Túra

Veľký Meder – Číčovské mŕtve rameno – Číčov

19.06.17
Niekoľko dní strávených vo Veľkom Mederi som využil na turistiku Podunajskou rovinou. Už dlhšiu dobu ma sem ťahala túžba za poznaním čara dunajských lužných lesov a krajiny popretkávanej dômyselnou sieťou vodných kanálov. Čaká ma túra, ktorá nielen začína a končí na rovnakej nadmorskej výške (112 m), no po celý čas sa od nej nevychýlim viac ako 2 výškové metre. O monotónnosti však nemôže byť ani reč.

Trasa

Veľký Meder – Kľúčovec – Číčovské rameno Dunaja – Zátonský les – Číčovské mŕtve rameno – Číčovské rybníky – Číčov (Nový Číčov)

Začínam na železničnej stanici vo Veľkom Mederi, odkiaľ ma bude sprevádzať modrá turistická značka (záver túry vedie mimo značiek). V úvode prechádzam naprieč celým mestečkom, ktoré pred rokom 1990 nieslo názov Čalovo, dnes s necelými 10-tisíc obyvateľmi a známym termálnym kúpaliskom. Kúpanie vo Veľkom Mederi je obľúbené, okolie ponúka vhodné terény na cykloturistiku, ale raj pre pešiu turistiku to určite nie je. Všetko má svoje výhody aj nevýhody, no je mi jasné, že peších turistov sem veľa nechodí a túra bude aj pre mňa pomerne netradičná.

Pozriem si kúpeľný areál, ktorý je nepochybne top v rebríčku navštevovaných miest vo Veľkom Mederi. Dominantou pri vstupe je strom Mateja Korvína, ktorý je symbolom mesta a nachádza sa aj v jeho erbe. Pod stromom je umiestnená štýlová lavička s podobným motívom Mateja Korvína. Za kúpeľným areálom sa na chvíľu ponorím do lužného lesa plného agátov, kde križujem Ižopský kanál. Za lesíkom vychádzam na okraj lúk, odkiaľ pokračujem poľnou cestou otvoreným terénom. Cestu mi skríži srna. Fascinujú ma osamelé vyschnuté stromy stojace ako nemé mohykány uprostred rozľahlých polí. Idem poliami južne od obce Ižop, napokon asi kilometer po asfaltke, až prichádzam k rázcestiu Šajházske pri moste cez kanál Vrbina – Holiare.

V zajatí vodných kanálov

Tu začína subjektívne krajšia časť túry. V ďalšej časti ma bude sprevádzať kanál Vrbina – Holiare. Prechádzka popri kanáli je veľmi príjemná, na jednom mieste stretávam labutiu rodinku plávajúcu pokojnými vodami v kanáli. Povrch je trávnatý, takže sa kráča príjemne. Hoci je koniec mája, teploty sa držia len slabo na úrovni 15 stupňov, horúčava dnes veru nehrozí. Križujem cestu a o chvíľu ma kanál dovedie k obydliu na rázcestí Vrbina. Nachádzam sa na styku štyroch kanálov: Ňárad – Vrbina, Milinovice – Vrbina, Vrbina – Holiare a Vrbina – Medveďov. Poloha priľahlého domu dáva tušiť, že bol postavený zrejme ako dom strážnika, dohliadajúceho na vodný režim v kanáloch. Skutočne zaujímavé miesto. Uvedomujem si zároveň dômyselnosť celej siete vodných kanálov, ako aj ich technické riešenia.

Mostíkom prejdem na druhý breh, kde mi robí spoločnosť tentokrát kanál Vrbina – Medveďov, neskôr Lionský kanál. Trasa ja rovnako príjemná aj naďalej. Cesta ubieha rýchlo a po krátkom čase prichádzam do obce Kľúčovec. Obec je známa tým, že je tu najväčší percentuálny podiel (vyše 98 %) maďarskej národnostnej menšiny. Aspoň tak hovorí webová stránka obce. Za pozornosť stojí reformačný kostol postavený v klasicistickom slohu.

Prejdem obcou, ešte raz ponad Lionský kanál, lemovaný úchvatnou topoľovou alejou, a o chvíľku som pri turistickom smerovníku Číčovské rameno Dunaja. Odtiaľto je možné prejsť skratkou východným smerom priamo k Číčovskému mŕtvemu ramenu. Pokračujem o niečo dlhšou trasou, a síce opačným smerom po hrádzi súbežne s bývalým meandrom Dunaja, až k ďalšiemu turistickému rázcestiu s názvom Zátonský les, kde sa k nášmu modro značkovanému chodníku pripája zelená značka z Gabčíkova a Medveďova (medzi Medveďovom a Zátonským lesom vedie v tesnej blízkosti Dunaja, teda nie po hrádzi).

