Ako sa tam dostať?

Najkratšia prístupová trasa vedie z obce Berg, v ktorej katastri leží aj rovnomenný hraničný prechod A/SK. Zaujímavá je však trasa z obce Wolfsthal, lebo vedie okolo zrúcaním hradu Pottenburg. Obe obce sú vzdialené od MHD v Bratislave-Petržalke asi 6 km, čo nie je popri asfaltke zrovna najlákavejšie. Medzinárodné autobusové spoje v týchto obciach nestoja (oprava - viď fórum k článku). Ja osobne som preto zvolil kombináciu pešej a cykloturistiky. Samotná popísaná trasa z Wolfsthalu do Bergu má dĺžku do 6 km s prevýšením asi 200 m.

Smer Wolfsthal

Po hladkom prechode hraníc pokračujem priamo po dunajskej hrádzi až na začiatok obce Wolfsthal, kde prejdem na druhú stranu. Tu je turistický drevený smerovník, ktorý hádam pamätá ešte cisárovnú Sisi. Červená značka smeruje späť po poľnej ceste okrajom lesa. Obíde kovospracujúci podnik a pri farme vstúpi po lesnej asfaltke do listnatého lesa. Asfaltka sprvu príkro stúpa, obíde samotu a vystrieda ju chodník. Cez malý zapadaný výmoľ sa ocitnem pri plote zvernice, cez ktorý vedie kvalitný oceľový rebrík. Na druhej strane svieti žltočierna tabuľa so mnohými zákazmi a pod ňou dopravná značka zákaz vjazdu bicyklov. Na druhej strane plota treba podísť po zvážnici kúsok doprava a potom sa zvrtnúť doľava a priamo. V rašiacom lese sa čoskoro zjavia ruiny hradu. Nerozmýšľam a hrabem sa strmým chodníčkom až k bráne.

Zrúcanina Pottenburg

Hrad Pottenburg vznikol ako strážny hrad ešte v 12. storočí. Pustne od roku 1529, keď bol poškodený po tureckom nájazde. Napriek tomu má pomerne zachovalý nielen pôdorys, ale aj jednotlivé časti. Najimpozantnejšia je štvorcová strážna veža, ktorá ako jediná vyčnieva ponad stromy, možno si ju prehliadnuť aj priamo z Bratislavy. V dolnej časti veže je miestnosť so zachovalou lomenou klenbou (možnosť bivaku). Čo je zaujímavé – nikde žiadna ceduľka, tobôž informačný panel. V miestnosti pod vežou možno skonštatovať „boli tu naši“, povaľuje sa tu fľaša od Budišky. Výhľad z hradu nie je - aj jarné, sporo odeté stromy ho znemožňujú.

Kráľovská pozorovateľňa

Samozrejme, na hrad sa nebolo potrebné terigať do príkreho briežku. Síce oblúkom, ale vedie k nemu lesné cesta. Z nej potom odbočuje ďalšia „úvrať“ až na hrebeňovú asfaltku. Márne hľadám polomy ako v našich horách, ktoré by umožnili výhľad, všade je len zdravý, prevažne dubový les... Na asfaltke sa treba zvrtnúť doľava (je tu značka na pni) a miernym stúpaním sa ocitnem takmer na jej konci pred vojenským objektom. Takže Forststrasse je tak trochu aj Militarstrasse. Chodník však zabočí vpravo cez rebrík ponad oplotenie a som v cieli – na lúčke priamo pod rozhľadňou Königswarte. Táto impozantná drevená stavba bola vybudovaná obcou Berg v roku 2001 a na vyhliadkovú plošinu vo výške 19,2 m vás zavedie 120 schodov. Mimochodom, okrem nemčiny a angličtiny je informačný panel aj v slovenčine. Okrem technikálií sa dozviete aj o možnostiach rozhľadu a o vojenskej histórii tohto vrchu, ktorý skutočne slúžil ako pozorovateľňa pre mocnárov na cudzie alebo vlastné vojská, ktoré sa zoraďovali v pohraničnom území Rakúska. K samotnému výhľadu – to, čo bude čitateľov zaujímať najviac – rozhľadňa umožňuje JZ smerom pohľad na Alpy – na Schneeberg a Rax. Pri mojej návšteve (a zrejme je to tak po väčšiu časť roka) som týmto smerom videl len lesy veterných elektrární a opar na obzore. Zato pohľad nejužným smerom bol vynikajúci. Celé rakúske „mini“ Karpaty (Hundsheimer/Hainburger Berge), Devínska brána, Devínske Karpaty, Pezinské Karpaty v okolí Bratislavy (aj Pajštún). Taktiež vidno veľkú časť Bratislavy – od Devína, cez Dlhé diely, Mlynskú dolinu, Machnáč, Staré Mesto až po Petržalku. A pod vojenským objektom je učupený malebný Berg a na horizonte nad ním sa zrkadlí Hrušovská zdrž.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Panónske lúky

Zatiaľ čo severnú stranu vrchu pokrýva les, z južnej strany je krajina čiastočne odlesnená, pokrytá stepnými lúkami. V rámci ekologického projektu „Panónske stepi a schnúce trávy“ boli na lúkach vytvorené „košiare“ pre hovädzí dobytok vrátane elektrických zábran, samozrejme s prechodmi pre peších. V čase môjho pobytu tam ale kravky neboli. Príroda je tu nádherná, teraz plná jarných farieb kríkov a kvetov. Zaujme ma ohrada, ktorá oplocuje miesto výskytu poniklecov. Zostupujem zeleno značeným chodníkom, ktorý vedie oblúkom popod Hindlerberg, práve aby som si vychutnal zvláštnu, lúčnu krajinu. Mimochodom, značenie v tejto časti je neporovnateľne lepšie ako smerom od Wolfsthalu. Na trase sú dve prudké klesania, jedno tesne pod Königswarte a druhá pri vstupe do doliny pod Hindlerbergom. Dolina vyústi na účelovú asfaltku, ktorá ma spoľahlivo okolo polí a viníc privedie až do Bergu. Starosta tejto dolnorakúskej obce spravil všetko pre to, aby sa tento zabudnutý kút Rakúska na hranici niekdajšej železnej opony dostal do povedomia nielen Rakúšanov, ale aj susedov spoza hraníc (mimochodom, v tejto obci, ako aj v blízkom Kittsee a vo Wolfsthale sa už začínajú usádzať Slováci). Na hranicu ma privedie cyklistický chodník asfaltkou pomedzi polia.

Linky:

http://www.gemeindeberg.at

Doplnenie autora k článku (13.8.2008):

Z Bratislavy premáva do Wolfsthalu pravidelná linka č. 901 za 50 Sk, ktorú možno využiť na rýchlejší prístup k rozhľadni.

Fotogaléria k článku

+9 ďalších fotiek