Túra

Bývalými významnými mestami Volovských vrchov I.

29.05.17
Slovensko ma bohatú históriu banských obci. Na východe je najznámejšia Rožňava. Medzi menej známe, či už celkom zabudnuté miesta patri Smolník, kedysi významné banské mestečko. Medzev je zase známy svojimi hámrami a prezidentom Schusterom. Málokto však vie, že obe miesta majú celkom hodnotné historické námestíčka.

Trasa

Medzev – Jelení vrch – Hačavské sedlo – Čierna Moldava – Štós – Štós-kúpele - Štóske sedlo, sv. Mária – Holmiková kaplnka – Smolník

Volovské vrchy som toho roku celkom zanedbal. Keď nepočítam výletík na Slovinské skaly, tak moja prvá riadna túra v tomto pohorí sa konala až v jednu peknú októbrovú nedeľu, keď konečne aj u nás na Východe sa ukázalo slnko a mal som deň voľna.

Na počudovanie sa mi podarilo na takú akciu zlanáriť aj dvoch parťákov. S jedným – Mišom, som bol na prechode Západných Tatier, ale rovnako sa dá nahovoriť na všelijaké netuctové túry. Druhého, Johnyho, som spoznal až v autobuse smerujúcom do Medzeva, no tiež sme sa skontaktovali pri mojej ojedinelej chuti vytrepať sa na nejaký tatranský štít. Tiež však nemal problém si dať "oddychovky".

V autobuse, ako sme kecali, kde sme boli na túrach a aká asi bude táto, sa nám prihovoril starší pán, ktorý ma upútal už pri nastúpení do busu, keďže mal turistické paličky. Tiež šiel do Medzeva, ale na opačný smer. Informoval nás o nejakej prístupnej štôlni, ale keďže to bolo mimo trasy a nechcelo sa nám tam zachádzať, tak sme to viac nerozoberali. Po vystúpení sme si podali ruky, zaželali si peknú túru a odkráčali každý svojím smerom. Celkom milé sa takto porozprávať.

Medzev má malé, ale pekné námestíčko, ktorému dominuje Kostol narodenia Panny Márie. Dnu som však nevošiel a ani k mestskému hámru nezašiel, keďže parťáci akosi nemali záujem o takéto veci. Tak som si trocha pofotil námestie s parkom a nasledoval mojich spoločníkov, ktorých som nabádal, aby ma nečakali a šli v ústrety Jeleniemu vrchu, po žltej cez Nižný Medzev.

Na Jelení vrch

Trasa z Medzeva ponúka v prvej časti pohodový výstup krátkym lesom a príjemnými lúčkami, ktoré ponúkajú výhľady ma Medzev a hlavný hrebeň Volovských vrchov, kde sme hádali, ktorý z kopčekov je Kloptaň (Kojšovka bola jasná). Následne sme sa vnorili do lesa, ktorý ponúkol už o čosi strmší, ale aj stromami mierne zavalený úsek. Vyšli sme na hrebienok a druhou stranou ho obišli, až sme došli k malej čistinke, ktorá hlásila, že už sme v Slovenskom krase a tak sa aj máme správať. Opäť sme vošli do lesa mierne doprava, kde po chvíli značka klesala doľava. Parťák však zavelil, že tu máme pokračovať rovno a prídeme k Jeleniemu vrchu. Urobili sme tak a brezovým hájikom, sme vyšli k malej lúčke a pokračovali opäť rovno ďalej, až sme došli k vysielaču na Jeleňom vrchu.

Priznám sa, že táto časť ma veľmi dostala. Bolo tam neskutočne nádherne. Výhľady od Hačavy až k Maďarsku v inverzii na ľavej strane, na pravej zase od Štóskeho sedla na hlavný hrebeň smerujúci na juh. Idylku dopĺňal pastier s ovcami, ktorý sa hneď stal vďačným cieľom pre fotografov, samozrejme s prekrásnym pozadím jesennej prírody.

Čosi sme zjedli, oddýchli sme si, pokochali sa krásnou scenériou a namierili sme si to fajnovou úzkou lúčkou k Hačavskému sedlu. Tu sme mali na výber viac trás, ale nás zaujímala len tá smerujúca do Štósu, resp. kúpeľov Štós. Sprvoti široká protipožiarna cesta sa zmenila na zlú, kamenistú, mokrastú zvážnicu, ktorá nemala konca kraja. Zišli sme k rázcestníku Čierna Moldava, kde nás čakalo prekvapenie (aj keď mňa, po predošlom informovaní sa, ani nie) v podobe značky smerujúcej cez relatívne široký potok. Nastalo vymýšľanie, ako na druhú stranu. Našli sme aj relatívne užšie miestečko, zo spadnutým stromom, kde sa dalo preskočiť a jeden parťák aj preskočil, ale druhý po predošlých zlých skúsenostiach šiel hľadať lepší priechod. Ja som sa k nemu pridal, ale nenašli sme nič, tak sme sa vrátili a preskočili v rovnakom mieste.

