Vo Švédsku dáva allemansrätten ľuďom právo kempovať, aspoň na jednu noc, na súkromných pozemkoch. Ľudí to povzbudzuje, aby išli von objavovať a zažili prírodu na vlastnej koži. Aby vandrovali hlbšie do lesov, zbierali huby a lesné plody, zaplávali si v jazerách a riekach, a prechádzali veľké územia divočiny na lyžiach alebo v zablatených topánkach.

Fjällräven je outdoorovou značkou prvej voľby pre švédskych milovníkov prírody od 60-tych rokov a v mnohých smeroch allemansrätten pomohlo Fjällräven-u. Pomoho podporovať generáciu ľudí, ktorí cítia, nielenže je ich právom prírodu objavovať, ale tiež chrániť ju a rešpektovať, aby ju aj budúce generácie mohli takto objavovať. Toto je niečo, čo značka Fjällräven vštepila do svojej identity: zanechať táborisko (ktoré mohlo byť kdekoľvek vo Švédsku) v lepšom stave ako bolo pred príchodom.

Vo Švédsku bolo pôvodne právo túlať sa zvykovým právom, t.j. zákon založený na dlhodobej tradícii, ktorá platila stáročia a zaručovala švédom možnosť cestovať odľahlými územiami krajiny.

Ako na allemansrätten u vás

Možno si nemôžete vo vašej krajine postaviť stan kdekoľvek sa vám zapáči. Zbieranie kvetov, lesných plodov a húb tiež možno nie je povolené. Vždy si treba zistiť, čo dovoľuje zákon vo vašej krajine. Avšak tu sú tri možnosti, ako si prispôsobiť allemansrätten pre miesto, kde žijete.

1. Zanechajte táborisko v lepšom stave ako ste ho našli. Vo Švédsku, Nórsku a Fínsku, kde sú podobné pravidlá prístupu do krajiny, je veľkou časťom allemansrätten chrániť krajinu pre druhých. Takže, keď vidíte odpadky, zbierajte ich. Svoje vlastné odpadky nezahadzujte. Dajte pozor, aby ste táborisko opustili v dobrom stave. Najdôležitejšia vec je konať zodpovedne.
2. Nerušte a neničte. To sú základné pravidlá allemansrätten a podobných zákonov vo svete. A je jednoduché ich dodržiavať. Nerušte zvieratá. Nejazdite autami alebo motorkami na peších chodníkoch. A nerobte zbytočný hluk.
3. Choďte von častejšie. Súčasťou allemansrätten je zodpovednosť, no hlavným dôvodom existencie je uľahčiť ľuďom prístup do krajiny. Takže my odporúčame, aby ste strávili viac dní – a nocí – vonku v prírode pohybom po vlastných. Užívajte si divy prírody a inšpirujte iných, aby šli von. Ak chcete zažiť pravú chuť allemansrätten, príďte a pridajte sa k nám na švédsky Fjällräven Classic.

Fakty o allemansrätten

Švédske právo na neobmedzený pohyb je založené na pradávnom zvykovom práve, ktoré bolo prvý krát uzákonené okolo roku 1940. Bolo postavené na princípe “neruš a nenič” a dáva verejnosti právo pohybovať sa pešo po krajine, zbierať lesné plody a huby, zakladať táborový oheň, pokiaľ to na danom mieste nie je zakázané alebo sa to neprieči zdravému rozumu, a prenocovať jednu alebo viac nocí tam, kde je to primerané.

Povinnosti, ktoré sú súčasťou tohto práva, zahŕňajú zákaz poškodzovania stromov lámaním vetví, použitie motorových vozidiel bez povolenia, zásadu odnášania vlastného odpadu. Tiež musíte rešpektovať vlastníkov pozemkov tak, že nebudete kempovať v blízkostí obydlí alebo vstupovať do záhrad.

V prípade kempovania väčšej skupiny alebo v blízkosti obydlia, je nutné získať súhlas vlastníka pozemku. Špeciálne pravidlá platia v národných parkoch a rezerváciách ohľadom kempovania a zakladania táborového ohňa. V niektorých prípadoch sú tieto aktivity striktne zakázané. V takýchto lokalitách sú vždy informačné tabule s pravidlami.

Podobné zákony ako švédske právo na neobmedzený pohyb existujú v Nórsku a Fínsku. V Nórsku je toto právo upravené v Zákone o rekreácii v prírode z roku 1957. Je to zvykové právo s flexibilnými limitami, ktoré sú založené na slobode a zodpovednosti. Mnohé povinnosti, ktoré s ním súvisia, sú tiež uvedené v Zákone o životnom prostredí.

V detailoch sa toto právo líši v zákonoch Švédska, Nórska a Fínska. V Nórsku, napríklad, nie je povolené kempovať v okruhu 150 metrov od najbližšieho obydlia. Žiadna špecifická vzdialenosť nie je určená vo Fínsku a Švédsku – iba, že nesmiete nikoho vyrušovať. Vo Fínsku zas potrebujete dovolenie vlastníka pozemku pre zakladanie ohňa. V Nórsku sú zas špeciálne pravidlá týkajúce sa zbierania ostružiny moruškovej v severných oblastiach. Avšak vo všeobecnosti majú tieto tri krajiny veľmi podobný prístup k našim právam trávenia času v prírode.

Island má pár obmedzení navyše, no základné pravidlo je, že môžete vstupovať na pozemky iných. V Škótsku tiež platí právo prístupu do krajiny, ktoré je podobné ako švédske a tiež bolo prijaté formou zákona ako v Škandinávii. Toto sa udialo len nedávno (začiatom tohto storočia) a bolo pravdepodobne inšpirované škandinávskymi krajinami.

Fotogaléria k článku