tak hneď v utorok, keďže sa ukazuje pekný a slnečný deň, chcem zaplniť zas zopár z týchto miest. V severnej časti Slanských vrchov aj napriek dnešnej turistike ich ešte zopár ostane. Je to trocha ďalej, ale časom ich určite do svojich vychádzok prírodou v mojich milovaných vrchoch zaradím.

Poslednú dobu sa snažím ponevierať sa a spoznať náučné chodníky, ktorých tu vzniklo niekoľko, a tak dnes si prejdem nový. Aby to nebolo len ľahké a kratšie, tak do trasy ešte určite niečo vložím z blízkosti miesta, odkiaľ vyrazím za dnešnými krásami prírody.

Trasa

Pavlovce - veľký a malý okruh Lesný NCH Tajch – kameňolom Borovník – Vážená skala – Mohylky – Hanušovské sedlo – Zlatá studňa – Hôrky - Pavlovce

Ráno vstávam zavčasu, aby som maximálne využil kratší jesenný novembrový deň. Veď len cesta mi bude trvať trištvrte hodiny, kým zaparkujem auto niekde v Pavlovciach. Dnes chcem prejsť jeden pekný lesnícky náučný chodník a dostať sa k dvom miestam, ktoré už dlhšie plánujem. Zaparkoval som pri potravinách a som na žltej značke, ktorá ma bude sprevádzať na začiatku putovania. Za niekoľko minút je všetko tak ako to má byť. Na chvíľu sa cestou dedinou zastavím pri tabuli a smerovníku, ktorých je v dedine dosť. Nie sú všetky turistické. Pri prvom turistickom sa zastavujem, aby som si obzrel ukazovatele - Pavlovce rázcestie (280 m), kde sú tri smery:

  • modrá od železničnej stanice v Pavlovciach smerom cez Zlatú studňu do Hanušovského sedla a cez Zlatú Baňu a Sigord do Ruskej Novej Vsi,
  • zelená smerom cez Hôrky okolo chaty na Doloch do Hanušoviec nad Topľou,
  • žltá smerom z Pavloviec na Podhradík.

Rázne vykročím a zo začiatku sa budem držať žltej trasy. Kráčam juhozápadným smerom dedinou k jej koncu, kde po ľavej strane je malé jazierko a pred ním dve záchytné nádrže, ktoré možno niekedy slúžili na chov rýb. A predo mnou po pravej strane je budova zariadenia, možno rekreačného, ale nie je na ňom názov. Hneď za ním v smere cesty je letné kúpalisko Reglenc, ktoré vyzerá celkom fajn, no neviem do akej miery sa využíva, trocha začína byť menej udržiavané. Na jeho konci je sauna a bufet. O kúpalisku a jeho využívaní som sa nedozvedel viac ani na webe.

Prichádzam na križovatku ciest, kde vľavo odbočuje cesta k ranču Breziny, ale pokračujem rovno po značke. Sú tu dve informačné tabule. Jedna o lesnom náučnom chodníku Tajch a druhá o cyklotrasách v Slanských vrchoch. Pokračujem popri potoku a po niekoľkých minútach som na mieste Zárezu Stravného potoka. Ani si neuvedomujem, že na druhej strane je brána začiatku LNCH Tajch, ale hneď sa obzerám smerom k zárezu. Neskôr si uvedomím, že som začal prechádzku po chodníku z jeho opačnej strany. To mi vôbec neprekáža. Mojím úmyslom je aj tak potom pokračovať ďalej žltou a hľadať iné miesta, ktoré si dnes chcem obzrieť - Váženú skalu a Mohylky.

Zárez Stravného potoka

Pred vstupom do zárezu je studňa s minerálnym prameňom a prístreškom na oddych. V záreze potoka je málo vody, a tak vchádzam medzi jeho vyvýšené strany a pokračujem skoro 100 metrov k prvému miestu z asi 4-metrovým šikmým vodopádom medzi skalami. Tento bol v roku 1994 vyhlásený za prírodnú pamiatku s rozlohou 4 ha. Od prvej kaskády sa musím dostať hore na značený chodník, a tak sa za pomoci palíc štverám strmo hore, trocha to na opadanom lístí aj šmýka. Som hore a pokračujem pravou stranou nahor k ďalšej časti zárezu a kaskád. Značka sa odkláňa vpravo, a tak pokračujem lesným náučným chodníkom Tajch, ktorého súčasťou je Zárez Stravného potoka.

