Túra

Poľské drevené cerkvy v Leluchówe a Dubnom v zime

25.06.17
Pri prvej návšteve Ľubovnianskej vrchoviny pred dvomi rokmi som bol tak očarený jej krásou, že som si zaumienil zájsť sem každoročne v zasneženom januári. No ale hneď na ďalší rok mi to nevyšlo, a tak druhá zimná návšteva sa podarila až začiatkom tohto roka.

Trasa

Čirč (rusínsky Чірч), štátna hranica – Leluchów (Лелюхів) – Kraczonik – Strop – Dubne (Дубне)

Som nadšenec pamiatok. Ani nie tak svetoznámych, ale skôr zabudnutých a opustených. Aj keď drevené kostolíky sú teraz relatívne navštevované, predsa len ešte niektoré si zachovali čaro, ktoré niesli od čias svojho zrodu spred stáročí. Aj keď na Slovensku sú známe drevené cerkvy na severovýchode Slovenska, čo mám relatívne blízko, nemám ich ponavštevované všetky a ani väčšinu, ale len asi tretinu pri Svidníku. No podarilo sa mi, kvôli svojej blízkosti, navštíviť tie poľské, keď som sa svojho času dvakrát stopom dostal až ku Krynici (poľské kúpele). A vlastne aj preto, ale aj kvôli svojej zaznávanej kráse som sa zamiloval do rusínskej oblasti. No keď som prechádzal a stopoval v samotnom Leluchówe, nevedel som, že sa tam nachádza aj drevený chrám. A keď som sa o tom dozvedel a aj o tom, že sa ďalší nachádza v susednom Dubne, čakal som len na ideálny čas.

Ten nastal v jeden januárový piatok, keď bolo slnečno, aj keď s miernym oparom, ale s dostatkom snehu. Tešil som sa na snehom zavalené drevené kostolíky. No zrejme v tom hŕŕŕ nadšení som nejak pozabudol, že keď bude veľa snehu na strechách kostolíkoch, tak bude veľa a ešte viac snehu na predpokladanej trase v kopcovitých lesoch. A najmä na fakt, že v zime za snehu trvá tura bez snežníc dvojnásobne dlhšie. A snežnice som nemal. No a dokonca som začal mierne neskoro, po 10-tej hodine ráno.

Nezvyčajná autobusová linka Prešov – Čirč, štátna hranica ma vyhodila za bývalou colnicou a modrú značku som objavil neďaleko pri odbočke do dediny. Pred ňou je známa leluchówska tržnica, kde sa dá hocičo nájsť, len akurát krówky nie. Resp. som nenašiel žiadnu tabuľu s nápisom KRÓWKY. No nehľadal som veľmi, ale išiel som po modrej a dúfal rýchlo nájsť drevenú cerkvu sv. Dymitra z roku 1861. Značka však nepochopiteľne k cerkvi nezachádza. Je ale na dohľad a jednoducho sa k nej dá dostať. No už na tom krátkom úseku som zistil, že... to nebude také ľahké drahááááá...

Cerkev je však nádherná a v plnom snehovom pokrytí je ešte viac fotogenická. Vrátil som sa rovnakou zachádzkou na modrú a pokračoval v stúpaní, ktoré ma najprv priviedlo na lúky a následne do lesa. Odtiaľ sú výhľady na Belianske Tatry a údolie rieky Poprad, aj keď v miernom opare. Samozrejmosťou sú monumentálne severné hradby Čergova, ktoré sa na malom priestore tiesnia nielen s lúkami a samotnými dedinami Čirč či Ruská Vola nad Popradom, ale aj so štátnou cestou a s hraničným Smrečným potokom, ktorého druhý breh stúpa ku Góram Leluchowskym, podcelku Sedeckých Beskýd (Beskid Sądecki). Už tu však kráčanie alebo skôr brodenie bolo problematické a bol som ešte len na začiatku. Pokračoval som ďalej, dúfajúc, že aspoň nejaký okruh do Dubneho spravím.

