Túra

Výstup na jarno-zimný Sivec

28.04.17
Zámerom článku nie je primárne predstaviť vrch Sivec (Šivec), ktorý je na stránkach Hikingu popísaný dostatočne. Skôr ide o to, demonštrovať na ňom nádherné, trochu až bizarné výtvory aprílovej prírody. Minulý týždeň nám totiž pomaly sa pohybujúca tlaková níž nadeľovala výdatné zrážky, ktoré trvali, na apríl veľmi netypicky, niekoľko dní. Keďže k nám zároveň vťahovala chladný vzduch zo severu, na slovenské hory sa vrátila pravá zima v podobe rekordných nádielok snehu. A keďže v nižších polohách je naplno rozbehnutá jar, tento kontrast si netreba nechať ujsť.

Trasa

Ružín – Priehyba pod Sivcom – Sivec (Šivec) a späť

V ideálnom prípade by trojdňovú fujavicu vystriedalo jasné, bezoblačné počasie, ktoré by v plnej kráse odhalilo dielo aprílovej zimy. Takýto prípad ale samozrejme nenastal, počítať sa dalo nanajvýš s pár hodinami oblačného počasia, kedy sa slnko ukáže aspoň chvíľami. Bolo teda jasné, že ďaleké výhľady sa nekonajú a prioritou bude vychutnať si zblízka kontrast jari a zimy. Stačí len nájsť stredne veľký kopec, na ktorý dorazila jar, a ktorý zároveň dostatočne prečnieva hranicu sneženia. Z výberu vychádza víťazne Sivec (či Šivec) v neveľkom pohorí Čierna hora.

Pre zosilnenie očakávaného zážitku ráno najprv dokumentujem typicky jarné farby blízko domu a nasleduje cesta smer Ružín. Najkratší výstup vedie po zelenej značke od mosta popri chatách, to sme niekde v nadmorskej výške okolo 330 m. Z asfaltovej cesty odbočuje značka doprava do svahu po pohodlnej, širokej lesnej ceste. Všade tu je prítomná jar, zeleň listov na stromoch sa nahlas hlási o slovo, po snehu zatiaľ ani stopy.

O sto výškových metrov vyššie značka opäť odbočuje z lesnej cesty doprava kolmo do svahu. Je to vlastne turistická skratka, keďže lesná cesta sa po ostrom oblúku postupne so značkou opäť spojí (informácia pre cyklistov). V týchto miestach leží na zemi tenký snehový poprašok, aj keď to nie je to správne slovo. Sneh vôbec nie je prachový, je to ideálny materiál na stavanie snehuliakov. Chvíľu sa ide po zarastajúcom rúbanisku a čoskoro sa opäť napájame na širokú lesnú cestu v mieste, kde je uskladnené množstvo zasnežených kmeňov dubov. Ostatne, v spodnej časti túry sú znaky intenzívnej ťažby dreva veľmi časté.

Hlavná lesná cesta pohodovo stúpa hore. Snehu veľmi pozvoľna pribúda, až v mieste ostrej zákruty doľava sa dostáva do krátkeho, takmer vodorovného úseku, z ktorého značka opäť odbočuje v 90-stupňovom uhle doprava do svahu. Mimochodom, obe odbočky sú pekne vyznačené drevenými šípkami. V týchto miestach je les značne preriedený a po pár metroch stúpania sa vďaka tomu ukazujú prvé výhľady, rozoznať sa dá vybielená Kojšovská hoľa, žiariaca na zatiaľ modrom pozadí. Tu všade leží asi 5-centimetrová vrstva snehu, čo spolu so zelenými listami v korunách stromov vytvára pekný, no ešte pomerne bežný aprílový zeleno-biely kontrast.

Teraz sa nachádzame v nadmorskej výške niekde okolo 480 m a značka pokračuje v stúpaní do svahu cestou s koľajami po ťažkej technike. Po krátkej chvíli ju lemujú iba kroviny a postupne sa dostávame na veľkú lúku pod Sivcom. Celý úsek leží pod parádnou 10 - 15 cm vrstvou snehu a nebyť zelene navôkol a vysokého aprílového slnka, bola by to dokonalá zimná krajina. Z lúky pod Sivcom (cca 560 m) je krásny pohľad na samotný Sivec a opačným smerom na fakticky zimné, zasnežené Volovské vrchy. Tie sú predsa len o čosi vyššie a jarná zeleň tam ešte nedorazila. No tu naokolo je príroda poriadne mätúca, jednotlivé obrázky ako jasná zeleň brezových hájikov a žiariaca biela snehová pláň jednoducho nejdú dohromady. Oblakov na oblohe zreteľne pribúda, tak čím skôr hore chytiť ešte nejaké slnečné lúče.