No ďalej zase nastal problém zo značkami, keďže sa vyskytlo niekoľko nie veľmi jednoznačne značených odbočiek. Rovnako aj zarastený, zjavne nie veľmi frekventovaný úsek dával zabrať. Po krátkych blúdeniach sme značky predsa len vždy ponachádzali, až sme sa dostali na ďalšiu prekrásnu lúčnato–lesnatú lokalitu, tesne pred klesaním do Štósu. Okrem tých lúčiek však boli parádne výhľady na klesajúcu lúku a oprotistojace polesie vystupujúce až k hrebeňu. Boli to také netradičné výhľady, pochybujem, že sa niekde vo Volovských opakujú.

Pomalou chôdzou a nasávaním atmosféry zmienených lúčok sme schádzali do Štósu. Vnikli sme do lesíka, objavili nový prístrešok trocha povedľa značky a popod lyžiarsky svah sme okolo budúcej rómskej osady (teraz sa tam nachádza asi len jeden murovaný dom) sme sa ocitli na hlavnej ceste. Tá však hneď odbočila a následne sme odbočili aj my do bočnej úzkej uličky, ktorá hneď končila a my sme začali stúpať úzkym úvozom na vyššie položené lúky, ktoré končili lesom, v ktorom sa nachádzali aj Štóske kúpele.

Relatívnym strmákom sme teda vyšli lúkami, ktoré opäť ponúkali spätné výhľady, nielen na hrebeň, ale aj na lúčky, ktorými sme prechádzali pred pár chvíľami, a dobre značeným chodníčkom sme sa dostali do kúpeľov Štós. Prešli sme jeho areálom a aj povedľa jeho najkrajších liečebných domov a v najvyšších miestach sme objavili nielen smerovník s červenou Magistrálou, ale aj druhého parťáka.

Cez jednu a druhú kaplnku do Smolníka

Myslel som si, že _Esenpečka _bude aspoň v týchto miestach nad kúpeľmi nejak lepšie schodná. Prvé metre boli aj fajn, ale nasledovné boli čistá katastrofa spôsobená aj tými druhými milovníkmi prírody, resp. lesov, či najmä stromov – ťažiarov. Rozbitá cesta s výmoľami nám na dlhé minutý spríjemňovala túru a až o čosi ďalej sa zlepšil stav. Aj chodník sa zúžil a pred kaplnkou sme dokonca stretli asi jediného turistu na našej trase, ktorý si to išiel s cigaretkou v ruke. Vyšli sme z lesa na menšiu čistinku, už tesne pred kaplnkou a pri ďalšom novom prístrešku sme sa zastavili a trochu posedeli.

Najedli sme sa a vydali na posledný úsek, zbehnúc do Smolníka. Ešte predtým sme sa zastavili pri o čosi väčšej, ale stále kaplnke zasvätenej sv. Márii. Pri vchode mi napadlo, že je tam relatívne dosť veľa miesta, aby sa tam dala roztiahnuť karimatku a skryť sa pred nečasom aj pre 3 - 4 ľudí. Parťáci pomaly odchádzali a ja som si ešte robil fotky miesta, rozmýšľajúc, či sa sem niekedy vrátim už na Esenpečke... Odtiaľ sme už išli neoficiálnou “krížovou” značkou, ktorá merala niečo cez 2km. Najprv po štátnej ceste, neskôr odbočila doľava na lúky.

Ja som sa však chcel zastaviť pri Holmíkovej kaplnke nad Smolníkom, a teda som neodbočoval. Myslel som si, že je to o čosi bližšie, ale trvalo to dlhšie a šoféri museli strpieť chodca na ceste. No ale konečne som zišiel ku kaplnke a nadchýňal sa parádnym výhľadom na bývalé slávne mestečko a kopce nad ním. Samozrejme, nezabudol som spraviť fotky aj s kaplnkou v popredí. Následne som zbehol k bytovkám a úzkou uličkou som sa objavil pri penzióne Alžbeta, a teda v centre Smolníka.

Smolník má svoje slávne časy dávno za sebou, no ešte stále ma onú atmosféru. Netypickému klesajúcemu námestiu, ktoré mi pripomenulo to v Gelnici, dominuje kostol sv. Kataríny a najmä budova Tabakovej továrne. Ojedinelou zaujímavosťou je, že podľa maďarského názvu Smolníka - Szomolnok je nazvaný minerál Szomolnokit. Parťáci došli zo spodnej strany a túru sme slávnostné zhodnotili pri pive v Alžbetinom dome. Fajne a fajne bolo.

