Túra

Toryskou pahorkatinou a v Slanských vrchoch

10.07.17
Pri prechádzaní fotodokumentácie z mojich prechádzok sa zastavujem pri jednej trase z 2016, ktorá bola celkom zaujímavá, a tak sa rozhodujem, že ju opíšem. Hneď na začiatku musím uviesť, že hlavným iniciátorom bol priateľ Martin, ktorý sa mi ozval pred Veľkou nocou. Potešilo ma to a sčasti som prijal jeho návrh na spoločné strávenie sviatkov. V pláne mal u nás na východe navštíviť niektoré menšie kopčeky a samozrejme s ďalšími miestami v ich blízkosti.

Čas do príchodu na východ od posledných telefonátov a e-mailov ubehol veľmi rýchlo a bol tu Veľkonočný piatok, keď sme si dali spoločné stretnutie v dedinke Slanec. V dohodnutom čase som ho čakal ráno v blízkosti pamätníka padlým v II. svetovej vojne na malom parkovisku, odkiaľ sa dá vyraziť na hradný kopec. Konečne dorazil a nasledovalo priateľské zvítanie. Jedným autom ideme k začiatku putovania - dedina Nižný Čaj. Druhé auto ostalo v Slanci, aby sme po túre mohli ísť po prvé...

Trasa

Nižný Čaj – pieskovňa Nižný Čaj – Príloh – Vyšný Čaj – Dilkoš – Ruskov – Regeta – Slanský hrad, ruiny – Slanec

Nižný Čaj

Zaparkovali sme pri rímskokatolíckom kostole (za ním zvonica), na ktorom je rok 1926. Prebehli posledné prípravy a vyrážame od kostola hore dedinou na jej okraj. Obec leží na pravom brehu riečky Olšava v južnej časti Toryskej pahorkatiny. Stred obce je v nadmorskej výške 207 m. Prvá písomná zmienka je z roku 1335 s názvom Chay a patrila rodu Aba. Osídlenie tu však podľa vykopávok bolo už oveľa skôr, a to v 9. – 10. storočí. Menil sa stáročiami aj názov obce až na dnešný. Počas II. svetovej vojny bola pripojená k Maďarsku.

Míňame zvonicu a škôlku a odbočujeme na konci dediny vpravo cez krátku ulicu na polia, po ktorých budeme pokračovať, aby sme sa dostali k najvyššiemu bodu - Príloh (367,8 m). Kóta by mala byť najvyššia v južnej časti Toryskej pahorkatiny. Okrem toho v katastri obce sa má nachádzať tzv. Pieskovňa – chránená oblasť s výskytom hniezdenia včeláriká zlatého.

Mierne stúpajúc okrajom poľa sa nám otvára panoráma na okolie Slanských vrchov a dedín na ich úpätí. Nedarí sa nám nájsť Pieskovňu a tak to vyzerá, že podľa mapy to bude nižšie, niekde medzi dedinami Nižný a Vyšný Čaj. Aj vľavo máme zarastené miesto, dolinku, je to však veľmi zarastené krovinami, šípovými kríkmi a stromami, a tak sa nechceme cez ne predierať. Cestou vyplašíme zopár srniek, ktoré upaľujú cez pole. Dokonca sa to podarilo zachytiť na fotografii.

Konečne sme na vrchole Prílohu a niekde v blízkosti by mal byť geodetický bod, ktorého údaje priateľ Martin má opísané, tak ho hľadáme. Objavujeme ho na okraji vľavo od cesty smerom na západ. Vyzerá to, že niekedy tu stál nejaký ovčín alebo niečo podobné. Stade máme výhľad aj k metropole východu, ku Gečianskym a Čanianskym štrkoviskám a k Volovským vrchom.