Lesný náučný chodník Tajch

Keďže som to zobral z opačnej strany, tak prvá tabuľa s informáciami bola poďakovanie za absolvovanie trasy. Mal by som podľa mapy urobiť osmičku a skončiť potom pri vstupnej bráne, kde určite všetko zhodnotím. Neviem aké dlhé sú jednotlivé okruhy, len viem, keď som čítal tabuľu za kúpaliskom, že je to detský s prevýšením 85 m, veľký 180 a aj s výstupom na vyhliadku je to 205 m. Dĺžka detského je 2430 m a veľkého 5410 m.

Prechádzam cez lavičku, až sa dostanem k prvej tabuli: Les a vtáci. Kráčam mierne hore, občas nejaká menšia skalka, štíhly jaseň je na zemi, samozrejme že len jeho označenie tabuľou. Dostal som sa k miestu, kde sú dve divé svine vyrobené z dreva a informačná tabuľa padnutá na zemi, ktorá mi napovie, čo všetko žije v mokradiach a je tu tiež tabuľka o detskom okruhu. Hneď pri mláčke je dvojica diviakov z dreva, ktoré dotvárajú lesnú idylku o bahnisku. Až tu si uvedomím, že som sa dostal k miestu, kde sa spája malý okruh s veľkým, ale to vôbec neprekáža. Urobím si osmičku a malý dokončím na záver túry.

Teším sa, čo všetko cestou ešte bude k videniu. Pri spadnutej tabuli sa stáčam vľavo a pokračujem lesným chodníkom, kde je občas označený strom názvom. Dostávam sa k studničke a tabuli s popisom Les a voda. Odtiaľ je to mierne zvlnené, až sa dostanem k miestu, kde je ďalšie miesto a informácie o práci v lese a koňoch pri zvážaní dreva. Je tu naložený voz a sane, ktoré sa pri ťažbe drevnej hmoty používali k preprave. Prechádzam lávkou a neskôr sa dostanem k miestu a informáciám o Prebierkach, les starý 25 – 30 rokov, kedy sa začne prerieďovať. Ešte niekoľko desiatok metrov a som na lesnej asfaltovej ceste, kde je to trocha zaujímavejšie na pohľad. Studnička v naukladaných skalkách, prístrešok, ohnisko a vedľa na skalke socha. Idem sa tam pozrieť a dozvedám sa, že je to socha Márie Terézie, je tu tabuľa s informáciou o prijatí tereziánskeho lesného poriadku: „porádek hor, aneb lesúw zachovaní“ z roku 1769. Troška si oddýchnem pred pokračovaním. Nad cestou sa vypína do 100 metrovej výšky stena Krkavčej skaly a hore by mala byť vyhliadka.

Krkavčia skala

Najprv si ju musím obzrieť zdola, kým sa vyberiem stúpať na jej vrchol. Dole je tabuľa: Ochranné lesy. Obzerám si skalu zdola a pod ňou pokračujem na jej ľavú stranu, kde idem cez veľké balvany a cez malú úžľabinu, do pol metra plnú opadaného lístia, ktorým sa brodím a začínam strmšie stúpať k vyhliadke. Konečne som hore, je to tu zabezpečené reťazou. Len škoda, že opar sťažuje výhľad do diaľky, a tak sa panorámou veľmi nemôžem kochať, ale aj tak je tu krásne. Pohľad do doliny a k dedine stojí za námahu a pri dobrej viditeľnosti to musí byť oveľa krajšie. Poďme späť dole a pokračujme rovnakou cestou dole na pokračovanie NCH.

