Trasa

Zámutov – hrebeň Čulkov – Praporec – sedlo Obracaná studňa – sedlo Grimov laz – rázc. za Dubníkom – Brestová dolina – Horný laz – Žimna studňa – Bilikova chata (ranč Zaľubova) – Zámutov

Ráno je dosť chladno, ale počas dňa má byť pekne a slnečno s miernym vetríkom, a tak ešte počas raňajok zvažujem, kam asi dnes vyrazím. Určite to budú moje srdcové Slanské vrchy, ale aj keď sú dosť neznáme pre turistov, tak mňa vždy niečím prekvapia. Vždy odkryjú niečo nové a nepoznané. Treba mať otvorené oči a vnímať nevšednú krásu prírody. V dlhodobých plánoch je viac miest, ktoré mám chuť dôslednejšie prebádať a preskúmať.

Vrch Čulkov mám sčasti preskúmaný, celý jeho hrebeň som ešte neprešiel, a tak dnes vyrazím cez časť Zámutovských skál, aby som spoznal ich vrchnú časť a samotný hrebeň, až sa dostanem pod Praporec, na ktorý sa chcem tiež po dlhšej dobe ísť pozrieť. Je rozhodnuté, môžem sadať do auta a vyraziť do dedinky Zámutov vo vranovskom okrese.

Cesta trvala niečo cez polhodinku a na hornom konci práve vychádza z dvora priateľ Stano, zastavujem, zdravíme sa a otázka z jeho strany: "Kam ideš?" "Čulkov a Praporec," odpovedám. "My ideme dnes na opekačku," vraví, "budeme pri Žimnej studni." Narýchlo vysvetľuje ako sa tam dostanem, sľubujem, že určite to nájdem a zastavím sa. Veď určite tam bude viac známych turistov z ich klubu. Odchádzam. Po asi 300 metroch som na okraji lesa pri penzióne, kde odparkujem auto a stadiaľ vyrazím na túlačku.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Všetko je pripravené na odchod. Niekoľko desiatok metrov idem po modrej značke vedúcej na Praporec, ale odbočím vľavo pred vodárňou a začínam mierne stúpajúc blatistým terénom lesnej cesty postupovať pod hrebeň Čulkova. Držím sa viac vľavo, a tak dnes nepôjdem okolo studničiek a Zbojníckej misky, ale priamo k lúčke s posedom a krmelcom a ďalej zvážnicou, až kým nebudem pod hrebeňom. Tu ma čaká strmšie stúpanie až k prvým skalám Čulkova, kde začína rezervácia Zámutovské skaly.

Čulkov (757 m)

Som pri prvých skalách a stadiaľ pokračujem po hrebeni. Na jeho juhozápadnej strane je množstvo pekných skalných stien hneď pod hrebeňom, ale aj nižšie tak 50 až 70 m. Dnes spodné nepôjdem pozerať, budem sa držať len hrebeňa, veď je dlhý dva kilometre. Severovýchodná strana je bez skalných stien, len na začiatku je zopár skál. Hrebeň je samý kvet. Dochádzam pod vyhliadku, odkiaľ je krásny výhľad na západ a juh. Som na vrchole vyhliadky, a tak môžem pozerať sprava k Dubníku aj s vysielačom, smerom doľava sú to vrchy pod Makovicou, za ňou sa stráca radar na Mošníku a smerom ďalej na juh je viditeľnosť zlá. Pohľad na Brestovú dolinu pod Čulkovom, ktorou preteká Zámutovský potok a dole je lesnícky náučný chodník Zámutovská kolejka.

Nebudem opisovať prírodnú rezerváciu Zámutovské skaly, ani náučný chodník, po nich som chodil počas predchádzajúcich trás, kde sú jedny z najkrajších miest v pohorí. Schádzam z vyhliadky dole na hrebeň a pokračujem smerom k samotnému vrcholu Čulkova. Občas si urobím nejaké zábery zo skalných častí, pozriem sa dole, ako som vysoko a kráčam stále vpred severným, možno mierne severozápadným smerom až nachádzam na skalnom hrebeni železnú guľu, ktorá by mohla označovať vrchol Čulkov. Napriek tomu, že ani nepostrehnem, že som mierne klesol začínam mierne stúpať. Ešte míňam tabuľu s označením rezervácie a posledné skaly a kráčam lesom až k malej lúčke Praporčinský vrch a skládke dreva. Ak by som odbočil doprava (smerom dole) lesná cesta by ma doviedla na modrú značku (okolo vyhliadky nad Čiernou skalou k chate Javorová pod Praporcom). Mňa však láka cesta lesom až na vrchol Praporca. Lesom sa po lesnom chodníku kráča lístím v pohode, je fajn sucho aj napriek tomu, že len pred pár dňami tu ešte ležal sneh. Bez väčšej námahy sa dostanem až pod vrchol Praporca.

Praporec (961 m)

K vrcholu od chaty Javorová vedie modrá značka. Od mojej poslednej návštevy na vrchu pribudol drevený kríž na vyhliadke. Robím záznam do vrcholovej knihy a trocha si oddýchnem. Je tu však chladnejšie, chladivý vetrík ofukuje moje spotené oblečenie, telo, a tak sa len veľmi narýchlo pozerám z výhľadu na okolie k Šimonke a Oblíku. Samozrejme, že idem aj dole pod vyhliadku a ostatnú časť skalnej steny, ktorá sa tiahne severozápadnou stranou Praporca tak 200 m pod modrou značkou. Dostanem sa dole k smerovej šípke, ktorá udáva smer zdola na vrchol Praporca. Osadili ju turisti z Rudlova. Teraz pôjdem chvíľku po modrej k miestu, kde sa k nej pridá zelená, po ktorej budem pokračovať pod Praporcom a nad dolinou s nádherným výhľadom smerom k Šimonke a Oblíku.

Prichádzam k smerovníku Obracaná studňa, odkiaľ by sa dalo po amatérsky označenej trase dostať skôr na Šimonku, ale pokračujem ďalej okolo lúčky s posedom a krmelcami, okolo skalky po ľavej strane až do sedla Grimov laz. Tu stretávam mladú trojčlennú rodinku, ktorá oddychuje pred výstupom na najvyšší vrch Slanských vrchov. Trocha sa zhovárame, a potom od smerovníka pokračujem k studničke, ktorá je vynovená. Len pár metrov nad studničkou turisti zo Zámutova postavili prístrešok, ktorý bohužiaľ niekto zhodil. Určite je to veľká škoda, ale medzi nami žijú aj ľudia, ktorí si nevážia prácu iných a to, že by to slúžilo pre širokú verejnosť.

Odchádzam trocha smutnejší, vnáram sa do lesa a napojím sa na červenú E-3, hrebeňovku, ktorou budem pokračovať. Pri plánovaní pokračovania to bolo najideálnejšie, ak sa chcem dostať k priateľom, ktorí si užívajú opekačku na Žimnej studni. Je pre mňa však ešte veľmi vzdialená. Prichádzam k smerovníku za Dubníkom, kde odbočuje modrá smerom do opálových baní a ďalej do Červenice.

Aj naďalej sa chcem držať červenej smerom na Ľaš, ale nakoniec sa všetko zmení. Cestou po hrebeni sa dostanem k miestu, kde mám po ľavej ruke skalky, a tak ich idem pozrieť a dole vidím dve veľmi pekné skaly v podobe ihiel. Kráčam obozretne dole k ním. Detailnejšie si ich prezerám a späť sa mi nechce stúpať hore, takže mením smer trasy a idem dole do doliny a neskôr budem hľadať odbočku k Žimnej studni. Je pravda, že to bude trocha dlhšie, ale času je do večera ešte dosť a priatelia určite nebudú odchádzať veľmi skoro.

Zostúpil som do Brestovej doliny na spevnenú lesnú cestu, ktorou kráčam dole. Podľa mapy by ma mala doviesť k LNCH Zámutovská kolejka a potom by som za Rozpadnutou skalou odbočil na Horný laz a hľadal priateľov. Kráčajúc okolo potôčika sa dostanem ku križovatke ciest a vidím vo vzdialenosti asi 300 m, že je tam chata. Ešte som ju nevidel, a tak si ju idem obzrieť. Nachádza sa v časti Roztoka a patrí Štátnym lesom.

Vraciam sa naspäť na cestu a pokračujem mierne klesajúc dolinou k miestu, kde je zastavenie NCH - Spracovanie dreva pri chatke s ohniskom. Prekračujem potok po lávke okolo vagóna s drevom, ako ďalšej časti náučného chodníka, a teraz niekoľko desiatok metrov idem ním, až kým sa od neho vpravo neoddeľuje zvážnica. Pôjdem tade a niektorá z cestičiek by ma mala doviesť na veľkú lúku Horný laz. Obchádzam Rozpadnutú skalu a budem sa viac spoliehať na navigáciu. Konečne som na lúke v jej spodnej časti. Musím sa dostať na jej hornú časť, kde je v skupinke stromov v jej strede poľovnícky posed.

Som pri ňom a hľadám miesto, kde by mohla byť Žimná studňa. Malo by to byť niekde v kúte lúky smerom na západ. Keď vidím, že odtiaľ vychádzajú dvaja cyklisti, po pozdravení sa pýtam, či tam ešte niekto je. "Áno," znie ich odpoveď. O chvíľu počujem hlasy a tiež ich vidím. Je ich tam ešte okolo desať. Väčšinu z nich poznám, pýtam sa na Stana, no vraj sa išiel pozrieť k šachtám. Škoda, prísť skôr, tak idem s nimi. Je tu fajn atmosféra, stoly sa prehýbajú pod jedlom a pitím. Hneď mám pred sebou jedlo a kávu, ktorá padne vhod. Strávim s nimi skoro hodinku a už sa chystám na odchod, veď čas je neúprosný, aj keď sú ochotní má zviezť do dediny. Odmietam, veď by som nemal ukončenú trasu, a tak ešte prejdem niečo nové.

Lúčim sa a odchádzam dole lúkou k lesu, ktorý za chvíľku prejdem a som na lúke Stredný laz. Schádzam do jeho spodnej časti trochu vľavo, kde by mala byť zvážnica. Som na nej, jedna cesta ide dole, no ostávam na hornej. Neskôr vidím, že len niekoľko metrov podo mnou je náučný chodník. Pokračujem kým sa cesty nespoja a som na trase chodníka. Nepokračujem však po značke, ale schádzam dole k Bilikovej chate a ranču Zaľubova. Chata je zavretá, a tak idem k vstupnej bráne a opúšťam areál ranča a chaty. Bol som tu už viackrát, tak je mi okolie známe. Ešte si odfotím vstupnú bránu do areálu a kráčam k dedine, kde v prvej uličke odbočím k penziónu, kde stojí môj štvorkolesový tátoš. Ešte pohľad smerom na Vranov nad Topľou a skladám ruksak do auta.

Zhodnotenie

Aj keď trasa bola len narýchlo pripravená a ešte sa počas záveru menila, vo svojom začiatku išla podľa plánu, ktorý som mal už dávnejšie. V predchádzajúcich obdobiach som chcel prejsť hrebeň Čulkova a napojiť sa potom na Praporec, zároveň prejsť pod skalnou stenou a obzrieť si to zdola k vrcholu. Musím povedať, že táto časť úplne uspokojila moje požiadavky. Objavenie skalných ihiel pod červenou E-3 bola čerešnička na torte. O tomto som doposiaľ nemal vedomosť, a tak ma to veľmi potešilo. Stretnutie s priateľmi v závere putovania pri Žimnej studni to všetko ešte okorenilo. Veď k turistike patria aj tieto veci v podobe opekania a oddychu v kruhu ľudí so spoločným menovateľom, láskou k turistike a k samotnej prírode.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek