Naturpark Hohe Wand

Súčasťou Prírodného parku Hohe Wand je tiež malá ZOO, kde v priestranných výbehoch pobehujú poníky, somárik, lamy či muflóny. Vo voliére sú zas exotickejšie vtáky a vidieť tam aj pár králikov. Kubko si popozerá zvieratká, no dlho ho to nebaví.

Prejdeme na druhú stranu cesty okolo kaviarne vo veľkej kamennej budove, kde sa nachádza múzeum. Keďže je sedem hodín ráno, nikde ani živáčika. Ďalej sa nachádza svah so šmykľavkami a preliezkami pre väčšie deti. Kým si všimnem, že dlhá šmykľavka je pre deti od 8 rokov, Kubko je už hore a neváha a šmýka sa. Hoci tak rýchlu jazdu nečakal, je nadšený. Ďalšie kolo však zatrhnem a ide sa ďalej.

Cestičkou sa dostaneme až k rozhľadni. Okolo nej sú lavičky či drevené lehátko s výhľadom smerom na Schneeberg. Širšiemu výhľadu však bránia stromy, a tak lezieme hore na rozhľadňu. Je mohutnej oceľovej konštrukcie doplnená drevenými prvkami. Hore si popozeráme výhľady na každú stranu. Najlepšie sú na Schneeberg, na ktorého juhovýchodných svahoch vidieť ešte množstvo snehu. Smerom na Slovensko matne rozoznávam kopce okolo Hainburgu, úplný začiatok Karpát. Potom už len opar, cez ktorý nevidieť ďalej, no myslím, že za dobrej viditeľnosti by mohol byť rozoznateľný hrebeň Malých Karpát.

Ferrata Völlerin (A)

Po prechádzke zabalíme tábor a presúvame sa nadol na parkovisko pod juhovýchodnou stenou Hohe Wandu, ktoré je východiskom pre lezcov a ferratistov. Výhodou východiska je, že môžu ísť spolu zdatní aj menej zdatní ferratisti. Tí prví siahnu po nádhernej a exponovanej HTL steig (D/E), ktorú si ešte vo vrchnej časti môžu okoreniť variantom zvaným Blutspur (E). Druhí zas pôjdu cez Völlerin (A), čo je síce ľahká, no dlhá ferrata a celkovo má spolu s nástupným a záverečným chodníkom rovnaké prevýšenia akoby ste išli HTL steig. Hore končia obe trasy pár desiatok metrov od seba.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Od parkoviska po vrch má naša trasa prevýšenie 420 výškových metrov, čo je síce približne toľko, ako sme s Kubkom absolvovali predošlý deň, no tu je viac chodenia po skalách, ktoré je istené typickým ferratovým oceľovým lanom. Ferrata je na Bergsteigen.com označená ako kinderfreundlich, teda vhodná aj pre deti. Tým samozrejme myslia technickú náročnosť, vzdialenosť stupov a exponovanosť. Kondične je pre dieťa pomerne náročná aj kvôli tomu, že skalnaté úseky (pre dieťa atrakcia) často strieda strmý hlinený kľukatiaci sa chodník lesom. Početné výhľady a kde-tu aj lavička zachraňujú situáciu, no tak či tak by som sem netrénované dieťa neodporúčal brať. Celkovo hodnotím dnešnú túru ako podstatne náročnejšiu. Hlavným dôvodom na to bude zostup. No nepredbiehajme.

Výstup cez Völlerin k štartovacej ploche paraglidistov nám trval 1.40 h. Hoci sme sa z kempu príliš nehnali, predsa sme štartovali okolo 10-tej a teda hore sme pred 12-tou. Dáme si dostatok času na oddych a občerstvenie. Keď už Kubka mrle žerú, ideme na skywalk – oceľovú vysunutú plošinu, z ktorej je výhľad dolu. Z plošiny ukazujem Kubkovi ferratistov idúcich HTL steig.

Zostup cez Frauenluckensteig

Keďže máme dostatok času rozmýšľam, čo s načatým dňom. Nezbehneme predsa najjednoduchšou trasou, veď čo potom. Preto volím zostup cez Frauenluckensteig (B), čo je krátka zaistená cesta vedúca rebríkom cez skalný komín a potom ešte kramľami v skale. Následne sa napája na strednú časť trasy Völlerin odkiaľ dolu to nie je exponované ani úzke, a preto na zostup v pohode vhodné. Frauenluckensteig je síce myslený skôr ako variant Völlerinu pre výstup, no aj na zostup poslúži. V takom prípade však treba vziať lano, lebo jednak nástup k rebríku je po kramliach s celkom slušnou expozíciou (pre dieťa) a taktiež kvôli tomu, že tu ťažko možno ísť priamo s dieťaťom. Ja som Kubka spustil na drevenú plošinku, ktorá je pod rebríkom. Potom dostal úlohu si sadnúť a oprieť sa o skalu v najvzdialenejšom bode od ďalšieho prahu. Poctivo to hneď vykonal (viem, že sa naňho môžem spoľahnúť) a ja som potom zliezol za ním. Nasledovala úzka polica a potom kramle dolu. Postupoval som prvý, Kubko stále sedel opretý o skalu. Istil som sa ferratovým setom. Následne som si spravil štand nad kramľami a doberal som Kubka, ako išiel ku mne. Záverečné spustenie malo cca 5 metrov a Kubkovi nerobilo žiaden problém, chodievame totiž liezť a tak spúšťanie sa na udicu nebolo preňho ničím novým.

Následne už známym chodníkom kráčame dolu a keď je možnosť, povegetíme na lavičke alebo na skale. Na parkovisko prichádzame okolo 15-tej, pričom zostup nám aj so zlaňovacou vložkou trval asi toľko, čo výstup. Máme ešte dostatok času si trochu odpočinúť a domov sa vrátiť v pohodlnom čase na to, aby sme zvládli všetky potrebné povinnosti pred zdarným zaparkovaním dieťaťa v posteli pred nadchádzajúcim škôlkárskym týždňom. Na druhý deň v škôlke všetci kamaráti vedia o Kubkovom víkende na skalách v Rakúsku.

Upozornenie: Zostupový variant cez Frauenluckensteig odporúčam len skúsenému rodičovi so zvyknutým potomkom, ktorý má rád skaly a nie je to preň novinka. Pre zvýšenie bezpečnosti pomôže, ak sa na túru pridá ešte druhý dospelý. Kvôli tomuto variantu zostupu som dal túre 4. stupeň náročnosti (viď tabuľka faktov).

Predchádzajúci diel: Hohe Wand víkend, 1. časť – ferrata Drobilsteig

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek