Ferrata

Hohe Wand víkend, 2. časť – ferrata Völlerin

12.06.17
Májové dni sú dlhé, slnko vychádza zavčasu, a tak ani my nevyspávame v stane v kempo-parkovisku na Hohe Wand, kde s Kubkom trávime víkendovú pánsku jazdu. Dnes máme na pláne jednoduchú, no pomerne dlhú ferratu Völlerin (A) v juhovýchodnej stene. Predtým však ešte prelezieme okolie, kde sme nocovali. Sú tu atrakcie ideálne pre deti – zvieratká, šmykľavky, preliezky, veveričí park a kúsok ďalej rozhľadňa.

Naturpark Hohe Wand

Súčasťou Prírodného parku Hohe Wand je tiež malá ZOO, kde v priestranných výbehoch pobehujú poníky, somárik, lamy či muflóny. Vo voliére sú zas exotickejšie vtáky a vidieť tam aj pár králikov. Kubko si popozerá zvieratká, no dlho ho to nebaví.

Prejdeme na druhú stranu cesty okolo kaviarne vo veľkej kamennej budove, kde sa nachádza múzeum. Keďže je sedem hodín ráno, nikde ani živáčika. Ďalej sa nachádza svah so šmykľavkami a preliezkami pre väčšie deti. Kým si všimnem, že dlhá šmykľavka je pre deti od 8 rokov, Kubko je už hore a neváha a šmýka sa. Hoci tak rýchlu jazdu nečakal, je nadšený. Ďalšie kolo však zatrhnem a ide sa ďalej.

Cestičkou sa dostaneme až k rozhľadni. Okolo nej sú lavičky či drevené lehátko s výhľadom smerom na Schneeberg. Širšiemu výhľadu však bránia stromy, a tak lezieme hore na rozhľadňu. Je mohutnej oceľovej konštrukcie doplnená drevenými prvkami. Hore si popozeráme výhľady na každú stranu. Najlepšie sú na Schneeberg, na ktorého juhovýchodných svahoch vidieť ešte množstvo snehu. Smerom na Slovensko matne rozoznávam kopce okolo Hainburgu, úplný začiatok Karpát. Potom už len opar, cez ktorý nevidieť ďalej, no myslím, že za dobrej viditeľnosti by mohol byť rozoznateľný hrebeň Malých Karpát.

Ferrata Völlerin (A)

Po prechádzke zabalíme tábor a presúvame sa nadol na parkovisko pod juhovýchodnou stenou Hohe Wandu, ktoré je východiskom pre lezcov a ferratistov. Výhodou východiska je, že môžu ísť spolu zdatní aj menej zdatní ferratisti. Tí prví siahnu po nádhernej a exponovanej HTL steig (D/E), ktorú si ešte vo vrchnej časti môžu okoreniť variantom zvaným Blutspur (E). Druhí zas pôjdu cez Völlerin (A), čo je síce ľahká, no dlhá ferrata a celkovo má spolu s nástupným a záverečným chodníkom rovnaké prevýšenia akoby ste išli HTL steig. Hore končia obe trasy pár desiatok metrov od seba.

Od parkoviska po vrch má naša trasa prevýšenie 420 výškových metrov, čo je síce približne toľko, ako sme s Kubkom absolvovali predošlý deň, no tu je viac chodenia po skalách, ktoré je istené typickým ferratovým oceľovým lanom. Ferrata je na Bergsteigen.com označená ako kinderfreundlich, teda vhodná aj pre deti. Tým samozrejme myslia technickú náročnosť, vzdialenosť stupov a exponovanosť. Kondične je pre dieťa pomerne náročná aj kvôli tomu, že skalnaté úseky (pre dieťa atrakcia) často strieda strmý hlinený kľukatiaci sa chodník lesom. Početné výhľady a kde-tu aj lavička zachraňujú situáciu, no tak či tak by som sem netrénované dieťa neodporúčal brať. Celkovo hodnotím dnešnú túru ako podstatne náročnejšiu. Hlavným dôvodom na to bude zostup. No nepredbiehajme.

