Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Zimno-jarný Sivec
Zimno-jarný Sivec Zatvoriť

Túra Výstup na jarno-zimný Sivec

Zámerom článku nie je primárne predstaviť vrch Sivec (Šivec), ktorý je na stránkach Hikingu popísaný dostatočne. Skôr ide o to, demonštrovať na ňom nádherné, trochu až bizarné výtvory aprílovej prírody. Minulý týždeň nám totiž pomaly sa pohybujúca tlaková níž nadeľovala výdatné zrážky, ktoré trvali, na apríl veľmi netypicky, niekoľko dní. Keďže k nám zároveň vťahovala chladný vzduch zo severu, na slovenské hory sa vrátila pravá zima v podobe rekordných nádielok snehu. A keďže v nižších polohách je naplno rozbehnutá jar, tento kontrast si netreba nechať ujsť.

Vzdialenosť
8 km
Prevýšenie
+465 m stúpanie, -465 m klesanie
Náročnosť
ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 21.04.2017
Pohoria
Slovenské rudohorie: Čierna hora
Trasa
Doprava
parkovanie pri Ružínskom moste
SHOCart mapy
» č.1111 Košice sever (1:50.000)

Trasa

Ružín – Priehyba pod Sivcom – Sivec (Šivec) a späť

V ideálnom prípade by trojdňovú fujavicu vystriedalo jasné, bezoblačné počasie, ktoré by v plnej kráse odhalilo dielo aprílovej zimy. Takýto prípad ale samozrejme nenastal, počítať sa dalo nanajvýš s pár hodinami oblačného počasia, kedy sa slnko ukáže aspoň chvíľami. Bolo teda jasné, že ďaleké výhľady sa nekonajú a prioritou bude vychutnať si zblízka kontrast jari a zimy. Stačí len nájsť stredne veľký kopec, na ktorý dorazila jar, a ktorý zároveň dostatočne prečnieva hranicu sneženia. Z výberu vychádza víťazne Sivec (či Šivec) v neveľkom pohorí Čierna hora.

Pre zosilnenie očakávaného zážitku ráno najprv dokumentujem typicky jarné farby blízko domu a nasleduje cesta smer Ružín. Najkratší výstup vedie po zelenej značke od mosta popri chatách, to sme niekde v nadmorskej výške okolo 330 m. Z asfaltovej cesty odbočuje značka doprava do svahu po pohodlnej, širokej lesnej ceste. Všade tu je prítomná jar, zeleň listov na stromoch sa nahlas hlási o slovo, po snehu zatiaľ ani stopy.

O sto výškových metrov vyššie značka opäť odbočuje z lesnej cesty doprava kolmo do svahu. Je to vlastne turistická skratka, keďže lesná cesta sa po ostrom oblúku postupne so značkou opäť spojí (informácia pre cyklistov). V týchto miestach leží na zemi tenký snehový poprašok, aj keď to nie je to správne slovo. Sneh vôbec nie je prachový, je to ideálny materiál na stavanie snehuliakov. Chvíľu sa ide po zarastajúcom rúbanisku a čoskoro sa opäť napájame na širokú lesnú cestu v mieste, kde je uskladnené množstvo zasnežených kmeňov dubov. Ostatne, v spodnej časti túry sú znaky intenzívnej ťažby dreva veľmi časté.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Hlavná lesná cesta pohodovo stúpa hore. Snehu veľmi pozvoľna pribúda, až v mieste ostrej zákruty doľava sa dostáva do krátkeho, takmer vodorovného úseku, z ktorého značka opäť odbočuje v 90-stupňovom uhle doprava do svahu. Mimochodom, obe odbočky sú pekne vyznačené drevenými šípkami. V týchto miestach je les značne preriedený a po pár metroch stúpania sa vďaka tomu ukazujú prvé výhľady, rozoznať sa dá vybielená Kojšovská hoľa, žiariaca na zatiaľ modrom pozadí. Tu všade leží asi 5-centimetrová vrstva snehu, čo spolu so zelenými listami v korunách stromov vytvára pekný, no ešte pomerne bežný aprílový zeleno-biely kontrast.