Poľnou cestou schádzame dole smerom na východ k dedine Vyšný Čaj a prechodom cez ňu ďalej do Ruskova. Potom sa niekde pri horárni Regeta napojíme na červenú magistrálu E-3, aby sme ňou pokračovali na Slanský hradný vrch. Smerujúc k dedine nás zaujme vpravo od cesty nejaký lom na hlinu, piesok, a tak sa snažíme k nemu dostať. Je to dosť zarastené krovinami, ale našli sme nejakú cestičku, takže sa nám po nej kráča oveľa lepšie. Sme v lome,prezeráme si to tu a dokonca nachádzame niekoľko dier, ktoré by mohli slúžiť pre hniezdenie včelaríka zlatého, nie je to však chránené územie Pieskovňa.

Vystúpime až nad lom a jeho vrcholom okolo poľa schádzame smerom k dedine. Celá dolinka nad dedinou je veľmi zarastená, a tak si hľadáme čo najschodnejšiu trasu. Dostali sme sa k miestu, kde je vytvorený areál pre bicykle, rôzne skoky a podobné miesta, ktoré sa podľa stôp dosť využívajú. Trasa nás zavedie do malej úžľabiny a potom na poľnú cestu, kde obočujúc vľavo sa dostaneme k cintorínu a následne do obce.

Vyšný Čaj

Prvé zmienky o jej existencii sú z roku 1335 s názvom Chay v Abovsko–turnianskej župe. Vykopávky a sídliskové nálezy z doby halštatskej, rímskej a slovanského sídliska z 9. – 10. storočia. Vyšný Čaj vznikol v chotári Nižného Čaju v roku 1427 na pravom brehu Olšavy v juhovýchodnej časti Košickej kotliny s nadmorskou výškou 234 m. Za pozornosť stojí kostol reformovanej cirkvi z konca 18. storočia a nový rímskokatolícky, ktorý bol postavený na mieste dreveného v roku 1999. Prechádzame okolo požiarnej zbrojnice s drevenou vežou, obecného úradu a sem na konci dediny, pred vyústením na štátnu cestu. Označenie začiatku a konca dediny ostáva za nami a odbočujeme vľavo a okolo družstva sa dostaneme k ceste, ktorá nás po prekročení riečky Olšava dovedie po 2 km k dedine Ruskov.

Ruskov

Dedina leží na podhorí Slanských vrchov v sedle medzi masívom Bogoty a Hradiska a budeme pokračovať smerom k dedine Slančík, kde sa neskôr dostaneme na červenú E-3. O samotnej dedine sa veľmi nebudem rozpisovať. Je dôkladnejšie opísaná v jednej časti putovania podhorím Slanských vrchov.

Oddychujeme chvíľku pod prístreškom pri pohostinstve a následne pokračujeme na východ. Asfaltová cesta mierne stúpa, vľavo je vidieť kameňolom a ďalej vrchol Prosniská (451 m) v oblasti Črepník, kde je jeden zaujímavý kameň, ktorý chcem parťákovi ukázať. Schádzame z cesty dole k Hlbokému potoku, ktorý sa snažíme niekde prejesť. Cez lúku sa dostaneme pod les a potom na lesnú cestu, ktorá nás dovedie k dolinke odkiaľ vyteká Hlboký potok, na ktorého ľavom brehu je Deravý kameň. Dnes sa tam dostávame bez problémov, veď som tu tretí raz. Musím povedať, že pri prvej návšteve som ho pod lesom v mladine stromčekov nemohol nájsť. Dnes to bolo v pohode. Miesta boli opísané v článku o Deravom kameni, Zbojníckej pivnici, zámočku a hrobke grófa Forgáča na Okrúhlom vrchu.

Trocha sa pri skalnom útvare bavíme o tom ako sa diery mohli v kameni vzniknúť. Pravdepodobne pri tuhnutí lávy sa napr. konáre dostali do nej a takto stuhla. Časom drevo spráchnivelo, a tak možno vznikol zaujímavý výtvor. Schádzame okolo potoka na lesnú cestu, ktorá je však veľmi blatistá. Je jar a prebieha ťažba, tak opúšťame lesnú cestičku a lúkou smerujeme k horárni Regeta, kde sa pri statných duboch napojíme na červenú hrebeňovku E-3. Po nej budeme pokračovať zo začiatku štátnou cestou, ktorá spája dediny Ruskov a Slančík.