Výstup cez Völlerin k štartovacej ploche paraglidistov nám trval 1.40 h. Hoci sme sa z kempu príliš nehnali, predsa sme štartovali okolo 10-tej a teda hore sme pred 12-tou. Dáme si dostatok času na oddych a občerstvenie. Keď už Kubka mrle žerú, ideme na skywalk – oceľovú vysunutú plošinu, z ktorej je výhľad dolu. Z plošiny ukazujem Kubkovi ferratistov idúcich HTL steig.

Zostup cez Frauenluckensteig

Keďže máme dostatok času rozmýšľam, čo s načatým dňom. Nezbehneme predsa najjednoduchšou trasou, veď čo potom. Preto volím zostup cez Frauenluckensteig (B), čo je krátka zaistená cesta vedúca rebríkom cez skalný komín a potom ešte kramľami v skale. Následne sa napája na strednú časť trasy Völlerin odkiaľ dolu to nie je exponované ani úzke, a preto na zostup v pohode vhodné. Frauenluckensteig je síce myslený skôr ako variant Völlerinu pre výstup, no aj na zostup poslúži. V takom prípade však treba vziať lano, lebo jednak nástup k rebríku je po kramliach s celkom slušnou expozíciou (pre dieťa) a taktiež kvôli tomu, že tu ťažko možno ísť priamo s dieťaťom. Ja som Kubka spustil na drevenú plošinku, ktorá je pod rebríkom. Potom dostal úlohu si sadnúť a oprieť sa o skalu v najvzdialenejšom bode od ďalšieho prahu. Poctivo to hneď vykonal (viem, že sa naňho môžem spoľahnúť) a ja som potom zliezol za ním. Nasledovala úzka polica a potom kramle dolu. Postupoval som prvý, Kubko stále sedel opretý o skalu. Istil som sa ferratovým setom. Následne som si spravil štand nad kramľami a doberal som Kubka, ako išiel ku mne. Záverečné spustenie malo cca 5 metrov a Kubkovi nerobilo žiaden problém, chodievame totiž liezť a tak spúšťanie sa na udicu nebolo preňho ničím novým.

Následne už známym chodníkom kráčame dolu a keď je možnosť, povegetíme na lavičke alebo na skale. Na parkovisko prichádzame okolo 15-tej, pričom zostup nám aj so zlaňovacou vložkou trval asi toľko, čo výstup. Máme ešte dostatok času si trochu odpočinúť a domov sa vrátiť v pohodlnom čase na to, aby sme zvládli všetky potrebné povinnosti pred zdarným zaparkovaním dieťaťa v posteli pred nadchádzajúcim škôlkárskym týždňom. Na druhý deň v škôlke všetci kamaráti vedia o Kubkovom víkende na skalách v Rakúsku.

Upozornenie: Zostupový variant cez Frauenluckensteig odporúčam len skúsenému rodičovi so zvyknutým potomkom, ktorý má rád skaly a nie je to preň novinka. Pre zvýšenie bezpečnosti pomôže, ak sa na túru pridá ešte druhý dospelý. Kvôli tomuto variantu zostupu som dal túre 4. stupeň náročnosti (viď tabuľka faktov).