Stúpanie však začínalo byť prudšie a hoc diviaky mi rozrytím pár miest uľahčili brodenie snehom, malo to len epizodický charakter a musel som sa ďalej trápiť snehom po kolená. Stúpal som vyššie a vyššie a dostal som sa na najvyššiu kótu Gór Leluchowskych, na 936 metrov vysoký Kraczonik. Vrcholový kolík tu však žiadny nebol, a tak som o tom ani nemal šajnu. Zo strmého výstupu ma maximálne potešili len pohľady cez konáre na Belianske Tatry a na Magury, ktoré som išiel pred 2 rokmi počas prvej návštevy Ľubovnianskej vrchoviny. Drina z každého kroku v skoro po pás vysokom snehu si však vyberala daň z mojich síl, až som o čosi vyššie padol do snehu a musel som si niečo zajesť. Tu som opäť ocenil teplý čaj z termosky, ktorú som dostal na poslednom vianočnom stretnutí autorov Hikingu na Magurke.

Aj keď som nabral sily a bol som na hrebienku, terén a schodnosť sa oveľa nepolepšili, skôr to bolo rovnaké trápenie všade. Preto, keď som sa z čista jasna v strede hory dostal na odhrnutú cestu, tak som bol fest prekvapený. Rovnako aj Poliaci v aute, ktorí išli akurát okolo. A ja som sedel na okraji na odhrnutom snehu ako kopa nešťastia. Modrá značka chvíľu pokračovala po odhrnutej ceste a v duchu som dúfal, že dôjde až k rázcestiu Dubne, no po chvíli značka odbočila doľava, opäť do polmetrového snehu a tu som kapituloval definitívne.

Rozmýšľal som čo ďalej, či sa vrátiť, alebo ísť ďalej po ceste ako išli Poliaci. Predpokladal som, že ak by som išiel v ich protismere, tak by som došiel do Dubneho. Tak som sa tým smerom aj vybral a hneď sa išlo oveľa lepšie. Dokonca som sa aj pošmýkal. Cesta pomaly klesala a klesala, až som došiel na úroveň potoka a menšej lesnej križovatky. No jedna cesta bola najzreteľnejšia, a to nielen vďaka vyjazdeným koľajam od ťažiarov stromov. Dal som sa tou cestou a došiel som k niekdajšej rusínskej dedine Dubne (Дубне).

Hneď ma zaujal starý neobývaný drevený dom, tiež pekne zasnežený, ktorý som si samozrejme odfotil. Ináč, dedina je posiata takýmito opustenými drevenými stavbami. Či už domami, aký som si prvý sfotil, alebo stodolami či menšími stavbami. No najkrajší je jednoznačne drevený kostol sv. Michala Archaniola z roku 1863. Keďže sa nachádza na svahu nad dedinou, bol odtiaľ fajn výhľad. Prekrásne miesto s vlastným genius loci. Tak som si tam trocha sadol a pomeditoval. No zima mi nedovolila to dlhšie praktizovať a musel som sa vrátiť do civilizácie.

Zhrnutie

Aj keď sa mi pôvodne plánovanú túru nepodarilo prejsť a návšteva zasnežených drevených cerkví v Leluchówe a Dubnom bola len krízový variant celej túry, pointu sa mi však podarilo naplniť na 100 percent - vidieť na vlastné oči takúto krásu určite stálo za toľko námahy.

