Túra: Na východ od raja

Túra Na východ od raja

2. 5. 2007

Keď poviem Slovenský raj, každému hneď napadnú rokliny, vodopády, rebríky... Tak aj je, ale nie všade. Vo východnej časti národného parku nájdete miesta, kde tieto krajinárske prvky absentujú, ale o to väčšie bude vaše prekvapenie, keď tu objavíte malebné zákutia v tichých a hlbokých lesoch s vrcholovými lúkami, ktoré poskytujú netušené výhľady. Možno sa treba s návštevou poponáhľať, lebo v tejto časti sa plánuje s budovaním veľkého lyžiarskeho strediska, ktoré asi nenávratne zničí tento tichý kus prírody.

Vzdialenosť: 37 km

Prevýšenie: +1346 m stúpanie, -1326 m klesanie

Náročnosť: stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice

Čas: 2 dni

Obdobie: jar – 01.05.2007

Pohoria: Slovenské rudohorie: Spišsko-gemerský kras - Slovenský raj (Národný park Slovenský raj)

Trasa

Štart: mapa
Koniec: mapa
Najvyšší bod: 1266 m n. m.
Najnižší bod: 510 m n. m.

Voda: Obchody a krčmy v Spiš. Tomášovciach a Nálepkove, prameň pri vodnej nádrži Klauzy, dva pramene pri rázcestí Pod Javorom, pri rázcestí Buchvald, viacero potokov

Nocľah: Bivak za rázcestím Pod Javorom

Doprava: Vlakom alebo autobusom do Spiš. Tomášoviec, vlak alebo autobus z Nálepkova cp.sk$ret

SHOCart mapy: VKU Harmanec 1 : 25 000 list č. 4 Slovenský Raj, 1 : 50 000 list č. 124 Slovenský Raj, list. č. 125 Volovské vrchy

Trasa

Spišské Tomášovce – Tomášovský výhľad – Klauzy – Predný Hýľ – sedlo Čertova hlava – Veľká Knola – sedlo Grajnár – Pálenica – Nálepkovo

Tomášovský výhľad

Skoro ráno vystupujem na železničnej stanici v Spišských Tomášovciach. Hneď nasadím riadne tempo, ktorým doslova prebehnem dedinou. Nepoľavím ani na lúkach za obcou, kde terén, síce mierne, ale predsa začína stúpať. Tesne pred dosiahnutím lesa sa otáčam. A veru, neverím vlastným očiam. Takýto panoramatický pohľad na Vysoké Tatry som dávno nevidel. Hneď staviam statív na fotoaparát, vyberám fotovýzbroj a lovím záber za záberom. Spokojný, po malej chvíľke prichádzam na všeobecne známy Tomášovský výhľad. Táto malá skalná terasa v južnom svahu Ľudmanky poskytuje nielen pekné pohľady do doliny Tomášovskej Belej, na Prielom Hornádu s priľahlými vrchmi, ale tiež na Vysoké Tatry. Toto miesto je hádam najkrajšie, najnavštevovanejšie a najfotografovanejšie v rámci Slovenského raja. Zároveň je takpovediac jeho symbolom.

Klauzy

Z Tomášovského výhľadu zostupujem prudko dole do Prielomu Hornádu. Chlad ma uisťuje, že jar sem ešte naplno nezavítala. Za ústim Bieleho potoka nachádzam fragmenty snehu. Vnáram sa do jeho doliny. Značka vedie po brehu, kde vysoká vodná hladina znepríjemňuje postup. Aj námraza robí drevené stúpačky nebezpečnými. Stačí chybný krok a o kúpeľ mám postarané. Mimochodom, na križovatke značiek Kyseľ – ústie mi napadne správa z tlače, že sa uvažuje o znovuotvorení rokliny Kyseľ. Postupujem opatrne ďalej. Za rázcestím Sokolia dolina chodník už bezpečne vedie zalesneným brehom k vodnej nádrži Klauzy. Zrekonštruovaná vodná nádrž len dotvára prirodzenú krásu tohto miesta. Predsa som v raji! Na brehoch nachádzam viaceré pekné miesta na oddych, upravený prameň a informačnú tabuľu.

Smer Veľká Knola

Za bývalou osadou Klauzy odbáčam do bočnej doliny medzi bralnatými vrchmi Červená skala a Holý kameň. Spočiatku sa mi ide príjemne. Ako naberám výšku, dolina sa zužuje, chodník sa stráca a ja idem v podstate suchou roklinou. Pováľané kmene starých stromov, skaly, po kolená suché lístie spestruje výstup, ktorý sa končí v mieste zvanom Predný Hýľ, na východnom okraji planiny Geravy. Aj ma láka zájsť na pivo do asi hodinu peši vzdialeného horského hotela Geravy http://hiking.sk/hk/ar/336/horsky_hotel_geravy.html , no teraz odolávam tejto príjemnej predstave. Úsek do sedla Čertova hlava vedie príjemným terénom. Cestu spestrujú výhľady na Kráľovu hoľu a južnú časť Slovenského raja. Pod vrchom Hýľ ma dosť nečakane vystrašia viaceré vretenice, ktorých obedné rozjímanie ruší môj krok. Za sedlom Pukanec naberám výšku, prechádzam cez potok a hlbokým lesom dorazím k turistickému smerovníku Pod Muráňom.