Predchádzajúci diel: Hohe Wand víkend, 1. časť – ferrata Drobilsteig

Fórum 8 príspevkov
Hohe Wand víkend, 2. časť – ferrata Völlerin 13/06/17 09:17 8 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Podcast Kungsleden – turistika vo švédskom Laponsku Kungsleden je diaľková turistická trasa vo švédskom Laponsku. V 15. epizóde HIKING podcastu sa rozprávajú Ľubo s Palim o zážitoch z tejto trasy na sklonku tamojšej jesene. Reč bude o tom, aká je v severnom Švédsku príroda, ako sa tam turistika líši od nórskych Lofotov, aké sú turistické chodníky, značenie, horské chaty a s akými nástrahami sa museli vysporiadať. 30/12/19 Ľubomír Mäkký Rozhovory
Extra Aký bol rok 2019 – návštevnosť a najlepšie články Na konci kalendárneho roka je dobrá príležitosť obzrieť sa, ako vyzeral rok 2019 na stránkach nášho magazínu. Môžeme sa pochváliť, že naša návštevnosť opäť stúpla. Tradične aktívni autori nám aj tento rok venovali svoju priazeň, a privítali sme aj niekoľko nových. Viac sme sa venovali témam ochrany prírody, keďže zachovaná príroda je okrem iných dôležitých dôvodov pre turistov nepostrádateľná aj z hľadiska vykonávania nášho koníčka. Pozrieme sa na najčítanejšie články tohto roka a pridávame tipy aj na ďalšie, ktoré ste možno prehliadli, ale stoja za prečítanie. A na záver nazrieme do najdiskutovanejším tém v našom fóre. 30/12/19 Ľubomír Mäkký Zaujímavosti
Podcast Lofoty: Voda bola úplne všade, aj tam kde sme nechceli Či ide o Aljašku alebo Škandináviu, na severských destináciách fasicuje veľkosť krajiny a počas túr odľahlosť od civilizácie v porovnaní so slovenskými horami, či Alpami. V 13. epizóde HIKING podcastu sa rozprávame o Nórsku, ktoré k severskej odľahlosti pridáva ďalší rozmer – more. Reč je konkrétne o trekkingu na Lofotoch a hosťami sú Kika Miholeková s Palim Olejníkom, ktorí boli na týchto ostrovoch začiatkom septembra tohto roka. 12/12/19 Ľubomír Mäkký Rozhovory
Najnovšie články na titulke
 
Reportáž Pražská stovka 2019 Pražská stovka je takmer legendárne podujatie, ktoré podobne ako viaceré iné v súčasnosti spája ultra trailových bežcov s turistickými diaľkoplazmi a všetkých medzi tým, avšak vyniká dlhou tradíciou (tento rok sa konal 26. ročník) a vyznačuje sa niektorými zaujímavými špecifikami, najmä v porovnaní s väčšinou slovenských ultra trailových akcií. V každom prípade každoročne priťahuje množstvo účastníkov a patrí k najväčším podujatiam tohto typu v ČR a SR, čo sa kvantity i kvality týka. Aj pokiaľ ide o konkurenciu medzi bežcami, z ktorých sa tu obvykle zíde celkom slušná skupina zo širšej "československej" elity. dnes Peter Gemeran Rozhovory
Reportáž 500 km od Slovenska a predsa doma Kedysi to bola jedna krajina. Lenže je to už 300 rokov, čo naši krajania odišli z "Horných Uhier" na tzv. "Dolnú zem", na juh Uhorska. Dnes žijú v kraji Vojvodina na severe Srbska, ale tiež v Chorvátsku, Maďarsku a priľahlom cípe Rumunska. Dolnozemskí Slováci, ktorí tri storočia obývajú šíre roviny Veľkej dunajskej nížiny (Alföld). Že to nie je len pár vymierajúcich dediniek, sa dozviete. dnes Tomáš Trstenský Svet
Túra Cez Malé Pieniny (sedlo Vabec – Červený Kláštor) Pieniny sú síce maličkým národným parkom, ale svojou rozmanitosťou sú stále oblasťou, kam sa rád vraciam. Zvlášť som si obľúbil a často navštevujem lokalitu blízko sedla Rozdiel nad Litmanovou. A pri voľbe dvojdňovej turistiky padla opäť voľba na túto oblasť s plánom, že noc strávime práve v tomto sedle. včera Stanislav Ďurica Pieniny

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Hohe Wand víkend, 2. časť – ferrata Völlerin 13/06/17 09:17 8 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Rakúsko: Alpy (Alpen) – Východné Alpy (Ostalpen) – Severné Vápencové Alpy (Nördliche Kalkalpen) – Gutensteinské Alpy (Gutensteiner Alpen)

  • Počet dní
    • 1

  • Nadmorská výška
    • max: 936 m n. m.

    • min: 626 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 420 m

    • klesanie: 420 m

  • Vzdialenosť
    • 5 km

  • Náročnosť
    • 4

  • Náročnosť lezenia
    • max: 1 UIAA

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 14.05.2017

  • Štart trasy
    • šírka: 47.828 ° SŠ
      dĺžka: 16.05081 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 47.828 ° SŠ
      dĺžka: 16.05081 ° VD
      » Mapa

Sponzor seriálu
  • Dolné Rakúsko

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.91 (0.25)