Dochádzame k potoku Slančík, kde odbočuje pod Hradisko a pri výhybke širokorozchodnej trate prechádzame na druhú stranu koľajiska. Odtiaľ mierne stúpajúc chodníkom pokračujeme, až sa dostaneme na lesnú cestu. Po nej budeme pokračovať, až kým nedôjdeme k začiatku Slanca. Našim cieľom je ukončiť putovanie na zvyškoch Slanského hradu. To nás však čaká ešte 4 - 5 km cesty lesom.

Slanský hrad

Konečne sme pod hradným vrchom, dnes je ku ruinám a veži Nebojsa (Donjon) pohodlnejšia cesta, prispôsobená potrebám pri oprave a rekonštrukcii veže a časti hradieb. Prvá zmienka o hrade je z roku 1281 ako castrum Zalanch, aj keď vykopávky a nálezy z osídlenia vrchu sú už z neolitu a mladšej doby rímskej. Dobou sa menili aj majitelia hradu, až kým ho neobsadili kurucké vojská a po roku ich porazili cisárske vojská. Kuruci hrad podpálili a následne ho cisár Leopold dal zbúrať.

Hrad chátral, až keď po 130 rokoch gróf Jozef Forgáč vo veži zriadil rodové múzeum. Po smrti Františka Forgáča v roku 1916, jeho pozostatky boli pochované na Okrúhlom vrchu pri loveckom zámočku, kde sú dnes len zostatky z hrobky a nepatrné stopy po zámočku.

Hradná veža fungovala do roku 1937 a na konci II. svetovej vojny v 1945 vyhorela. V súčasnosti prebiehajú rekonštrukčné práce. Viac sa dá dozvedieť na stránke OZ Zachráňme hrad Slanec. O histórii je obsiahlejšie na stránkach OZ, obce Slanec a ďalších hradných weboch.

Po dôkladnej prehliadke okolia zrúcanín a pohľadom na časť Zemplína a Slanských vrchov smerom na juh schádzame pod kopec. Z vrcholu hradu je možnosť vidieť Trstinové jazierko, ktoré je pri červenej značke. Dnes k nemu nejdeme, ale schádzame cez parčík s fontánami a vzácnymi stromami dole ku pamätníku, kde sme ráno nechali auto. Konečne sme dole a ostáva nám presun do Nižného Čaju po druhé auto a potom sa rozchádzame každý svojim smerom. Martin do miesta ubytovania a ja domov. Samozrejme, že s dohodou stretnutia v pokračovaní č. 2 na druhom konci Toryskej pahorkatiny s návštevou najvyššieho bodu nad Vtáčkovcami.

Záver

Okrem toho, že som sa po dlhšej dobe stretol s priateľom, tak sme strávili pekný turisticky deň spoznávaním Slovenska. Aj keď trocha uťahaní, tak s dobrým pocitom z turistiky sa lúčime a dohodujeme miesto stretnutia na pokračovanie a spoznávanie ďalšieho pekného miesta. Budú to Herľany s jedinečným gejzírom. Už sa teším, aj keď niektoré miesta sú mi známe, ale aj tak mi pribudnú nové lokality.

