Recenzia

Film Erika Baláža - Nesmrteľný les

sponzorovaný článok 04.05.17 V marci 2017 mal premiéru druhý film z tatranskej trilógie Erika Baláža Nesmrteľný les. Vyše 50-minútový dokument sleduje jeden rok v tatranskej prírode. Pod Kriváňom sa nachádza jeden z najstarších pralesov v Európe. Tisícročia prežíva v nezmenenej podobe a to najmä preto, že tu neplatia zákony človeka, ale prírody. Každý druh tu má svoje miesto, dopomáha tomu prirodzený kolobeh života a potravinový reťazec. Smrť jedného znamená príležitosť pre iných. Netýka sa to len plnohodnotne prežitého života starého jeleňa so zlomenou nohou, ktorý poslúži ako potrava medveďovi, líške, orlom či krkavcom, ale aj vetrového polomu, ktorý tvorí vhodné prostredie na nový život všetkého druhu.

Prenádherné obrazy tatranskej prírody sprevádzajú zaujímavé príbehy a informácie o zvieratách a stromoch, o fungujúcich vzťahoch a procesoch v ekosystéme limbového lesa. Od začiatku filmu sledujeme našu najväčšiu šelmu medveďa hnedého na začiatku jari, keď sa prebúdza. Pozorujeme výmenu generácií mláďat a vzťah medveďa s borovicami limbami. Autori prezrádzajú tajomstvo dlhovekosti týchto tisícročných velikánov.

Stretávame sa s tetrovom hlucháňom, jariabkom, líškou, rysom ostrovidom, orlom skalným a ich spôsobom života v smrekovom a limbovom lese. Všetci tu majú svoje miesto a svoju úlohu. Vplývajú jeden na druhého a tvoria tak jeden fungujúci ekosystém bez človeka.

Vo filme sú použité zábery z diaľky aj priblížené, časozberné a nočné zábery. Príjemný hlas Mila Kráľa číta komentár s mnohými pre diváka novými informáciami. Prekvapivé sú napríklad zábery medveďa obratne šplhajúceho na vrcholky borovíc, aby si koncom leta pochutil na limbových orieškoch v šiškách. O túto potravu súťažia aj s vevericami, sýkorkami a orešnicami. Tieto vtáky boli neprávom v minulosti likvidované človekom, ktorý sa mylne domnieval, že orešnice ničia populáciu límb. Opak je však pravdou. Keďže si robia zásobu orieškov zo šišiek na zimu, schovávajú si ich do skalných puklín alebo mäkkého machu. Zabudnuté zásoby slúžia ako lesná škôlka.

Podobnú taktiku využíva aj jarabina. Na jeseň láka drozdy na sladké plody. Rovnako ako brusniciam, ani plodom jarabiny neškodí mráz. Plody sú dokonca sladšie. Niekedy vďaka fermentácii obsahujú aj alkohol. Prechod semienok tráviacou sústavou vtákov uľahčuje klíčenie.

Stromy prichádzajú a odchádzajú – les zostáva. A mne neostáva nič iné, len s hrdosťou, že ide o slovenský film, odporučiť každému zájsť si na tento výborne spracovaný dokument. OZ Cestou necestou pozýva na premietanie 11. mája 2017 v SK Vajnorská v Bratislave v dvoch termínoch: 17:30 a 20:00. Po oboch premietaniach bude diskusia s tvorcami.

Trailer filmu

Autorka textu: Martina Jarolínová

--
Pozn. redakcie: Tento text je PR článok zadávateľa. Neprešiel jazykovým ani redakčným spracovaním a nemusí vyjadrovať názor redakcie HIKING.SK.
Najnovšie články na titulke
 
Túra Putovanie rajom z Bielych Vôd do Smižian Pekné jarné počasie nás vytiahlo von do prírody. Večer sme si pripravili plecniaky s proviantom a turistické palice. Voskom sme si impregnovali turistické topánky, aby keď náhodou stúpime do vody, nenavlhli. Na stôl na viditeľné miesto sme si dali rúška na tvár, aby sme nezabudli. Vybrali sme si trasu Slovenským rajom z juhu na sever, z Bielych Vôd cez Kauzy, Čingov až do Smižian. dnes Anna Lenkeyová Slovenský raj
Beh Behom cez jedenásť malokarpatských sedemstoviek V dobe, keď som začínal s trailovým behom, dostávam tip na túru, ktorá spája všetky malokarpatské vrchy s nadmorskou výškou nad 700 metrov. Vybehnúť čo i len jeden z nich predstavoval dovtedy vrchol mojich fyzických síl. Podobný výkon iba v turistickom tempe som považoval za absolútne nereálny a vzbudzoval u mňa obdiv a rešpekt. Postupne po jednom navštevujem každý z nich. Niektorý je krajší, iný zas menej. Vzdialenosť medzi nimi je značná, no dnes nadobúda celkom iný rozmer. Rozhodol som sa ich zdolať všetky, naraz a v jednom behu. včera Michal Garaj Malé Karpaty
Túra Dotkla som sa Nórska - výstup na Hesten Šťuchnem Danku. Očami naznačím smer, kde sa má pozrieť. Na parkovisku neďaleko nášho zájazdového autobusu parkuje mikrobus. Vedľa neho sa na tráve vyvaľuje posádka auta. Evidentne majú obedovú prestávku. Danka pochopí veľmi rýchlo. Usmeje sa a povie: "Môže byť." Je rok 2019. 02/06/20 Andrea Grunská Svet

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Fakty
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.01 (0.38)