Na konci lúky vchádza takmer rovná cesta do malebného brezového lesa, kde sa jarno-zimná schizofrénia ešte zosilňuje. Vietor odkiaľsi zdola privial typickú opojnú jarnú vôňu rozkvitnutých stromov a krov. To už hlava naozaj neberie, mozog nestíha spájať čuchové a zrakové vnemy do jedného zmysluplného celku. Za priesekom elektrického vedenia značka opäť začína naberať výškove metre a s nimi aj snehové centimetre. Sneh už ale nie je iba na zemi, je na stromoch, kríkoch, všade. Všetko to vyvrcholí na malej lúčke, kde sa nachádza rázcestník Priehyba pod Sivcom (655 m). Priamo na lúčke je snehu na snežnice, odborným odhadom do 40 cm, navyše aj na každom jednom konári je 10 cm snehu, čo spolu s dostatočnou zásobou zelene v korunách stromov vytvára neuveriteľný aprílový obraz.

V jarno-zimnej nádhere odbočuje z cesty doľava chodník, ktorý vedie až na samotný vrchol Sivca. Náhle vstupuje do bukového lesa, ubúda množstvo hustých brezových konárov a všade dominujú vysoké, mohutné, sivé stĺpy bukov. V tejto hodine dňa sa prejavuje odmäk a všade naokolo padá sneh zo stromov na zem. Najzábavnejšie je práve odlepovanie snehu z kmeňov, akoby ho neviditeľný obor zoškrabával. Kdesi hore to povolí a pekne postupne sa celý pás snehu odlupuje zhora až nadol. Snehu je v lese o čosi menej ako na lúčke, no pred vrcholom čaká ešte jedno prekvapenie v podobe takmer metrových, krásne vytvarovaných závejov. Vegetácia je hore ešte len na začiatku rozpuku, a preto je zimná atmosféra dnes konečne namieste. Pohyb po skalnom hrebeni nie je jednoduchý ani v lete, no teraz je kvôli snehu naozaj potrebné byť extrémne opatrný. Zaujímavý je fakt, že pravá strana (východná) úzkeho strmého skalného hrebeňa je skoro bez snehu, zatiaľ čo ľavá, západná je biela, akoby ju požiarnici hasili penou.

Žiaľ, obavy sa naplnili, na oblohe už prevažujú mraky. Modrých škvŕn, cez ktoré by slnečné lúče osvetlili krajinu, je poskromne a postupne začína dominovať sivota. O výhľadoch to dnes nie je, čiže len zopár dokumentačných fotografií z vrcholu, polhodinka na oddych a ide sa naspäť. Ako naschvál, už v lese sa opäť začína ukazovať slnko a to stále častejšie. Odmäk viditeľne naberá na sile, na strmších úsekoch sa aj v hlbšom snehu šmýka ako na masle, keďže nezamrznutá blatistá zem pod ním neposkytuje žiadnu oporu. Aj pri návrate na lúčku pri rázcestníku je voľným okom vidieť, že sneh sadol o dobrých 5 - 10 cm. Na veľkej lúke pod Sivcom snehová pokrývka prestáva byť súvislá a čoskoro sa kráča iba po hline. Jar si berie svoje teritórium späť.

Záver

Ambíciou textu nie je ani tak odporúčať výstup na Sivec. Ten slúži skôr ako vhodná figurína na predvedenie módy, akú je schopné strihnúť počasie. Farebnú kombináciu biela-zelená neposkytuje príroda často a preto takú príležitosť, ak je možnosť, treba využiť. Alebo sa o ňu aspoň podeliť touto cestou s viacerými a aj takto prezentovať pozvánku do hôr, ktorú vystavuje príroda sama.

Pre záujemcov je k dispozícii video.