Som dole a cez lávku nad potokom pokračujem k ďalšej zastávke na trase chodníka. Je to miesto o výskyte minerálov, hornín a ich ťažbe. Je tu aj niekoľko exponátov, ktoré sú položené na klátikoch zo stromov. Pokračujúc ešte miniem niekoľko skaliek, starý kameňolom, tabuľu o poľovnej zveri a cestou ma zaujme vpravo hore jedna skalka, ku ktorej sa samozrejme idem pozrieť, a potom späť dole na chodník. Prišiel som až k semennému sadu smrekovca, ktorý prejdem až k chatke na jeho druhej strane s tabuľou a informáciami o ich histórii. Na druhej strane cesty je podobný sad, ale borovicový, tiež sa spomína javorový a jaseňový. Lokalita sa volá Pusté pole a je tu smerovník cyklotrás, červená smer jazero Izra a modrá cez Podhradík do Prešova.

V blízkosti chodníka je prístrešok s lavicami a stolom, kde sa môže pocestný najesť a oddýchnuť si. Pred vstupom do lesa na druhej strane asfaltovej cesty sú informácie o mraveniskách, neskôr o jelenej zveri. Z výhľadu sa mi objaví zrejme kameňolom v diaľke. Ktohovie, možno to bude niekde v miestach, kadiaľ budem pokračovať, ak ukončím putovanie po náučnom chodníku. Zastavím sa pri tabuli Les a pôda, miniem krmelec, panel Zver a poľovníctvo, ešte sa na ďalšej dozviem niečo o fotosyntéze, až sa dostanem k Zárezu Stravného potoka a spojnici okruhov.

Vraciam sa k miestu, kde je spomínaná padnutá tabuľa a soška dvoch diviakov a budem pokračovať malým detským okruhom vpravo. Síce menej náročne, ale dúfam, že tiež poučné nielen pre deti, ale aj dospelých turistov a ochrancov prírody. Trasou miniem pol tucta tabúľ a miesto výroby dreveného uhlia. Dostal som sa ku chatke Lesov SR a dalo by sa povedať, že škole v prírode. Na lúke pod lesom je asi na tucte tabúľ opísané všetko, čo sa v lese vyskytuje, čo dáva, o hospodárení, o drevinách, zveri, rastlinách a živote v ňom.

Na konci je pekný altánok v tvare šesťuholníka s lavicami okolo. To všetko mi však narúša kvílenie píl a praskot padajúcich stromov v lese nad pekným a poučným miestom pre nastupujúcu generáciu, naše deti a vnúčatá. Prechádzam cestu a okolo semenného sadu brestu kráčam a vnáram sa späť do lesa, až dorazím k miestu gravitačného približovania dreva, drevené a železne žľaby, ktorými sa spúšťalo drevo. Už len posledné metre strmo dole a prechádzam vstupnú bránu lesnéhé NCH Tajch. V podstate som mal svoju prvú časť dňa začínať vstupom práve tu, ale na začiatku ma zlákal Zárez Stravného potoka.

Zvládnuť zaujímavý chodník nebolo veľmi náročné, až na časť na vyhliadku Krkavčia skala, kde bolo prevýšenie trocha väčšie. Počas trasy je výborné značenie, dostatok informácii, takže sa oplatí navštíviť aj tento kút Slanských vrchov. Malý detský okruh je ideálny pre deti či rodiny s deťmi, ktoré by sa počas prechádzky mali vedomostne formovať k prírode a jej ochrane. A v poslednom rade stráviť záver pekným piknikom v prostredí lesa na jeho okraji pod prístreškom a ohnisku.

Druhá časť trasy

Minerálny prameň – Vážená skala – vyhliadka Borovník – Mohylky – Hanušovské sedlo – Zlatá studňa – Pavlovce

Dnes mám v pláne ešte navštíviť dve zaujímavé miesta. Po krátkej pauze kráčam žltou značkou od smerovníka Minerálny prameň. Vľavo miniem skalku lesnou cestou a odbočujem smerom do lesa, kde prejdem okolo jednej tabule náučného chodníka. Potom po prejdení spevnenej cesty lesom i lúkami s poľovníckymi posedmi a opäť lesom až odbočím na cyklotrasu modrej značky, ktorá má privedie pod kameňolom Borovník. Do kameňolomu nevchádzam, ale pokračujem lesnou cestou podľa navigácie, najprv východnou, južnou stranou a potom smerom na sever hore do sedielka medzi dva vrcholy. To by ma malo priviesť k Váženej skale a nad kameňolom.