Diskusia
Toryskou pahorkatinou a v Slanských vrchoch 10/07/17 22:23 3 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Kujavy cez Vartáše a Zbojnícku skalu Viac-menej sa posledné roky snažím na sviatok Všetkých svätých mať obehané v predstihu všetky miesta, kde odpočívajú v pokoji cintorínov naši najbližší. Aby som sa mohol venovať túlaniu sa po horách a miestach, ktoré ešte nepoznám v milovaných Slanských vrchoch. Preto aj vo sviatočný deň si to smerujem práve na takéto miesta v severnej časti nad Zlatobanskou dolinou. 11/01/18 Marián Jaššo Slanské vrchy
Túra Letný prechod cez Šíp - okruh zo Stankovian Turisti z Hanušoviec nad Topľou mali v ročnom pláne návštevu Šípskej Fatry s výstupom na vrch Šíp, preto som to mal viditeľne v kalendári zapísané. Blížil sa deň výstupu, ale počas týždňa bolo počasie daždivé. Aj napriek predpovediam počasia som bol optimistom a veril som, že sa výlet podarí v naplánovanom čase uskutočniť. Samozrejme, že ako správneho turistu má lákajú aj iné miesta v horách a netúlam sa len po svojich srdcových Slanských vrchoch. Veď človeka odjakživa lákalo neznáme, takže som ako všetci ostatní, ktorí túžia za poznaním iných krajov. 03/01/18 Marián Jaššo Veľká Fatra a Choč
Túra Tiesňava Juráňova dolina - okruh z Oravíc Na Orave dobre na Orave zdravo... A preto, aj keď návšteva nádherného oravského kraja bola skôr o historických pamiatkach, spoznávaní minulosti obyvateľov Oravy a o slnení a kúpaní sa, nedalo mi, aby som aspoň na chvíľku nevybehol na kratšiu prechádzku. Musím povedať, že som Juráňovu dolinu prechádzal pred deviatimi rokmi a veľmi sa mi to páčilo. Za ten čas sa však aj tu toho dosť zmenilo, pribudli náučné chodníky, cyklotrasa, sčasti aj mimo hlavnej cesty popri riečke Oravica. 28/12/17 Marián Jaššo Západné Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Túra Okruh Galmusom: Spišské Vlachy – Poráč – Slovinky Po rokoch, keď bolo tradíciou a povinnosťou chodiť na Veľkonočný pondelok oblievať kamarátky, začínam novú tradíciu veľknonočnopondelkových turistických akcií. Voľbu lokality som dlhšie zvažoval, ale kvôli ľahšej dostupnosti padla na planinu Galmus a jej modro-zelenú kombináciu. dnes Henrich Tomáš Volovské vrchy
Túra Voznica – Drast(a)vica – Rudno nad Hronom Pri cestovaní prstom po mape často narazím na zaujímavý, írečitý názov nejakého kopca. Nad niektorým názvom sa len pousmejem, o niektorom sa snažím dopátrať, prečo sa tak volá, alebo rozlúštiť význam slova. A na niektoré kopce proste musím vyjsť. Tak to bolo aj v prípade Drastavice, teda pardon – Drastvice! Totiž na všetkých mapách sa uvádza ako Drastavica, ale domáci jej nepovedia inak ako Drastvica a na mapový názov sú doslova alergickí. A to ide len o jedno písmenko! včera Danka Tomášiková Štiavnické vrchy
Túra Potulky okolo Bialky Vydáme sa krajom hranice medzi Podhalím (pl. Podhale) a Zamagurím.(pl. Zamagurze). Putovanie rozdelíme na dva letné dni. Nakukneme do okolia Bukowiny Tatrzańskej. Pre niekoho budú prekvapením slovenské nápisy. Čerešničkou sa stane mlyn či zachovalé drevenice a zoskupenie takmer 60-tich pastierskych kolíb. Budeme si vychutnávať pohľady na Tatry od zamagurskej obce Repiská (Rzepiska) nad Jurgovom (Jurgów). 16/01/18 Roman Matkovčík Vysoké a Belianske Tatry, Spišská Magura, +

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Toryskou pahorkatinou a v Slanských vrchoch 10/07/17 22:23 3 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Košická kotlina (podcelok Toryská pahorkatina) a Slanské vrchy

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 200 m n. m.

    • min: 468 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 826 m

    • klesanie: 671 m

  • Vzdialenosť
    • 23 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 23.03.2016

  • Štart trasy
    • šírka: 48.6659 ° SŠ
      dĺžka: 21.39812 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.6361 ° SŠ
      dĺžka: 21.4761 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • prameň nad Slancom

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Bohdanovce (vlak, bus) - Nižný Čaj (bus)
      Slanec (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 1363 ľudí
0.7 (0.18)