Teraz sa nachádzame v nadmorskej výške niekde okolo 480 m a značka pokračuje v stúpaní do svahu cestou s koľajami po ťažkej technike. Po krátkej chvíli ju lemujú iba kroviny a postupne sa dostávame na veľkú lúku pod Sivcom. Celý úsek leží pod parádnou 10 - 15 cm vrstvou snehu a nebyť zelene navôkol a vysokého aprílového slnka, bola by to dokonalá zimná krajina. Z lúky pod Sivcom (cca 560 m) je krásny pohľad na samotný Sivec a opačným smerom na fakticky zimné, zasnežené Volovské vrchy. Tie sú predsa len o čosi vyššie a jarná zeleň tam ešte nedorazila. No tu naokolo je príroda poriadne mätúca, jednotlivé obrázky ako jasná zeleň brezových hájikov a žiariaca biela snehová pláň jednoducho nejdú dohromady. Oblakov na oblohe zreteľne pribúda, tak čím skôr hore chytiť ešte nejaké slnečné lúče.

Na konci lúky vchádza takmer rovná cesta do malebného brezového lesa, kde sa jarno-zimná schizofrénia ešte zosilňuje. Vietor odkiaľsi zdola privial typickú opojnú jarnú vôňu rozkvitnutých stromov a krov. To už hlava naozaj neberie, mozog nestíha spájať čuchové a zrakové vnemy do jedného zmysluplného celku. Za priesekom elektrického vedenia značka opäť začína naberať výškove metre a s nimi aj snehové centimetre. Sneh už ale nie je iba na zemi, je na stromoch, kríkoch, všade. Všetko to vyvrcholí na malej lúčke, kde sa nachádza rázcestník Priehyba pod Sivcom (655 m). Priamo na lúčke je snehu na snežnice, odborným odhadom do 40 cm, navyše aj na každom jednom konári je 10 cm snehu, čo spolu s dostatočnou zásobou zelene v korunách stromov vytvára neuveriteľný aprílový obraz.

V jarno-zimnej nádhere odbočuje z cesty doľava chodník, ktorý vedie až na samotný vrchol Sivca. Náhle vstupuje do bukového lesa, ubúda množstvo hustých brezových konárov a všade dominujú vysoké, mohutné, sivé stĺpy bukov. V tejto hodine dňa sa prejavuje odmäk a všade naokolo padá sneh zo stromov na zem. Najzábavnejšie je práve odlepovanie snehu z kmeňov, akoby ho neviditeľný obor zoškrabával. Kdesi hore to povolí a pekne postupne sa celý pás snehu odlupuje zhora až nadol. Snehu je v lese o čosi menej ako na lúčke, no pred vrcholom čaká ešte jedno prekvapenie v podobe takmer metrových, krásne vytvarovaných závejov. Vegetácia je hore ešte len na začiatku rozpuku, a preto je zimná atmosféra dnes konečne namieste. Pohyb po skalnom hrebeni nie je jednoduchý ani v lete, no teraz je kvôli snehu naozaj potrebné byť extrémne opatrný. Zaujímavý je fakt, že pravá strana (východná) úzkeho strmého skalného hrebeňa je skoro bez snehu, zatiaľ čo ľavá, západná je biela, akoby ju požiarnici hasili penou.

Žiaľ, obavy sa naplnili, na oblohe už prevažujú mraky. Modrých škvŕn, cez ktoré by slnečné lúče osvetlili krajinu, je poskromne a postupne začína dominovať sivota. O výhľadoch to dnes nie je, čiže len zopár dokumentačných fotografií z vrcholu, polhodinka na oddych a ide sa naspäť. Ako naschvál, už v lese sa opäť začína ukazovať slnko a to stále častejšie. Odmäk viditeľne naberá na sile, na strmších úsekoch sa aj v hlbšom snehu šmýka ako na masle, keďže nezamrznutá blatistá zem pod ním neposkytuje žiadnu oporu. Aj pri návrate na lúčku pri rázcestníku je voľným okom vidieť, že sneh sadol o dobrých 5 - 10 cm. Na veľkej lúke pod Sivcom snehová pokrývka prestáva byť súvislá a čoskoro sa kráča iba po hline. Jar si berie svoje teritórium späť.

Záver

Ambíciou textu nie je ani tak odporúčať výstup na Sivec. Ten slúži skôr ako vhodná figurína na predvedenie módy, akú je schopné strihnúť počasie. Farebnú kombináciu biela-zelená neposkytuje príroda často a preto takú príležitosť, ak je možnosť, treba využiť. Alebo sa o ňu aspoň podeliť touto cestou s viacerými a aj takto prezentovať pozvánku do hôr, ktorú vystavuje príroda sama.

Pre záujemcov je k dispozícii video.

Fotogaléria k článku

Najnovšie