Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Výhľad z rozhľadne na hrady Šomoška a Šalgó
Výhľad z rozhľadne na hrady Šomoška a Šalgó Zatvoriť

Túra Hrady Šomoška a Šalgo (Salgó vára) zo Slovenska

Po niekoľkých odporúčaniach sme sa rozhodli, že aj my si odskočíme do Novohradu a pozrieme sa, ako si tam ľudia žijú. A to rovno na Veľkú noc, teda na päť dní a štyri noci. Počas sviatkov sme si naplánovali niekoľko skôr ľahších túr, keďže s nami bolo dieťa. Rada by som popísala aspoň dve, pretože som nenašla veľa tipov na oblasť, ale musím súhlasiť s dvomi článkami, čo som našla na Hikingu, že je to ešte mnohými neobjavený raj.

Vzdialenosť
13 km
Prevýšenie
+270 m stúpanie, -270 m klesanie
Náročnosť
ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 14.04.2017
Pohoria
Cerová vrchovina (CHKO Cerová vrchovina)
Trasa
Doprava
Šiatorská Bukovinka (bus, parkovanie za dedinou na konci asfaltky pri Šimonovej veži)
SHOCart mapy
» mapa momentálne nie je v ponuke

Ubytovanie sa zháňalo ťažšie, chceli sme bývať vo Fiľakove, ale jeden z dvoch penziónov bol z technických príčin zatvorený, druhý mal obsadené. Najbližšie ubytovanie sme našli takmer na „konci sveta“, v Novej Bašte v peknom maďarskom ľudovom štýle.

Ale chcela som o túrach. Takže prvé ráno sme sa vybrali na klasiku, ktorú v oblasti musíte jednoducho prejsť. Keďže sme bývali na inom konci, rozhodli sme sa využiť nášho kovového tátoša, ktorý nás preniesol na začiatok trasy do Šiatorskej Bukovinky.

Trasa

Šiatorská Bukovinka, Šimonova veža – kameňolom Mačacia – rozhľadňa Mačacia – Bukovinský potok – Kamenné more a vodopád – hrad Šomoška – Geopark Eresztveny – hrad Šalgo (Salgó vára) – Geopark Eresztveny – hrad Šomoška – Bukovinský potok – Šimonova veža

Mačacia – kameňolom a rozhľadňa

Začínali sme pri Šimonovej veži, ku ktorej sa dostanete po kraji obce, istú chvíľu idúc po asfaltke na kraji lesa. Pri Šimonovej veži je okrem milého správcu k dispozícii detské ihrisko, preliezky, ohniská, parkovisko, toalety, posedenie. Veľmi príjemné miesto. Rozhodli sme sa ísť najprv na rozhľadňu Mačacia a k rovnomennému kameňolomu. Náučná cesta nás asi po 20 minútach priviedla ku kameňolomu, kde si prečítame, že tu v časoch najväčšej slávy pracovalo okolo 1500 ľudí. Dnes ťažko predstaviteľné, ale i tak sa snažíme predstaviť si ich tam všetkých. Obzeráme kamene, prekvapujú nás svojimi tvarmi. Pokračujeme ďalej, po 10 minútach prichádzame k rozhľadni, z ktorej je krásny výhľad na hrad Šomoška na slovenskej a hrad Šalgó na maďarskej strane. Oproti rozhľadni cez cestičku nachádzame ďalšiu informačnú tabuľu, kde sa dozvedáme, že niekedy tu stála malá osada, dokonca mali aj vlastnú školu - tam v lese. Ako kráčame ďalej po žltej trase smerom k hradu Šomoška, nie ďaleko od cestičky sa črtajú zrejme zvyšky bývalých domčekov, ktoré tu kedysi jeden vedľa druhého stáli. Je to iný svet. Cesta vedie krásnym lesom, žiadne stupáky, cesta nenápadne naberá výšku. Príjemná prechádzka, ktorá vedie popri prameni, z ktorého je možné piť. Cesta začne klesať do malej dolinky, tu sa žltá značka náhle stočí k romantickému mostu, čo si najskôr zarozprávaní nevšimneme, ideme stále rovno, až kým nám nepípnu mobily, že sme dávno za štátnou hranicou.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Hrad Šomoška

Vraciame sa na Slovensko a nachádzame odbočku k mostu, ktorým prejdeme cez Bukovinský potok a kaskádovitým, teda nenáročným chodníčkom (po zelenej) sa dostávame najprv ku Kamennému moru. „Vyteká“ spod hradu na jednom okraji chodníka, tak si v ňom trocha „zaplávame“, až kým nás chodník „nevyhodí“ na schody. Po nich vyjdeme ku Kamennému vodopádu, čo je neskutočný unikát. Fotky sú síce pekné, ale až keď človek stojí pod vodopádom, uvedomí si, že to sú naozaj len kamene a že takýto obraz stvorila sama príroda.

Od vodopádu sa asi po minúte miernym stúpaním dostaneme k malej terase s krásnymi výhľadmi. Zopakujeme si, kde sme boli, dokonca objavujeme medzi stromami rozhľadňu Mačacia. Odtiaľto je to už len pár metrov po schodoch k búdke, kde si kupujeme lístok na hrad, magnetky a pivko. Pohodlne po schodoch sa vnárame do čias minulých, užívame si výhľad na maďarskú stranu, odkiaľ sa na nás z diaľky vyškiera hrad Šalgó. Začíname byť hladní, schádzame na maďarskú stranu, kde pod hradom rozmiestnili niekoľko piknikových stolov, lavičiek, košov, ohnísk, je tu dokonca studňa. Chlapci púšťajú vodu a užívajú si zvuk, ktorý im pripomína dvor u babky.

