Recenzia

Film Erika Baláža - Nesmrteľný les

sponzorovaný článok 04.05.17 V marci 2017 mal premiéru druhý film z tatranskej trilógie Erika Baláža Nesmrteľný les. Vyše 50-minútový dokument sleduje jeden rok v tatranskej prírode. Pod Kriváňom sa nachádza jeden z najstarších pralesov v Európe. Tisícročia prežíva v nezmenenej podobe a to najmä preto, že tu neplatia zákony človeka, ale prírody. Každý druh tu má svoje miesto, dopomáha tomu prirodzený kolobeh života a potravinový reťazec. Smrť jedného znamená príležitosť pre iných. Netýka sa to len plnohodnotne prežitého života starého jeleňa so zlomenou nohou, ktorý poslúži ako potrava medveďovi, líške, orlom či krkavcom, ale aj vetrového polomu, ktorý tvorí vhodné prostredie na nový život všetkého druhu.

Prenádherné obrazy tatranskej prírody sprevádzajú zaujímavé príbehy a informácie o zvieratách a stromoch, o fungujúcich vzťahoch a procesoch v ekosystéme limbového lesa. Od začiatku filmu sledujeme našu najväčšiu šelmu medveďa hnedého na začiatku jari, keď sa prebúdza. Pozorujeme výmenu generácií mláďat a vzťah medveďa s borovicami limbami. Autori prezrádzajú tajomstvo dlhovekosti týchto tisícročných velikánov.

Stretávame sa s tetrovom hlucháňom, jariabkom, líškou, rysom ostrovidom, orlom skalným a ich spôsobom života v smrekovom a limbovom lese. Všetci tu majú svoje miesto a svoju úlohu. Vplývajú jeden na druhého a tvoria tak jeden fungujúci ekosystém bez človeka.

Vo filme sú použité zábery z diaľky aj priblížené, časozberné a nočné zábery. Príjemný hlas Mila Kráľa číta komentár s mnohými pre diváka novými informáciami. Prekvapivé sú napríklad zábery medveďa obratne šplhajúceho na vrcholky borovíc, aby si koncom leta pochutil na limbových orieškoch v šiškách. O túto potravu súťažia aj s vevericami, sýkorkami a orešnicami. Tieto vtáky boli neprávom v minulosti likvidované človekom, ktorý sa mylne domnieval, že orešnice ničia populáciu límb. Opak je však pravdou. Keďže si robia zásobu orieškov zo šišiek na zimu, schovávajú si ich do skalných puklín alebo mäkkého machu. Zabudnuté zásoby slúžia ako lesná škôlka.

Podobnú taktiku využíva aj jarabina. Na jeseň láka drozdy na sladké plody. Rovnako ako brusniciam, ani plodom jarabiny neškodí mráz. Plody sú dokonca sladšie. Niekedy vďaka fermentácii obsahujú aj alkohol. Prechod semienok tráviacou sústavou vtákov uľahčuje klíčenie.

Stromy prichádzajú a odchádzajú – les zostáva. A mne neostáva nič iné, len s hrdosťou, že ide o slovenský film, odporučiť každému zájsť si na tento výborne spracovaný dokument. OZ Cestou necestou pozýva na premietanie 11. mája 2017 v SK Vajnorská v Bratislave v dvoch termínoch: 17:30 a 20:00. Po oboch premietaniach bude diskusia s tvorcami.

Trailer filmu

Autorka textu: Martina Jarolínová

--
Pozn. redakcie: Tento text je PR článok zadávateľa. Neprešiel jazykovým ani redakčným spracovaním a nemusí vyjadrovať názor redakcie HIKING.SK.
Najnovšie články na titulke
 
Prístrešok Rokoš Ďalšiu možnosť úkrytu pri potulkách Strážovskými vrchmi ponúka prístrešok, vybudovaný pár metrov od vrcholu Rokoša. Jeho výhodou je, že má vytvorený v podkroví priestor pre zopár nocľažníkov (hoci možnosť nocľahu je limitovaná neprítomnosťou vodného zdroja v okolí). dnes Michal Bukvai Strážovské vrchy
Ferrata Ferrata Dve veže v Liptovských Revúcach Postupne aj na Slovensku pribúdajú zaistené cesty via ferrata. Nový prírastok k tomuto populárnemu sprístupneniu skál nehorolezcom pribudol na Liptove, neďaleko Nižnej Revúcej na skale nad Záhorovom. Dostal pomenovanie "Dve veže" a krátko pred oficiálnym otvorením sme ho vyskúšali spolu s asi tuctom iných ferratistov z okolia. včera Ľubomír Mäkký Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Túra Sninský kameň zo Zemplínskych Hámrov s deťmi Koncom júna tohto roku trávime predĺžený víkend s kysuckými turistami vo Vihorlatských vrchoch. Vihorlat ako najvyšší vrchol si s deťmi nechávame na neskôr, keď budú väčšie. Zato Sninský kameň sa nám zdá ako vhodný cieľ, ktorý by sme mohli s deťmi vo veku 6,5 a 8,5 roka zvládnuť. Sninský kameň tvoria v skutočnosti dve skaly, obe sú veľmi pekné a vyhliadkové, v nadmorskej výške približne 1000 metrov. Zaujímavé na nich je to, že trčia nad okolitý zelený les. Prístup na ne zatraktívňujú rebríky. 15/08/19 Jana Bílešová Vihorlatské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Fakty
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.7 (0.19)