Recenzia Film Erika Baláža - Nesmrteľný les
V marci 2017 mal premiéru druhý film z tatranskej trilógie Erika Baláža Nesmrteľný les. Vyše 50-minútový dokument sleduje jeden rok v tatranskej prírode. Pod Kriváňom sa nachádza jeden z najstarších pralesov v Európe. Tisícročia prežíva v nezmenenej podobe a to najmä preto, že tu neplatia zákony človeka, ale prírody. Každý druh tu má svoje miesto, dopomáha tomu prirodzený kolobeh života a potravinový reťazec. Smrť jedného znamená príležitosť pre iných. Netýka sa to len plnohodnotne prežitého života starého jeleňa so zlomenou nohou, ktorý poslúži ako potrava medveďovi, líške, orlom či krkavcom, ale aj vetrového polomu, ktorý tvorí vhodné prostredie na nový život všetkého druhu.
Prenádherné obrazy tatranskej prírody sprevádzajú zaujímavé príbehy a informácie o zvieratách a stromoch, o fungujúcich vzťahoch a procesoch v ekosystéme limbového lesa. Od začiatku filmu sledujeme našu najväčšiu šelmu medveďa hnedého na začiatku jari, keď sa prebúdza. Pozorujeme výmenu generácií mláďat a vzťah medveďa s borovicami limbami. Autori prezrádzajú tajomstvo dlhovekosti týchto tisícročných velikánov.
Stretávame sa s tetrovom hlucháňom, jariabkom, líškou, rysom ostrovidom, orlom skalným a ich spôsobom života v smrekovom a limbovom lese. Všetci tu majú svoje miesto a svoju úlohu. Vplývajú jeden na druhého a tvoria tak jeden fungujúci ekosystém bez človeka.
Vo filme sú použité zábery z diaľky aj priblížené, časozberné a nočné zábery. Príjemný hlas Mila Kráľa číta komentár s mnohými pre diváka novými informáciami. Prekvapivé sú napríklad zábery medveďa obratne šplhajúceho na vrcholky borovíc, aby si koncom leta pochutil na limbových orieškoch v šiškách. O túto potravu súťažia aj s vevericami, sýkorkami a orešnicami. Tieto vtáky boli neprávom v minulosti likvidované človekom, ktorý sa mylne domnieval, že orešnice ničia populáciu límb. Opak je však pravdou. Keďže si robia zásobu orieškov zo šišiek na zimu, schovávajú si ich do skalných puklín alebo mäkkého machu. Zabudnuté zásoby slúžia ako lesná škôlka.
Podobnú taktiku využíva aj jarabina. Na jeseň láka drozdy na sladké plody. Rovnako ako brusniciam, ani plodom jarabiny neškodí mráz. Plody sú dokonca sladšie. Niekedy vďaka fermentácii obsahujú aj alkohol. Prechod semienok tráviacou sústavou vtákov uľahčuje klíčenie.
Stromy prichádzajú a odchádzajú – les zostáva. A mne neostáva nič iné, len s hrdosťou, že ide o slovenský film, odporučiť každému zájsť si na tento výborne spracovaný dokument. OZ Cestou necestou pozýva na premietanie 11. mája 2017 v SK Vajnorská v Bratislave v dvoch termínoch: 17:30 a 20:00. Po oboch premietaniach bude diskusia s tvorcami.
Autorka textu: Martina Jarolínová
Fotogaléria k článku