Zhrnutie

Túra v asi jedinú októbrovú slnečnú nedeľu dopadla na výbornú a ani parťáci veľmi nehundrali. Značenie, až na tú zelenú z Hačavského sedla po Štós, je dobré. Problém môže byť aj pri prechode potoka. Ale pre neopozerané výhľady sa určite oplatí prejsť popísanú trasu. A rovnako aj pre dnes málo známe, ale kedysi významné mestečká.

Fórum 4 príspevky
Bývalými významnými mestami Volovských vrchov I. 01/06/17 23:51 4 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Trojdňové jesenné podpolianske lazy a Zákľuky Babie leto roku 2018 bolo ako to lanské, opäť nádherné a dožičilo veľa vhodných dní na túlanie sa Slovenskom. Využil som ho na jesennú trojdňovku Veporskými vrchmi, ktoré som chcel opätovne navštíviť už hneď po prvej návšteve, keď sa mi veľmi zaľúbili Zákľuky. Zároveň som dlhšie rozmýšľal prejsť si detvianske a hriňovské lazy. 05/08/19 Henrich Tomáš Veporské vrchy, Poľana
Túra Mýtna – Šoltýska – Utekáč – Tisovec – Muráň II. Oblasť medzi Mýtnou a Muráňom na prvý pohľad nevyniká ničím zaujímavým, len samé lesy, pasienky a lazy. No práve to, činí z toho žiadanú lokalitu pre milovníkov nevysokých pohorí a malebných lúk a dokonca sa tu dajú nájsť aj pamiatky ľudského umu, ale žiaľ aj hlúposti. 29/07/19 Henrich Tomáš Stolické vrchy, Veporské vrchy
Túra Mýtna – Šoltýska – Utekáč – Tisovec – Muráň I. Oblasť medzi Mýtnou a Muráňom na prvý pohľad nevyniká ničím zaujímavým, len samé lesy, pasienky a lazy. No práve to činí z toho žiadanú lokalitu pre milovníkov nevysokých pohorí a malebných lúk, a dokonca sa tu dajú nájsť aj pamiatky ľudského umu, ale žiaľ, aj hlúposti ľudí. 22/07/19 Henrich Tomáš Stolické vrchy, Veporské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Recenzia Fjällräven Keb 52 – celoročný trekkingový batoh Tohtoročná novinka medzi trekingovými batohmi Fjällräven ponúka odolný a nepremokavý materiál Bergshell, ktorý má aj horolezecký špeciál Bergtagen 38. V prípade Kebu ale nie je jediným materiálom, je tu zastúpený aj G-1000. Pri pohľade na chrbtový systém zaujmú na prvý pohľad aj tvarované drevené výstuhy. Určenie tohto batohu je celoročné, orientované na náročnejší treking. Je k dispozícii v dvoch veľkostných variantoch – 52 a 72 litrovom. Vyskúšal som menší z nich. dnes Ľubomír Mäkký Batohy
Túra Glarnské Alpy – k St. Martin cez Heidelpass Pri jednej návšteve v Salzburgu som si kúpil v miestnom kníhkupectve turistickú mapu od Kümmerly+Frey: Sargasenland, Liechtenstein, 1 : 60 000. Na prednej stránke bola fotka malej osady s kostolíkom v horách. Nič moc, len pár stavbičiek pod skalou. No z obrázku vyžarovalo pre mňa niečo, čo nedokážem popísať. Až raz som náhodou identifikoval miesto a zostal som prekvapený poznaním, že som sa práve ani veľmi ďaleko nevyskytol. Bohyňa príležitosti dala ponuku, ktorá sa neodmieta. včera Vladimír Mikuš Svet
Túra Slovenskou Saharou - Záhorácka magistrála Na Záhorí som už bol viackrát, ale nikdy s turistickým cieľom. Predsa len táto časť Slovenska nepatrí z morfologického hľadiska medzi najatraktívnejšie a človeka to láka skôr do kopcov. Takéto odsúdenie krajiny je však veľmi povrchné a krásne miesta sa nájdu naozaj všade, len treba mať otvorené oči a vnímať krajinu okolo seba. 19/08/19 Pavel Forgáč Biele Karpaty, Myjavská pahorkatina, +

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Bývalými významnými mestami Volovských vrchov I. 01/06/17 23:51 4 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenské rudohorie: Volovské vrchy a Slovenský kras

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 947 m n. m. – Jelení vrch

    • min: 315 m n. m. – Medzev

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1095 m

    • klesanie: 855 m

  • Vzdialenosť
    • 21 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 23.10.2016

  • Štart trasy
    • šírka: 48.69961 ° SŠ
      dĺžka: 20.8925 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.72981 ° SŠ
      dĺžka: 20.73897 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Smolník (bus)
      Medzev (bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.86 (0.26)