K Číčovskému mŕtvemu ramenu

Nasledujúci úsek až po Číčovské mŕtve rameno ide po hrádzi, ktorou vedie tiež dunajská diaľková cyklotrasa. Po pravej strane je lužný les zaliaty vodou, takže na prechádzku lesom by to rozhodne nebolo. Na opačnej strane registrujem pomníček na mieste, kde sa v júni 1965 pretrhla dunajská hrádza. Povodeň v roku 1965 bola mimoriadne ničivá, hrádza pri obci Číčov sa pretrhla v celkovej dĺžke 86 m, následkom povodne muselo byť evakuovaných 50-tisíc obyvateľov zo 46 obcí na Podunajskej nížine. Odstraňovanie ničivých následkov veľkej vody trvalo ešte niekoľko mesiacov. V roku 1965 však voda vyčíňala aj v iných regiónoch Slovenska, napr. aj na strednom Slovensku.

Za malú chvíľu som pri Číčovskom mŕtvom ramene. Je považované za najväčšie jazero v mŕtvom ramene Dunaja na Slovensku. Za národnú prírodnú rezerváciu bolo vyhlásené ešte v roku 1964. Hĺbka vody v ramene na niektorých miestach dosahuje až 7 m. Okraje ramena sú husto porastené pálkou a trstinou. Tie prechádzajú do krovia so zastúpením svíbu, hlohu a kaliny. Okolie dotvára vŕbovo-topoľový a ďalej jaseňovo-brestový lužný les. Lokalita ako taká pôsobí na mňa veľmi príjemným dojmom, sledujem početné vodné vtáctvo zastúpené volavkou, potápkou či hajou. Skutočná oáza pokoja...

Za vznik Číčovského mŕtveho ramena sa považuje rok 1899, kedy sa pretrhla dunajská hrádza. Následne v rokoch 1900 - 1903 bola ochranná hrádza Dunaja skrátená o 3,5 km, vďaka čomu sa Číčovské rameno „dostalo“ na druhú stranu. Aj keď je rameno dnes izolované od hlavného toku Dunaja, kontakt s materskou riekou ostal zabezpečený podzemnou vodou, a tak je naďalej aspoň čiastočne zásobované vodou z Dunaja. V blízkosti hrádze pozorujem objekt a vedľa neho vysoký tehlový komín, zrejme bývalá parná prečerpávacia stanica, niečo podobné ako známejšia prečerpávacia stanica v obci Virt. V turistickom prístrešku si doprajem chvíľku oddychu a premýšľam nad premenami územia.

Nepokračujem ďalej po hrádzi a cyklotrase (vedie do Komárna), ale sledujem náučný chodník popri mŕtvom ramene. Ak mi to vegetácia umožňuje, odbočujem z chodníka až k samotnému okraju ramena. Veľmi sa mi tieto miesta páčia. Dalo by sa pokračovať popri ramene ďalej až k smerovníku Číčovské rameno Dunaja, kde som bol asi pred dvomi hodinami a okruh by sa tak uzavrel. No odbočím trocha intuitívne úzkym chodníčkom pomerne veľkou húštinou smerom na východ. O chvíľku som na lepšej ceste, ktorá ma spoľahlivo dovedie popri Číčovských rybníkoch až do samotnej obce Číčov. V obci ma zaujme predovšetkým kaštieľ z roku 1776. Pochváliť tiež musím vzorne upravený parčík v centre obce s rôznymi skulptúrami.

Záver

Mám za sebou nenáročnú túru s takmer nulovým prevýšením, zato však s nevšednými krásami krajiny obsahujúcou posledné zvyšky dunajských lužných lesov, ktoré kontrastujú s rozľahlými lúkami či poľnohospodársky využívanými poliami. V Číčove nastupujem na autobus, ktorý ma vezie cez obce, v ktorých som nikdy predtým nebol – Klížska Nemá a Veľké Kosihy, až k železničnej zastávke Okoličná na Ostrove, kde vystupujem. Čakanie na vlak si krátim sedením na peróne. Po krátkom čase prichádza v smere od Komárna žltý vláčik súkromného dopravcu, ktorý ma zavezie späť do Veľkého Medera. Tu sa môj príjemne strávený deň končí.