Fórum 4 príspevky
Poľské drevené cerkvy v Leluchówe a Dubnom v zime 26/06/17 16:59 4 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Trojdňové jesenné podpolianske lazy a Zákľuky Babie leto roku 2018 bolo ako to lanské, opäť nádherné a dožičilo veľa vhodných dní na túlanie sa Slovenskom. Využil som ho na jesennú trojdňovku Veporskými vrchmi, ktoré som chcel opätovne navštíviť už hneď po prvej návšteve, keď sa mi veľmi zaľúbili Zákľuky. Zároveň som dlhšie rozmýšľal prejsť si detvianske a hriňovské lazy. 05/08/19 Henrich Tomáš Veporské vrchy, Poľana
Túra Mýtna – Šoltýska – Utekáč – Tisovec – Muráň II. Oblasť medzi Mýtnou a Muráňom na prvý pohľad nevyniká ničím zaujímavým, len samé lesy, pasienky a lazy. No práve to, činí z toho žiadanú lokalitu pre milovníkov nevysokých pohorí a malebných lúk a dokonca sa tu dajú nájsť aj pamiatky ľudského umu, ale žiaľ aj hlúposti. 29/07/19 Henrich Tomáš Stolické vrchy, Veporské vrchy
Túra Mýtna – Šoltýska – Utekáč – Tisovec – Muráň I. Oblasť medzi Mýtnou a Muráňom na prvý pohľad nevyniká ničím zaujímavým, len samé lesy, pasienky a lazy. No práve to činí z toho žiadanú lokalitu pre milovníkov nevysokých pohorí a malebných lúk, a dokonca sa tu dajú nájsť aj pamiatky ľudského umu, ale žiaľ, aj hlúposti ľudí. 22/07/19 Henrich Tomáš Stolické vrchy, Veporské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Túlačka cez Vlčí kút, Rakytu a Veľkú Somorovú Tribeč mi prirástol k srdcu. Napriek temnej povesti, ktorá vznikla po vydaní známeho slovenského hororu, je to skôr útulné, neveľké pohorie, priam ideálne pre tiché táranie sa v krásnej prírode. V tomto prípade som si chcel dopriať krátku túlačku v okolí Loviec a zároveň článkom otváram edíciu “Paliho bezvýznamných vandrov”. dnes Pavol Timko Tribeč
Túra Javorinkou k hrebeňu Malej Magury Pekné počasie Mariánskeho leta mi spôsobilo alergické svrbenie piat. Jediným medikamentom bola možnosť to rozchodiť. Ordinujem si dva juhovýchodné podcelky Strážovských vrchov. Prechod hrebeňom Javorinky a prejdenie hrebeňa Malej Magury, ktoré lemujú v poloblúku severozápadný kraj hornej, Pravnianskej, časti Hornonitrianskej kotliny. včera Vladimír Mikuš Strážovské vrchy
Prístrešok Chata Lesov SR Vydrica Pri mojom trojtýždňovom pobyte v kúpeľoch Sklené Teplice som neraz kráčal Vydričnou dolinou. Zatiaľ čo kroky drvivej väčšiny kúpeľných hostí sa končili pri odbočke k miestnej časti Sady, kde sa nachádzala stajňa miestneho salaša, ja som ju prešiel celú zopárkrát. Tak isto som vyšiel aj všetkými lesnými odbočkami z nej do okolitých lesov. Keď som si naplánoval, že neznačene prejdem cez Holý vrch Čečetkovým lesom na samotu Konice, narazil som pár metrov od asfaltky na chatu Lesov SR, štátny podnik Banská Bystrica, odštepný závod Žarnovica. 19/10/19 Miroslav Svítek Štiavnické vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Poľské drevené cerkvy v Leluchówe a Dubnom v zime 26/06/17 16:59 4 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Poľsko: Sadecké Beskydy (Beskid Sądecki) - Ľubovnianska vrchovina (Góry Leluchowskie)

  • Počet dní
    • 1

  • Nadmorská výška
    • max: 936 m n. m.

    • min: 479 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 457 m

    • klesanie: 323 m

  • Vzdialenosť
    • 10 km

  • Náročnosť
    • 1

  • Ročné obdobie
    • zima

  • Dátum túry
    • 27.01.2017

  • Štart trasy
    • šírka: 49.2953 ° SŠ
      dĺžka: 20.92569 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.3103 ° SŠ
      dĺžka: 20.97401 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Leluchów (vlak, bus) / Čirč (bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.89 (0.24)