Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Nástup k ferrate Währingersteig je krátky
Nástup k ferrate Währingersteig je krátky Zatvoriť

Túra Hohe Wand víkend, 1. časť – ferrata Drobilsteig

Neďaleko rakúskeho Wiener Neustadtu, v oblasti Gutensteinských Álp, sa nad okolie vypína vápencová stolová hora Hohe Wand. Vykúka z Viedenskej nížiny (Wiener Becken) ako ostrov. Svojím najvyšším bodom len málo presahuje nadmorskú výšku 1000 metrov. Zato jej juhovýchodná stena má miestami výšku vyše 300 metrov. Je rajom lezcov, ferratistov, či paraglajdistov. V tejto oblasti, ktorá je z Bratislavy vzdialená len asi hodinu a pol jazdy autom, sme si veľakrát dávali ferratový jarný budíček, kým neďaleký Rax či Schneeberg ešte pokrýval sneh. Druhý májový víkend som sem vzal svojho šesťročného Kubka. Prvý raz na zaistené cesty. S prespatím v stane. Pánska jazda.

Vzdialenosť
6 km
Prevýšenie
+410 m stúpanie, -410 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 13.5.2017
Pohoria
Gutensteiner Alpen
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 871 m n. m.
  • Najnižší bod: 566 m n. m.
Doprava
autom, parkovanie na konci obce Dreistetten

Währingersteig

V sobotné doobedie parkujeme na parkovisku v dedinke Dreistetten. Beriem na plecia pripravený batoh a ideme smer ferrata Währingersteig. Je to krátka cesta strednej obtiažnosti (C), sú na nej kramle, dlhší rebrík, aj jemne exponované časti. Je ideálnou na preverenie schopností pred ďalšími cestami a jej (ne)zvládnutie potom ukáže, čo na Hohe Wand ďalej.

V batohu mám okrem bežnej ferratovej bižutérie aj 30-metrové lano a základný lezecký matroš pre nepredvídané udalosti. Po kratučkom nástupe sme pod skalou a zisťujem nepríjemnú vec, Kubkovi chýba helma! Tak balíme krám a ideme nazad k autu s dlhým nosom. Následne frčíme do neďalekého Wiener Neustadtu, kde v nákupnom centre zháňame helmu. Podarilo sa a Kubko má konečne svoju prilbu a nebude si už musieť požičiavať maminkinu. Krátko pred poludním sme opäť na parkovisku v Dreistetten-e.

Druhý pokus o Währingersteig sa môže začať. Kubka navlečiem do jeho celotelového úväzu a po preštudovaní situácie vyberám hneď aj lano. Ja pôjdem prvý a Kubko bude doliezať za mnou bezpečne istený. Už na prvej "dĺžke" však zisťujeme, že rozostupy medzi kramlami sú na jeho krátke nožičky príliš veľké. Kubka teda spúšťam dolu a balíme druhý krát. Tentoraz definitívne a aktivujeme plán B.

Drobilsteig

Od nástupu na Währingersteig vedie modrá značka na chatu Herrgottschnitzerhaus. Najprv vedie k jaskyni jednorožca (Einhornhöhle) – je to krátka turisticky sprístupnená 80-metrová krasová jakyňa. Pri jej vchode je chatka/bufet. Všetko je však zavreté, takže miesto len míňame. Ďalej pokračujeme po drevenej lávke traverzujúc svah popod skalu. Tu náhodne stretávame kamaráta Pepeho a prehodíme pár slov. Spomínam mu svoj plán na prespatie v stane s Kubkom a odporúča nám jeden z dvoch minikempov priamo na Hohe Wande.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Pokračujeme listnatým lesom, až prídeme k ferrate Drobilsteig (A). Prekonáva asi 100 výškových metrov rebríkmi medzi skalami. Rebríky sa Kubkovi náramne páčia. Pripomínajú trochu Prosiecku dolinu, no rebríkov je viac na kratšom úseku. Kubko ich bez problémov vyhopsá a ďalej pokračujeme lesom až k vyhliadke s lavičkou.

Chvíľu posedíme a pokračujeme na Herrgottschnitzerhaus. Tu si dávam pivo a Kubko Almdudler. Moc mu nechutí. Lebo bublinky. Zato sa mu páčia preliezky, šmykľavka a vnútri hračky v detskom kútiku. Po výdatnom oddychu pokračujeme späť trochu inou cestou, aby sme nemuseli ísť dolu rebríkmi. Zbehneme to celkom rýchlo a na parkovisko sa dostávame z trochu inej strany, čím si spravíme pekný okruh.

Túra bola síce krátka, len asi 6 km, avšak prevýšenie 410 metrov znamená, že dieťa musí mať už niečo nachodené, aby ho to neznechutilo. Predchádzajúcu letnú sezónu sme mali denný limit asi 12 kilometrov a 600 metrov prevýšenia. Podľa toho, ako s prehľadom túto túru Kubko zvládol, to vyzerá na značný posun.

Nocľah

Ako nám Pepe odporučil, šli sme pozrieť možnosti stanovania priamo v Naturpark Hohe Wand. Autom sme sa presunuli na parkovisko, ktoré je východiskom pre ferraty v centrálnej časti Hohe Wand (je tu aj známa náročná HTL steig). Na infopaneli sme sa dozvedeli, že buď môžeme ísť poniže parkoviska do kempu Zeltplatz Hohe Wand Blick, alebo hore na planine do Stell- und Zeltplätze Naturpark Hohe Wand. Nie sú to kempy v pravom zmysle, skôr miesta, kde je povolené postaviť si stan a zároveň je tam zázemie (WC, pitná voda, elektrina). Rozhodli sme sa ísť hore na planinu a tam bola aj sprcha (keby že takú vec potrebujeme) a navyše aj WiFi, čo bolo príjemné, lebo chýbal mobilný signál a tak sme mohli dať domov vedieť, že sme OK. Za tento luxus sme zaplatili 14 eur podľa inštrukcií na WC. Bola tam schránka, kam sa mali hádzať peniaze v obálke, keď bol obchodík v Naturparku zavretý, čo bol aj náš prípad (dorazili sme po 17-tej).

Najprv sme pozreli zvieratká, Kubko sa vyšantil ešte na ihrisku a v mini veveričom parku na lanách. Potom sme postavili stan a na variči pripravili cestoviny s tuniakom a syrom, zjedli to jednou lyžicou a zapili čajom. Bolo po pol deviatej, keď sa začalo stmievať. Uložili sme sa v stane v spacákoch, no zaspali sme až po desiatej, lebo pretým bolo treba odpovedať na príval prečo-otázok. Kubkovi sa celé turisticko-stanovacie dobrodružstvo náramne páčilo. A to bol za nami len prvý deň nášho chlapského víkendu.

Hohe Wand víkend, 2. časť – ferrata Völlerin

Seriál Turistika v blízkom Rakúsku » pozri ďalšie články

Fotogaléria k článku

Najnovšie