Diskusia
Veľký Meder – Číčovské mŕtve rameno – Číčov 06/07/17 13:56 17 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Stredoeurópska mariánska cesta Šahy – Počúvadlo Aktívny pobyt v prírode prispieva nielen k poznaniu prírodného či kultúrno-historického bohatstva regiónov a je devízou zdravého životného štýlu. Človeku poskytuje aj dostatočný priestor na duševnú očistu od každodenných starostí, môže byť cestou za duchovným poznaním a k sebareflexii. Práve tento aspekt je významnou súčasťou pútnických trás vo svete. Nehovoriac o tom, že spoločne organizované púte vytvárajú nové priateľstvá a budujú spoločenstvá ľudí idúcich za spoločným cieľom. 28/08/17 Vladimír Kobza Krupinská planina, Štiavnické vrchy, +
Túra Veľký Meder – Číčovské mŕtve rameno – Číčov Niekoľko dní strávených vo Veľkom Mederi som využil na turistiku Podunajskou rovinou. Už dlhšiu dobu ma sem ťahala túžba za poznaním čara dunajských lužných lesov a krajiny popretkávanej dômyselnou sieťou vodných kanálov. Čaká ma túra, ktorá nielen začína a končí na rovnakej nadmorskej výške (112 m), no po celý čas sa od nej nevychýlim viac ako 2 výškové metre. O monotónnosti však nemôže byť ani reč. 19/06/17 Vladimír Kobza Podunajsko
Túra Látky – Táňovo – Katarínska Huta Pozerám v mape nejaké zaujímavé miesta, v ktorých som už dávnejšie nebol. Po krátkom čase padne voľba na pomedzie Veporských a Stolických vrchov. Ostávalo len naplánovať trasu, ktorú som ešte nešiel, resp. kde som už dávnejšie nebol a chcelo by to oživiť spomienky. Napokon vhodný čas na prejdenie naplánovanej trasy nastal počas niekoľkých pekných dní v závere októbra, ktoré priam predurčovali krásne scenérie zahalené do farebného jesenného šatu. Aj sa tak stalo... 22/05/17 Vladimír Kobza Stolické vrchy, Veporské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Cyklotúra Okolo Vršatca z Pruského V letných horúčavách v poslednom čase nahrádzam turistiku cykloturistikou. Z domácich končín sa občas presúvam do atraktívnejších, horských lokalít, kde mi nejde tak o cyklistický výkon, ale skôr o „zrýchlenú“ turistiku – najmä dolu kopcom. Tentoraz padla voľba na Vršatec - jedinečné zoskupenie brál, vypínajúce sa nad Ilavskou kotlinou. Skaliská boli ešte v časoch dinosaurov súčasťou obrovskej útesovej bariéry, ktorú neskôr tlak vznikajúcich Karpát v dvoch fázach rozdrvil, zároveň však niektoré bralá vytlačil na povrch. dnes Peter Straka Biele Karpaty
Test Asolo Kongur GV – celokožené turistické topánky Toto je test a recenzia celokožených – nubukových goretexových topánok Asolo Kongur GV, v článku nájdete moje komentáre, hodnotenia, ale aj denníkové záznamy, ktoré som počas niekoľkých mesiacov zapisoval po bezprostrednej skúsenosti s používaním. Na internete som ich našiel v tom čase v cene typicky do 240,- €. Test prebiehal od júna 2017. Komu sa nechce čítať ako sa topánky správali na rôznych terénoch, nech rovno preskočí do sekcie “Hodnotenia”. včera Pavol Timko Obutie
Beh Dovolenka v Tirolsku Musím sa priznať, najprv som k Rakúsku aj k Nemecku mal nejaký divný odpor, ale takéto nezmyselné predsudky treba jednoducho prekonať. Raz som bol v Tirolsku, ale to bolo na 2 dni v bláznivých 90-tych rokoch. Teraz som si to konečne užil. A neľutujem. A nikdy na to nezabudnem. Bola to krásna dovolenka. V práci som sa potom z nej zotavoval... 17/10/17 Robo Verseghy Svet

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Veľký Meder – Číčovské mŕtve rameno – Číčov 06/07/17 13:56 17 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Podunajsko: Podunajská nižina - Podunajská rovina

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 115 m n. m.

    • min: 112 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 20 m

    • klesanie: 20 m

  • Vzdialenosť
    • 23 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 31.05.2014

  • Štart trasy
    • šírka: 47.8619 ° SŠ
      dĺžka: 17.78113 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 47.77115 ° SŠ
      dĺžka: 17.76675 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
    • » mapa momentálne nie je v ponuke
  • Doprava
    • Veľký Meder (vlak, bus)
      Číčov (bus) - Okoličná na Ostrove (vlak, bus) - Veľký Meder (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 1548 ľudí
0.57 (0.13)