Fórum 2 príspevky
Výstup na jarno-zimný Sivec 28/04/17 18:52 2 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Važecká dolina s deťmi Uznávam, že názov článku je trochu zavádzajúci, keďže Važecká dolina je jediná z hlavných vysokotatranských dolín, ktorej dnom nevedie turistický chodník. Po jej západnom okraji však vedie chodník na Kriváň, ktorý umožňuje množstvo pohľadov do doliny, dávajúc tak príležitosť dostatočne ju spoznať. V rámci nášho rodinného spoznávania tatranských dolín využívame túto možnosť a v jeden horúci letný deň sa vyberáme do „odľahlejšej“ časti Tatier. Našim cieľom nie je Kriváň, ten je zatiaľ privysoko, skôr ide o to nestratiť v horúcom lete kondíciu a zároveň sa trochu schladiť na nejakom peknom mieste vo výškach niekde nad kosodrevinou. 21/11/19 Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry
Túra Bokšov a Ružínska skala v zime Na východnom okraji našej najrozľahlejšej oblasti - Slovenského rudohoria - leží jeho podcelok zvaný Čierna hora. Kopcov s názvom Čierna hora je na Slovensku viacero, tu ide hneď o celé pohorie. Vŕšky Čiernej hory nevynikajú nadmorskou výškou, svojou strmosťou sa ale nedajú zahanbiť akýmkoľvek vrchom aj z našich najväčších pohorí. Obzvlášť vo svojej centrálnej časti, kde si rieka Hornád do pohoria doslova vyrezala úzky, kľukatý kaňon. Ten je dnes z väčšej časti zatopený vodnou nádržou Ružín, nad ktorou čnie zopár zaujímavých skalných kopcov. Najznámejší je asi Sivec, ja však mierim na susedný Bokšov. 25/10/19 Peťo Nový Čierna hora
Túra Rudník a Rajtopíky z priesmyku Branisko Asi tak pol dňa sa krajina bude kúpať v slnečnom svetle. Taká je predpoveď na zajtrajší deň po tom, čo prvý sneh zavítal začiatkom zimy aj do nižších kopcov. Vyberám sa teda na prechádzku na Branisko, malé pohorie v centrálnej časti východného Slovenska, ktoré je svojou polohou priam predurčené k pekným výhľadom. V jeho strede leží priesmyk Branisko (alebo aj sedlo Chvalabohu), v najnižšej časti hrebeňa pohoria, kadiaľ prechádza stará hlavná cesta. Od otvorenia tunela Branisko je to už podstatne menej rušné miesto, zďaleka sa však nedá hovoriť o nejakom pokojnom miestečku. Práve odtiaľ začínam dnešný turistický výlet. 26/08/19 Peťo Nový Branisko
Najnovšie články na titulke
 
Ferrata Berchtesgadenské Alpy – Hochthrony a Rauhenkopf Keď pôjdete diaľnicou popri Salzburgu, naľavo od cesty zbadáte vysoký kopec. Je to Salzburger Hochthron, najsevernejší výbežok Berchtesgadenských Álp. Už dlhšie som plánoval, že naň vyleziem, ale podarilo sa mi to až teraz. Pozrel som sa aj na Berchtesgadener Hochthron, najvyšší kopec na hrebeni, a na Rauhenkopf, čo by mal byť najkrajší “balkón” nad Berchtesgadenom. dnes Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Podcast Pacific Crest Trail s Filipom Valúchom (trojdielna miniséria) Diaľkové trasy sú dnes populárne. Nedávno sme sa v HIKING podcaste rozprávali s Julkou, ktorá prebehla Cestu hrdinov SNP za 12 dní. Teraz vám v trojdielnej podcastovej minisérii spolu s Filipom Valúchom predstavíme 4265 kilometrov dlhú Pacifickú hrebeňovku, tzv. PCT. Filip diaľkovú trasu z mexicko-americkej na kanadsko-americkú hranicu cez Kaliforniu, Oregon a Washington prešiel tento rok za 136 dní. včera Ľubomír Mäkký Svet
Túra Cez Hrádok na Čertove chodníky vo Vtáčniku Sú miesta, na ktoré chodíme radi. Neprekáža nám, aj keď je to niekoľkokrát za rok. Miestne príslušný genius loci zabráni, aby sa nám to zunovalo. Jedným takým je Hrádok nad Bystričianskou dolinou. Magické miesto, známe hlavne skalolezeckej verejnosti. Ja síce z výšok mám skôr závrate, neprislúcham k tejto spoločnosti, no je to tiež turisticky veľmi atraktívna oblasť aj pre bežného návštevníka. Bola viackrát spomínaná na Hikingu ako zaujímavá časť pohoria Vtáčnik. včera Vladimír Mikuš Vtáčnik

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Výstup na jarno-zimný Sivec 28/04/17 18:52 2 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenské rudohorie: Čierna hora

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 781 m n. m. – Ružín

    • min: 330 m n. m. – most cez Ružín

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 465 m

    • klesanie: 465 m

  • Vzdialenosť
    • 8 km

  • Náročnosť
    • 1

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 21.04.2017

  • Štart trasy
    • šírka: 48.8325 ° SŠ
      dĺžka: 21.0771 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.8325 ° SŠ
      dĺžka: 21.0771 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • parkovanie pri Ružínskom moste

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.78 (0.21)