Na vrchole Veľkej Knoly

Výstup na vrchol Veľkej Knoly začínam od rázcestia Pod Muráňom. Miernym stúpaním sa dostanem k smerovníku Veľká Knola. Vlastný plochý vrchol sprístupňuje významová odbočka výhľadu. Ten je hlavne západným (Kráľova hoľa) a severným smerom (Vysoké Tatry). Po zápise do vrcholovej knihy vybaľujem zásoby a obedujem. Dobre oddýchnutý začínam zostupovať smerom k sedlu Grajnár.

Sedlo Grajnár

Ako si tak zostupujem, tesne pred Malou Knolou zbadám na malej poľane niečo podozrivo hnedé. Hmmm, že by to bol miestny macko? Pre istotu hlasno zahvízdam. Ono sa to postavilo... ale kdeže macko, len srna a srnec mali poobednú siestu. Tak trochu s búšiacim srdcom prechádzam cez Knolské poľany s peknými výhľadmi, ktoré mi upravujú srdcový rytmus. Neskôr vidím z jedného prieseku Spišský hrad. To už ale prichádzam do sedla Grajnár. Moja predtucha, že z chaty Javor bude ruina, sa stopercentne napĺňa. Aspoň na pni vedľa cesty zložím svoje unavené telo. Len pre informáciu, sedlom prechádza tzv. Gotická cesta, ktorá je prvou tematickou kultúrno-poznávacou turistickou trasou svojho druhu nielen na tomto území, ale aj na území celého Slovenska. Tesne vedľa cesty nájdeme aj pamätník obetiam leteckého nešťastia.

Bivak pri rázcestí Pod Javorom

Slnko sa skrýva za západným obzorom, tiene sa predlžujú, tak vyrážam ďalej. Dnes plánujem zakončiť deň bivakom neďaleko rázcestia Pod Javorom. Pred rázcestím sa nachádza prameň, kde sa dá doplniť voda. Les a vlhkosť na tomto mieste nedovoľujú pohodlné bivakovanie, nuž pokračujem. Asi po 200 metroch prichádzam na okraj lúky, kde sa nachádza ďalší prameň. Je rozhodnuté, tu prečkám noc.

Medvedie stopy a maďarskí turisti pod vrchom Ferdinandka

Ráno ma budia ostré slnečné lúče. Zbalím bivak a vyrážam. Len čo sa lesom dostanem na lúku pod vrchom Ferdinandka, zbadám skupinu šiestich maďarských turistov, ako pozorne študujú niečo na zemi. Keď sa priblížim, hneď zistím, čo je predmetom ich záujmu. Na vyschnutej kaluži sa nachádzajú krásne medvedie stopy. Priam s hrôzou sa ma lámanou anglicko-maďarskou hatlaninou pýtajú, či sú to stopy medveďa. Nuž, ja starý beťár, začínam im vysvetlovať, nem csapások mackó, csapások nagy kutya (to nie sú medvedie stopy, ale stopy veľkého psa)! Neveriacky na mňa zazerajú, ale mimika mojej tváre asi hovorí za všetko. Radšej sa so strachom poberaju späť, odkial prišli. Takto žartovne naladený stúpam na vrchol Ferdinandky. Z vrcholových lúk sú netradičné pohľady na Vysoké Tatry a vrch Pálenica.

TOP výhľad z Pálenice

Kraj v blízskom okolí vrchu Pálenica je veľmi pestrý. Striedajú sa tu lúky s lesmi. Práve z týchto lúk sa pri výstupe otvára pohľad na majestátnu Kráľovu holu. Na severe dominujú Vysoké Tatry a Spiš. Ešte pár metrov a stojím na bralnatom vrchole. Tak toto som nečakal. Veru nikde som sa nedočítal, že vrchol poskytuje takmer dokonalý kruhový výhľad. Vidím nielen Vysoké Tatry či Kráľovu hoľu, ale aj vzdialenú Kojšovskú hoľu, Volovec – Skalisko, Hnilecké vrchy, Stolicu, Branisko a severný Spiš! Len čas, ktorý neúprosne ukrajuje z tohoto dňa, ma núti opustiť toto nádherné a výnimočné výhľadové miesto.

The end v Nálepkove

Pomaly zostupujem hustnúcim lesom k rázcestiu Buchvald, kde sa nachádza prameň. Poslednýkrát dopĺňam vodu a po modrej značke naberám záverečný kurz smer Nálepkovo. Cestu spestrujú viaceré pohľady na blízke Hnilecké vrchy s dedinkou Závadka. Postojím, aby som zaspomínal na krásnu túru týmto pohorím. Po kratšom traverze definitívne klesám do doliny Hnilca. Posledné kilometre vedú lúkami, odkiaľ je pekne vidieť kľukatý tok rieky a kopce týčiace sa nad ňou. Túru zakončím na železničnej stanici v Nálepkove, ale predtým ju ešte celú zhodnotím pri pivku, v krčme na námestí.