Zažite Manínsku tiesňavu – slovenskú raritu v Trenčianskom kraji

Turistika, ktorá je svojou nenáročnosťou vhodná aj pre deti, ukrýva niekoľko jaskynných tajomstiev. Vzácna je aj svojím zápisom v slovenských rekordoch, nakoľko skrýva najužší kaňon na Slovensku. Manínsky okruh v Súľovských vrchoch ponúka skutočne veľkolepý zážitok pre každého milovníka pohybu na čerstvom vzduchu. Zhruba 15km dlhá trasa sa vyznačuje nielen bizarnými skalnými formami a vzácnou faunou a flórou, ale tiež unikátnou drevenou školou, ktorá sa nachádza v neďalekej kotlinke. Pre lepšie spoznanie týchto miest stačí len smelo vykročiť.

Turistom odporúčame prísť vlakom do Považskej Teplej, odkiaľ sa dá za niekoľko minút prejsť do Manínskej tiesňavy a odštartovať cestu za dobrodružstvom. Ak sa rozhodnete pricestovať autom, zaparkovať ho môžete v kempingu hneď vedľa tiesňavy. Prvý krok náučného chodníka so zelenou značkou začína pred tiesňavou, kde možno uzrieť na ľavej strane Jašteričí hrebeň a vpravo v úbočí hrebeň Bielych skál. Netreba dlho kráčať a pred sebou možno zočiť prvú zúženú oblasť, za ktorou sa nachádza azda najkrajšie miesto v celej tiesňave. A hoci sa vraví, že človek má ísť vopred a neobzerať sa, v tomto prípade je opak pravdou. Spätný pohľad skutočne stojí za to. Práve ste totiž prešli najužším slovenským kaňonom!

Po zelenej značke budú vaše kroky pokračovať pomedzi vysoké skalné steny, a kým prídete do tematicky pomenovanej obce Záskalie, absolvujete ešte niekoľko unikátnych zúžení, ktoré tesne kopírujú asfaltovú cestu. A ak nestačí jedna rarita v podobe najužšieho kaňonu, na dosah je ďalšia. Práve v Kostoleckej tiesňave je totiž najväčší skalný previs na Slovensku. Počas cesty sa naskytne niekoľko ďalších miest s dych vyrážajúcim výhľadom na krásy Trenčianskeho kraja i blízkeho okolia, pričom platí, že nie vždy tie najvyššie miesta ponúkajú najlepšie výhľady. Treba byť preto v strehu.

Za zmienku rozhodne stojí malá kotlinka, na ktorej spodnej časti možno spozorovať drevenú školu. Tá je hodnotná kvôli skutočnosti, že v nej pôsobil Peter Jilemnický, slovenský spisovateľ, učiteľ a novinár. Dnes sú v nej zriadené pamätné miestnosti, ktoré svojou atmosférou učarujú nielen milovníkom rodnej slovenčiny. Ďalej sa rozhodne oplatí kopírovať tok potôčika, ktorý poradí, ako vystúpiť do sedla za bradlo Bosmany, a ďalej pokračovať okolo drevenej zvoničky. V tomto momente je dôležité sledovať značenie – pozornosť treba sústrediť na žltú značku, aby ste sa dostali na Veľký Manín, ktorý je so svojimi 890 m.n.m. najvyšším vrchom v Súľovských skalách. Z neho vedie cesta cez serpentíny späť do Manínskej tiesňavy.

Počas cesty možno okrem iného natrafiť aj na jaskyne. Kým Vápencovú treba hľadať o niečo dôkladnejšie, Partizánsku možno uzrieť blízko turistického chodníka na brale za obcou Záskalie. Zhruba 20 metrov dlhá chodba slúžila počas Slovenského národného povstania ako úkryt pre partizánov, dôvod jej názvu je teda zrejmý. Počas túry na spomínanej trase možno teda natrafiť i na takéto úkazy prírody, rovnako i na vzácnu faunu a flóru. Hoci prevláda buk, možno zočiť aj hrab, dub zimný, či jedľu bielu. Spomedzi zvierat má v Manínskej tiesňave svoje zastúpenie piskor vrchovský, mačka lesná, vydra riečna, rys ostrovid či vlk dravý. V blízkom okolí našli svoj domov aj sokoly, jastraby, myšiak lesný, výr skalný, kuvikovia, sovy a myšiarka.