Hrad Šalgo

Po skvelom piknikovom obede sa spúšťame po asfaltke strmo dole do dediny a nachádzame tabule k nášmu ďalšiemu cieľu – hradu Šalgó. Teda Salgó vára po maďarsky, tu nám ukazuje asi 2,6 km po červenej, čo sa nám zdá príliš málo na to ako ďaleko hrad vyzará byť. No uvidíme. Sme najedení, to nám stačí. Ideme teda približne stredom dediny a značka nás asi po minútke znova vedie do lesa. Tu sú ďalšie tabule, ktoré nám odrazu ukazujú, že hrad je vzdialený až 3,2 km. Jazykovo zdatnejší, aspoň čo sa maďarčiny týka, sa pýtajú miestnych ako to vlastne je, tí len zalamujú rukami, že podľa nich to je určite viac ako 3,2 km. No, čo už, slnko je vysoko, riskneme to.

Cestička ide dlho po rovine, máme krásne výhľady na hrad Šomoška. Znova sa potvrdzuje, čo sme sa dočítali, aj keď nepokračujete k hradu Šalgó, aspoň zo Šomošky zíďte dole do dediny. Povedzme na zmrzlinu a levanduľovú limonádu, oplatí sa to kvôli pohľadu na hrad. My teda pokračujeme po červenej, ideme popri záhradkách a prichádzame k informačnej tabuli a budove Novohradského geoparku. Je tu obrovské ihrisko, preliezky pre deti, zamestnanci informačného centra sú veľmi milí, dá sa tu dačo vypiť, zjesť a dá sa platiť eurami. Sú tu rôzne cestičky na túlanie sa a objavovanie okolia. Je tu veľa ľudí a veľa áut, zrejme sú všetci roztrúsení. My ideme ale na hrad. Tabule ukazujú k Šalgó ešte 2,3 km po červenej. Ako hľadáme pokračovanie značky, zastavuje nás jeden pán. Znova zalamuje rukami, hovorí nám, že po značke je to ťažšie, najmä s dieťaťom, ale že je tu ešte jedna značka, ktorá je určená práve pre deti a končí pod hradom. Konečným bodom je drevená socha veveričky. Trasa je na stromoch označená značkou „T“. Tak ideme po tejto trase, je naozaj príjemná, ide sa chvíľami do kopca, ale nie veľmi strmo. Cestou sú rôzne úlohy pre deti, najčastejšie pohybové, náučné tabule a drevené sochy zvierat. Ideme dlho, občas zapochybujeme o tom, či sme mu dobre rozumeli, že kade ísť, alebo on zle pochopil, že našim cieľom je hrad.

Chýbajú nám hlavne tabule s označením, kam vlastne ideme a asi ako dlho to bude trvať. Jediné čoho sa držíme, je len T-čko. Náš malý spolupútnik to asi po polhodine vzdáva, sadne si na chodník a odmieta hocikam ísť, a tak sa jeden z nás s ním vracia na ihrisko k Novohradskému centru – na značke je označené ako Eresztveny. Ostatní sa nechceme vzdať, veríme, že nás pán správne pochopil a aj poslal. Pokračujeme. Ideme lesom po chodníku, keď sa pozrieme do lesa hlbšie, trocha nás zamrazí. Les je tam zrejme taký hustý, že vidieť len tajomnú tmu a ohlušujúce ticho. Po hodine chôdze prichádzame na parkovisko, ktoré zrejme patrí k hradu. Tu sa naša značka stáča doprava, tabuľa ukazuje 0,7 km ku hradu. To je nič, tešíme sa, po chvíľke dokonca nachádzame drevenú veveričku a vidíme kúsky hradu.

Klasický strmák k hradu asi 100 - 200 m a sme tam. Hrad nám poskytne neuveriteľný výhľad. Po oblohe plávajú oblaky, vďaka čomu sa vždy iná časť v diaľke zafarbuje do pestrých farieb. Je to ako sledovať maľovanie obrazu. Stojíte tam a predstavujete si ako sa z jednotlivých kopcov spúšťajú vojská možno osmanskej armády a predstavujete si, čo sa asi hmýrilo v hlavách ľudí, čo tu žili a niečo také videli. Dokonca sa chvíľami cítite ako v krajine Stredozeme z Pána prsteňov.

Je to naozaj krásne. Z jednej strany pravdaže vidíme hrad Šomoška, z ďalšej rozhľadňu Karanč (Karancs), na ktorú sa chystáme o deň neskôr. A z ďalšej sa nám ukazuje kopec, vraj nazvaný kopec Bosoriek. Výhľad na nezaplatenie.

Vraciame sa

Naspäť ideme do Eresztveny k ihrisku, ale po inej značke, po červenom L-ku, ktorá ide strmo dole a núti nás bežať, takže sa prekvapujúco asi po 20 minútach ocitáme pri ihrisku. Vyzdvihneme dieťa a ideme späť na Šomošku znova po zelenej do doliny k romantickému mostu po trase, ktorou sme sem prišli. Nejdeme ale cez potok k žltej značke, ale pokračujeme rovno po zelenej trase smerom k Šimonovej veži. Trasa vedie popri krásnom rybníku s ostrovčekom čisto po rovine. Dostávame uznanie od pána správcu, že nie je veľa takých, ktorí sa vydávajú ďalej po hrad Šalgó a späť. Aj keď si myslím, že je to v pohode trasa. Pán správca nám ešte požičia ražne, tak skončíme deň opekaním a oddychom pri ohníku.

PS: Na TuristickaMapa.sk je táto túra, ale bez bodu hrad Šalgó, nevedela som ho pridať, takže si k túre treba prirátať plus 3,5 km od hradu Šomoška po hrad Šalgo a cca 3,5 km späť.

Fotogaléria k článku

Najnovšie