Vážená skala a Mohylky

Som v sedle a vľavo sa mi ukazuje skalná stena, ktorá, dúfam, je to, čo hľadám – Vážená skala. To zistím až po jej obhliadke. Ak nájdem skalu s črtami tváre, tak som správne. Idem preto pod skalnú stenu, aby som si to prešiel, a potom tiež nad jej strmé steny. Výška steny je okolo 10 až 12 m s dĺžkou 50 m. Na jej ľavom okraji nachádzam kamennú tvár, jej črty akoby boli vytesané do skaly. Beriem fotoaparát do rúk, veď to stojí za zvečnenie a uchovanie pamiatky. Potom sa ľavou stranou dostávam nad stenu a druhou stranou zídem späť do sedla.

Idem sa pozrieť nad kameňolom Borovník, ktorý je severným smerom, ani nie 200 m. Z neho sa my naskytne výhľad na SV a V s peknou panorámou, aj keď viditeľnosť by mohla byť oveľa lepšia. Hanušovská pahorkatina a Ondavská vrchovina, je vidieť niekoľko obcé, ktoré sa strácajú v jesennom opare. Je to však pekné miestečko s výhľadom nad kameňolomom. Odchádzam a idem naspäť k Váženej skale, ktorú prechádzam naprieč cez vrchol a idem hľadať ďalšie miestečko.

Mohylky by sa mali nachádzať za Váženou skalou juhozápadným smerom, niečo cez 0,5 km. Zišiel som do doliny a hneď stúpam nahor. V pohode ma navigácia dovedie k miestu, ktoré sa volá Mohylky. Na hrebeni kopca je sústredených niekoľko menších kameňov, stĺpov do 2 m výšky, akoby nejaké malé mohyly. Prejdem po hrebeni kopca Mohyliek a schádzam do malého sedla smerom na juh a potom sa trocha stočím na západ, až sa dostanem na zelenú značku, ktorá ide z Podhradíka smerom na Javornícku poľanu.

Trocha idem po nej a potom z nej odbočím na hrebeň, po ktorom pôjdem ďalej až k Sedliskám a potom pod vrchol Tri chotáre. Spomeniem ešte výhľad na šarišské sopky - Stráž a Lysú Stráž a zrúcaninu Kapušianskeho hradu, ktoré bolo celkom pekne vidieť. Na druhú stranu spod Troch chotárov bolo od poľovníckeho posedu nad rúbaniskom vidieť smerom k hanušovským viaduktom a k mestečku Hanušovce nad Topľou.

Nad hranicou 900 metrov je ešte na severnej strane snehová pokrývka. Vrstevnicou sa dostanem na hrebeň a napojím sa na červenú hrebeňovku E-3, ak by som sa dal na západ, tak do 500 metrov by som bol na vrchole Tri chotáre (tretí najvyšší vrch v pohorí). No idem na opačnú stranu do Hanušovského sedla, kde sa napojím na modrú, ktorou pôjdem až do Pavloviec. Ak by som pokračoval po červenej, tak za chvíľku by som bol nad veľmi pekným miestom, ktoré som opisoval v článku - Vartáše – slovenské Moai.

Idem spomínanou modrou na SV zvážnicou nad dolinou, až kým sa nedostanem na spevnenú cestu, ktorú prejdem a prídem k miestu s jazierkom Zlatá studňa. Nad rybníkom je chata, ale k nej sa nejdem pozrieť, len si ju odfotím a vnáram sa späť do lesa na značkovaný chodník (tabuľa LNCH Tajch). Tu už sa trocha zhoršuje chodník a lesná cesta je dosť zničená a blatistá od ťažby dreva. Značka sa vinie lesom na S a SV, kde sa dostávam na lúky, ktorými pokračujem nad dedinu. Najprv sa dostanem k chate Bačovňa na Hôrkach, kde je smerovník a prichádza sem miestna zelená značka z Hanušoviec nad Topľou. Pokračujem dole po asfaltovej ceste cez Pustovník, kde je prameň, dole do dediny. Posledné zábery z okolia a dediny a je takmer tma, keď skladám svoje veci do auta a vyrážam na cestu domov.

