Túra: Náučný chodník Cesta Veľkej vojny z Dúbravky

Fotky (29)

Popis fotky

Kaverna, kde sa robia komentované vstupy Zatvoriť

Túra Náučný chodník Cesta Veľkej vojny z Dúbravky

24. 6. 2017

Túlam sa masívom Devínskej Kobyly, hľadajúc hraničné kamene z doby tzv. Slovenského štátu. Naposledy som sa vybral, len tak po práci, zvážnicou od Sandbergu po starú Dúbravku, aby som si zresetoval hlavu. Keď som sa po zelenej vracal od Villa rustica, narazil som pred prvým domom na Brižitskej ulici na tabuľu NCH Cesta Veľkej vojny. Už som nemal čas sa po nej prejsť, a tak som sem vzal manželku na vychádzku 1. mája 2017.

Zobraziť mapu

Vzdialenosť: 8 km

Prevýšenie: +498 m stúpanie, -506 m klesanie

Náročnosť: ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice

Čas: 1 deň

Obdobie: jar – 01.05.2017

Pohoria: Malé Karpaty (CHKO Malé Karpaty)

Trasa

Štart: mapa
Koniec: mapa
Najvyšší bod: 347 m n. m.
Najnižší bod: 244 m n. m.
Mapa: Otvoriť mapu v novom okne

Doprava: Bratislava (vlak, bus, MHD č. 83) - Dúbravka (MHD)

SHOCart mapy: » č.1078 Malé Karpaty, Bratisla (1:50.000)

Trasa

Bratislava, mestská časť Dúbravka, zastávka MHD Žatevná – Brižitská – NCH Cesta Veľkej vojny – Brižitská – zastávka MHD Žatevná

Bol síce slnečný deň, no fúkal studený vietor. Na tričko som si zobral ľahkú, nepremokavú bundu a podľa toho, či sme sa štverali do kopca, alebo boli v závetrí, som ju celý čas obliekal a vyzliekal.

Samozrejme, že som si doma zabudol materiál stiahnutý z internetu, a tak som si len matne pamätal, že zo zelenej treba ísť doľava úzkym chodníčkom a z neho zase kolmo hore. Veru mi odpadol kameň zo srdca, keď som našiel vchod do prvej kaverny a mohol zavolať hore manželku. Mreža bola vytrhnutá a dnu bol neporiadok. Vitaj v slovenskej realite.

Druhá blamáž, zabudol som si doma čelovku a vzal som len malý fotoaparát - tak som utekal z domu, aby si to manželka nerozmyslela. Ona, ktorá so mnou prešla tisíce kilometrov, pre starostlivosť o svoju matku prestala chodiť úplne do lesa a veru ani dnes sa jej veľmi nechcelo.

Aj bez čelovky som sa odhodlal vôjsť aspoň kúsok dnu. Vstup je vybetónovaný, potom je to vysekané do skaly. Proti vstupu sa dalo fotiť, a tak som skúsil spraviť fotku. Žena samozrejme dnu nešla. Tak som vyliezol, a keďže chodníček pokračoval hore pomedzi kriaky, išli sme po ňom ďalej. V tráve sme zbadali nezakrytý otvor vetracej šachty a kúsok ďalej druhý. Vrátili sme sa dolu na chodník a všimli sme si žlté škvrny na stromoch, čo sme sa dovtípili, že je značenie NCH.

Doviedol nás k ďalšiemu informačnému panelu. Popisuje históriu a spôsob výstavby kaverien, ako aj to, že sú ťažkého typu. Hoci chodník pokračoval mierne doľava, mňa zaujal ďalší, nenápadný, kolmo hore. Vybrali sme sa po ňom a doviedol nás na trampský flek. Je tu ohnisko so sedením a kostra, cez ktorú keď sa prehodí celtovina, vytvorí veľký stan. Povyše je ďalšie ohnisko so sedením. Za kriakmi potom bola lúka, a tak sme sa vrátili dolu na NCH.

Na stromoch pribudli žlté drevené šípky s označením kaverny. Čoskoro sme dorazili k č. 2. Je zrekonštruovaná do pôvodnej podoby, vchod je zamrežovaný a tu sa robia komentované vstupy so sprievodcom. Teda, ak sa dohodnete alebo je prehliadka naplánovaná. Teraz tu nikto nebol, len informácia o možnosti darovať im 2 % z daní. Neďaleko je č. 3. Tá je tiež zamrežovaná. Od nej sme trošku tápali kam ísť, no napokon sme sa vracali späť akoby po vrstevnici a tá nás doviedla k č. 4 – Veliteľské stanovište delostrelectva. Ešte kúsok späť je zákop palebného postavenia.

Tu som už naozaj netušil, kam ďalej, a tak som sa vybral kolmo hore na cestičku v záreze nad nami. Po nej sme sa vrátili na hlavný chodník a tam šípka ukazovala smerom hore. Tak sme záplavou rozkvitnutých medvedích cesnakov došli akoby na vrchol stúpania a šípka nás opäť nasmerovala vľavo kolmo dolu. Tu sme našli pod koreňmi stromu č. 5. Do otvoru by sa ťažko niekto aj vopchal a určite by som to pre možnosť závalu neriskoval.

Znova stúpať späť na chodník, po ňom mierne doľava a ocitli sme sa na samom vrchole Dúbravskej Hlavice. Tu je č. 6. Tiež len malý vstupný otvor a kúsok povyše dosť veľký vetrací komín. Vyšli sme na malú lúčku s ohniskom a ukázal sa nám celkom pekný výhľad na okolie Kamzíka s televíznym vysielačom. Z druhej strany vrcholu je vybetónovaný vstup do kaverny a v ňom kopa neporiadku.

Pokračovali sme klesajúc po chodníčku doľava. Minuli sme otca so synom, ktorí si robili oheň. Postupovali sme trošku kriakmi, za ktorými sa neskôr ukázala lúčka a na nej kopa mladých tiež pri ohníku. V brehu chodníka som uvidel betónový otvor a dovtípil som sa, že by to mohla byť vetracia šachta č. 7. K tomu bolo treba zísť doprava. Tam naozaj vo svahu chodníka bol malý otvor č. 7.

Vrátili sme sa na chodník, ktorý nás doviedol k č. 8. To bola posledná kaverna na NCH, a tak sme sa vracali ponad záhrady lesom plným stôp po diviakoch. Opäť sme vyšli na lúku s nádherným výhľadom na Bratislavu. Nasledoval dosť nepríjemný úsek popod stromy a s kriakmi, až sme stáli na začiatku dnešnej prechádzky.

Zhodnotenie

Od zastávky MHD č. 83 sa dá celý okruh prejsť za 2 hodiny. Myslím si, že je vhodný naozaj pre všetky vekové kategórie a kto chce aspoň trošku poznať históriu Bratislavy, mal by si trasu prejsť. Ak sa mu to podarí aj s výkladom a návštevou kaverny či opekaním klobásky, môže stráviť príjemný poldeň pár krokov od ruchu veľkomesta.