Spoznajte Malý Jelenec nad Trenčianskou Závadou – najvyššiu rozhľadňu v Trenčianskom kraji

Ak sa radi pozeráte na svet zhora a vychutnávate si čaro okolitej prírody, rozhodne by ste nemali prehliadnuť rozhľadňu na kopci Jelenec nad Trenčianskou Závadou. Trenčiansky kraj je síce známy viacerými rozhľadňami, no táto je skutočne originálna. Navyše je svojou stavbou najvyššia. Unikátna drevená rozhľadňa meria 24,6 metra.

Výhľad na Strážovské vrchy, Vršatské bradlá, celé stredné Považie a v diaľke Martinské hole – to je panoráma, ktorú človeku za odmenu po nenáročnom výstupe ponúkne rozhľadňa Malý Jelenec. Hoci na jednej strane zakrýva výhľad okolitý les, na druhej je v ponuke fascinujúca scenéria. Rozhľadňa je navyše ľahko prístupná, a to aj pre tých, ktorí sa rozhodnú pricestovať autom s celou rodinou, malými deťmi či starými rodičmi. Zaparkovať možno pri Gazdovstve Uhliská v Trenčianskej Závade a následne lesným chodníčkom prejsť k na výhľad štedrému cieľu. Stačí zdolať neveľký kopec, ktorý zvládnu aj kondične len málo zdatní turisti. Najviac zabrať z celej prechádzky dá niekoľko desiatok drevených schodov, vedúcich na vrchol rozhľadne.

V prípade, že vás nebude súriť čas, rozhodne sa zastavte i v spomínanom gazdovstve. Nielen, že si tu možno oddýchnuť po čase strávenom v okolitej prírode a do sýtosti sa najesť, ale tiež možno uzrieť niekoľko pasúcich sa koní či iných zvierat. V prípade, že by vás práve kone oslovili svojím čarom, naučia vás tu na nich dokonca i jazdiť. Ak si vaše bunky budú po návšteve Manínskej tiesňavy a rozhľadni Malý Jelenec budú pýtať viac a viac podobných zážitkov v okúzľujúcej prírode, jednou z možností je zúčastniť sa cyklo-turistického projektu Vrchárska koruna Trenčianska. Projekt prevedie milovníkov cyklistiky, behu či turistiky počas ôsmich mesiacov dvadsiatimi kopcami v Trenčianskom kraji. K ním patrí aj od Trenčianskej Závady iba málo vzdialený Vysielač Nad Oborou.

Pohyb po turistických a cyklistických cestách navyše uľahčuje obnovené cyklo-turistické značenie, ktoré na vybraných miestach zrealizoval Klub slovenských turistov a Slovenský cykloklub vďaka finančnej podpore zo strany Trenčianskeho samosprávneho kraja. Trenčiansky samosprávny kraj každoročne investuje do obnovy značení 20 tis. eur. Pre každý zo spomenutých klubov. Robí tak na základe memoranda o spolupráci, podpísaného ešte v roku 2014. Vďaka vzájomnej spolupráci sa každoročne zvyšuje počet nových, obnovených a preznačených cykloturistických trás, umiestnených cyklosmerovníkov a cyklosmeroviek, ale aj informačných tabuliek a kilometre maľovaného značenia „C“. Rok 2015 priniesol v číslach 16,6 km nových a 83,1 km obnovených cykloturistických trás, v roku 2016 sa cykloturistické trasy trenčianskej župy predĺžili dovedna o 66 km. Pribudlo 45 nových cyklosmerovníkov, smeroviek a tabuliek. Kilometre maľovaného značenia „C“ vzrástli z pôvodného počtu 121,9 v roku 2015 na 165,7 v roku 2016.

Fotogaléria k článku