Zhodnotenie

Musím napísať, že moje očakávania boli do bodky naplnené. Slanské vrchy nesklamali, a tak som svoje poznatky obohatil o ďalšie krásne miesto, ktoré príroda vytvorila. Samotný náučný chodník, vyhliadka na Krkavčej skale, Vážená skala s črtami tváre, výhľad z Borovníka, Mohylky a zákutie pri Zlatej studni dnes boli čerešničky na turistickej torte. Už sa teším, čo prinesú ďalšie túlačky po mojej srdcovke.

Diskusia
Lesný NCH Tajch, Vážená skala a Mohylky 21/05/17 11:15 2 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Veľký vrch, Veľký kopec, Malý vrch a Csonkavár Veľkonočná nedeľa, počasie typické aprílové, veľmi sa ochladilo. Napriek tomu sa aj dnes stretnem s Martinom a vychutnáme si spoznávanie Dolného Zemplína. Nič nás dnes nemôže odradiť od našich predsavzatí, plán je plán a ten sa musí naplniť do bodky. Snáď to v priebehu dňa nebude až také strašné s počasím, aj keď predpovede nie sú vôbec lichotivé. dnes Marián Jaššo Zemplín
Túra Oblík, Šimonka, Praporec a Ivanov vrch Počas Veľkej noci začína byť pre mňa tradícia, že sa stretávam s priateľom, ktorý chodí v posledných rokoch na východ a venujeme sa obľúbenej turistike. Ja som tu ako doma, ale aj on je skúsený turista. V podstate sa k nemu pripájam počas niektorých dní. Chcel by navštíviť severnú časť pohoria. Na všetkom sa môžeme dohodnúť počas presunu k východisku - Hermanovce nad Topľou. 07/08/17 Marián Jaššo Slanské vrchy
Túra Toryskou pahorkatinou a v Slanských vrchoch II. V prvej časti som spomenul, že sa pôjdeme pozrieť tiež na opačný koniec Toryskej pahorkatiny a k miestu, ktoré je najvyšším bodom pahorkatiny. Aby toho nebolo málo, tak do putovania ešte niečo vsunieme zo Slanských vrchoch, kde je veľmi veľa pekných miest. 21/07/17 Marián Jaššo Slanské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Veľký vrch, Veľký kopec, Malý vrch a Csonkavár Veľkonočná nedeľa, počasie typické aprílové, veľmi sa ochladilo. Napriek tomu sa aj dnes stretnem s Martinom a vychutnáme si spoznávanie Dolného Zemplína. Nič nás dnes nemôže odradiť od našich predsavzatí, plán je plán a ten sa musí naplniť do bodky. Snáď to v priebehu dňa nebude až také strašné s počasím, aj keď predpovede nie sú vôbec lichotivé. dnes Marián Jaššo Zemplín
PR Montura Fly Jacket – ľahká vetruodolná bunda Recenzia na extraľahkú vetruodolnú bundu Montura Fly Jacket s membránou GORE® WINDSTOPPER s podlepenými švami, ktorá má aj pomerne zaujímavé vodeodolné vlastnosti. Poslúži pri náhlych zmenách počasia všetkým aktívnym horským nadšencom. včera sponzorovaný článok Oblečenie
Správa Novinka na Ferrate HZS – lanové mosty Pojem Martinská ferrata, resp. správnejší názov Ferrata HZS, je už dlhšiu dobu známy širokej verejnosti. Nielen počas týchto letných dní na ňu zavíta veľké množstvo návštevníkov, a preto si myslím, že ju bližšie už predstavovať netreba. Za zmienku ale stojí novinka, ktorá pribudla túto sezónu - dva nové lanové mosty. včera Michal Mikuláš Správy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Lesný NCH Tajch, Vážená skala a Mohylky 21/05/17 11:15 2 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Slanské vrchy

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 966 m n. m. – pod Tromi chotármi

    • min: 281 m n. m. – Pavlovce

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1495 m

    • klesanie: 1496 m

  • Vzdialenosť
    • 26 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 22.11.2016

  • Štart trasy
    • šírka: 49.0262 ° SŠ
      dĺžka: 21.4412 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.0262 ° SŠ
      dĺžka: 21.4412 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • prameň na začiatku Zárezu Stravného potoka

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Pavlovce (vlak, bus, parkovanie pri potravinách)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 1356 ľudí
0.73 (0.21)