Recenzia

Film Erika Baláža - Nesmrteľný les

sponzorovaný článok 04.05.17 V marci 2017 mal premiéru druhý film z tatranskej trilógie Erika Baláža Nesmrteľný les. Vyše 50-minútový dokument sleduje jeden rok v tatranskej prírode. Pod Kriváňom sa nachádza jeden z najstarších pralesov v Európe. Tisícročia prežíva v nezmenenej podobe a to najmä preto, že tu neplatia zákony človeka, ale prírody. Každý druh tu má svoje miesto, dopomáha tomu prirodzený kolobeh života a potravinový reťazec. Smrť jedného znamená príležitosť pre iných. Netýka sa to len plnohodnotne prežitého života starého jeleňa so zlomenou nohou, ktorý poslúži ako potrava medveďovi, líške, orlom či krkavcom, ale aj vetrového polomu, ktorý tvorí vhodné prostredie na nový život všetkého druhu.

Prenádherné obrazy tatranskej prírody sprevádzajú zaujímavé príbehy a informácie o zvieratách a stromoch, o fungujúcich vzťahoch a procesoch v ekosystéme limbového lesa. Od začiatku filmu sledujeme našu najväčšiu šelmu medveďa hnedého na začiatku jari, keď sa prebúdza. Pozorujeme výmenu generácií mláďat a vzťah medveďa s borovicami limbami. Autori prezrádzajú tajomstvo dlhovekosti týchto tisícročných velikánov.

Stretávame sa s tetrovom hlucháňom, jariabkom, líškou, rysom ostrovidom, orlom skalným a ich spôsobom života v smrekovom a limbovom lese. Všetci tu majú svoje miesto a svoju úlohu. Vplývajú jeden na druhého a tvoria tak jeden fungujúci ekosystém bez človeka.

Vo filme sú použité zábery z diaľky aj priblížené, časozberné a nočné zábery. Príjemný hlas Mila Kráľa číta komentár s mnohými pre diváka novými informáciami. Prekvapivé sú napríklad zábery medveďa obratne šplhajúceho na vrcholky borovíc, aby si koncom leta pochutil na limbových orieškoch v šiškách. O túto potravu súťažia aj s vevericami, sýkorkami a orešnicami. Tieto vtáky boli neprávom v minulosti likvidované človekom, ktorý sa mylne domnieval, že orešnice ničia populáciu límb. Opak je však pravdou. Keďže si robia zásobu orieškov zo šišiek na zimu, schovávajú si ich do skalných puklín alebo mäkkého machu. Zabudnuté zásoby slúžia ako lesná škôlka.

Podobnú taktiku využíva aj jarabina. Na jeseň láka drozdy na sladké plody. Rovnako ako brusniciam, ani plodom jarabiny neškodí mráz. Plody sú dokonca sladšie. Niekedy vďaka fermentácii obsahujú aj alkohol. Prechod semienok tráviacou sústavou vtákov uľahčuje klíčenie.

Stromy prichádzajú a odchádzajú – les zostáva. A mne neostáva nič iné, len s hrdosťou, že ide o slovenský film, odporučiť každému zájsť si na tento výborne spracovaný dokument. OZ Cestou necestou pozýva na premietanie 11. mája 2017 v SK Vajnorská v Bratislave v dvoch termínoch: 17:30 a 20:00. Po oboch premietaniach bude diskusia s tvorcami.

Trailer filmu

Autorka textu: Martina Jarolínová

--
Pozn. redakcie: Tento text je PR článok zadávateľa. Neprešiel jazykovým ani redakčným spracovaním a nemusí vyjadrovať názor redakcie HIKING.SK.
Najnovšie články na titulke
 
Túra Glarnské Alpy – k St. Martin cez Heidelpass Pri jednej návšteve v Salzburgu som si kúpil v miestnom kníhkupectve turistickú mapu od Kümmerly+Frey: Sargasenland, Liechtenstein, 1 : 60 000. Na prednej stránke bola fotka malej osady s kostolíkom v horách. Nič moc, len pár stavbičiek pod skalou. No z obrázku vyžarovalo pre mňa niečo, čo nedokážem popísať. Až raz som náhodou identifikoval miesto a zostal som prekvapený poznaním, že som sa práve ani veľmi ďaleko nevyskytol. Bohyňa príležitosti dala ponuku, ktorá sa neodmieta. dnes Vladimír Mikuš Svet
Túra Slovenskou Saharou - Záhorácka magistrála Na Záhorí som už bol viackrát, ale nikdy s turistickým cieľom. Predsa len táto časť Slovenska nepatrí z morfologického hľadiska medzi najatraktívnejšie a človeka to láka skôr do kopcov. Takéto odsúdenie krajiny je však veľmi povrchné a krásne miesta sa nájdu naozaj všade, len treba mať otvorené oči a vnímať krajinu okolo seba. včera Pavel Forgáč Biele Karpaty, Myjavská pahorkatina, +
Túra Západné Javorníky: Čertov – Vysoká nad Kysucou Východnú časť Javorníkov v okolí Čadce som pochodil vo všetkých ročných obdobiach, pešo, na snežniciach alebo aj na bicykli. Západnú časť, tvoriacu hranicu SR a ČR, som poznal len z lyžovačky na Čertove. Túto osadu Lazov pod Makytou som zvolil ako východisko hrebeňovej túry najmä z dopravných dôvodov – keď piatok bol zároveň sviatkom Sv. Cyrila a Sv. Metoda a autobus z Púchova ideálne nadväzoval na skorý rýchlik z Bratislavy. 18/08/19 Peter Straka Javorníky

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Fakty
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.73 (0.19)