Túra

Poľské drevené cerkvy v Leluchówe a Dubnom v zime

25. 06. 2017
Pri prvej návšteve Ľubovnianskej vrchoviny pred dvomi rokmi som bol tak očarený jej krásou, že som si zaumienil zájsť sem každoročne v zasneženom januári. No ale hneď na ďalší rok mi to nevyšlo, a tak druhá zimná návšteva sa podarila až začiatkom tohto roka.

Trasa

Čirč (rusínsky Чірч), štátna hranica – Leluchów (Лелюхів) – Kraczonik – Strop – Dubne (Дубне)

Som nadšenec pamiatok. Ani nie tak svetoznámych, ale skôr zabudnutých a opustených. Aj keď drevené kostolíky sú teraz relatívne navštevované, predsa len ešte niektoré si zachovali čaro, ktoré niesli od čias svojho zrodu spred stáročí. Aj keď na Slovensku sú známe drevené cerkvy na severovýchode Slovenska, čo mám relatívne blízko, nemám ich ponavštevované všetky a ani väčšinu, ale len asi tretinu pri Svidníku. No podarilo sa mi, kvôli svojej blízkosti, navštíviť tie poľské, keď som sa svojho času dvakrát stopom dostal až ku Krynici (poľské kúpele). A vlastne aj preto, ale aj kvôli svojej zaznávanej kráse som sa zamiloval do rusínskej oblasti. No keď som prechádzal a stopoval v samotnom Leluchówe, nevedel som, že sa tam nachádza aj drevený chrám. A keď som sa o tom dozvedel a aj o tom, že sa ďalší nachádza v susednom Dubne, čakal som len na ideálny čas.

Ten nastal v jeden januárový piatok, keď bolo slnečno, aj keď s miernym oparom, ale s dostatkom snehu. Tešil som sa na snehom zavalené drevené kostolíky. No zrejme v tom hŕŕŕ nadšení som nejak pozabudol, že keď bude veľa snehu na strechách kostolíkoch, tak bude veľa a ešte viac snehu na predpokladanej trase v kopcovitých lesoch. A najmä na fakt, že v zime za snehu trvá tura bez snežníc dvojnásobne dlhšie. A snežnice som nemal. No a dokonca som začal mierne neskoro, po 10-tej hodine ráno.

Nezvyčajná autobusová linka Prešov – Čirč, štátna hranica ma vyhodila za bývalou colnicou a modrú značku som objavil neďaleko pri odbočke do dediny. Pred ňou je známa leluchówska tržnica, kde sa dá hocičo nájsť, len akurát krówky nie. Resp. som nenašiel žiadnu tabuľu s nápisom KRÓWKY. No nehľadal som veľmi, ale išiel som po modrej a dúfal rýchlo nájsť drevenú cerkvu sv. Dymitra z roku 1861. Značka však nepochopiteľne k cerkvi nezachádza. Je ale na dohľad a jednoducho sa k nej dá dostať. No už na tom krátkom úseku som zistil, že... to nebude také ľahké drahááááá...

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Cerkev je však nádherná a v plnom snehovom pokrytí je ešte viac fotogenická. Vrátil som sa rovnakou zachádzkou na modrú a pokračoval v stúpaní, ktoré ma najprv priviedlo na lúky a následne do lesa. Odtiaľ sú výhľady na Belianske Tatry a údolie rieky Poprad, aj keď v miernom opare. Samozrejmosťou sú monumentálne severné hradby Čergova, ktoré sa na malom priestore tiesnia nielen s lúkami a samotnými dedinami Čirč či Ruská Vola nad Popradom, ale aj so štátnou cestou a s hraničným Smrečným potokom, ktorého druhý breh stúpa ku Góram Leluchowskym, podcelku Sedeckých Beskýd (Beskid Sądecki). Už tu však kráčanie alebo skôr brodenie bolo problematické a bol som ešte len na začiatku. Pokračoval som ďalej, dúfajúc, že aspoň nejaký okruh do Dubneho spravím.

Stúpanie však začínalo byť prudšie a hoc diviaky mi rozrytím pár miest uľahčili brodenie snehom, malo to len epizodický charakter a musel som sa ďalej trápiť snehom po kolená. Stúpal som vyššie a vyššie a dostal som sa na najvyššiu kótu Gór Leluchowskych, na 936 metrov vysoký Kraczonik. Vrcholový kolík tu však žiadny nebol, a tak som o tom ani nemal šajnu. Zo strmého výstupu ma maximálne potešili len pohľady cez konáre na Belianske Tatry a na Magury, ktoré som išiel pred 2 rokmi počas prvej návštevy Ľubovnianskej vrchoviny. Drina z každého kroku v skoro po pás vysokom snehu si však vyberala daň z mojich síl, až som o čosi vyššie padol do snehu a musel som si niečo zajesť. Tu som opäť ocenil teplý čaj z termosky, ktorú som dostal na poslednom vianočnom stretnutí autorov Hikingu na Magurke.

Aj keď som nabral sily a bol som na hrebienku, terén a schodnosť sa oveľa nepolepšili, skôr to bolo rovnaké trápenie všade. Preto, keď som sa z čista jasna v strede hory dostal na odhrnutú cestu, tak som bol fest prekvapený. Rovnako aj Poliaci v aute, ktorí išli akurát okolo. A ja som sedel na okraji na odhrnutom snehu ako kopa nešťastia. Modrá značka chvíľu pokračovala po odhrnutej ceste a v duchu som dúfal, že dôjde až k rázcestiu Dubne, no po chvíli značka odbočila doľava, opäť do polmetrového snehu a tu som kapituloval definitívne.

Rozmýšľal som čo ďalej, či sa vrátiť, alebo ísť ďalej po ceste ako išli Poliaci. Predpokladal som, že ak by som išiel v ich protismere, tak by som došiel do Dubneho. Tak som sa tým smerom aj vybral a hneď sa išlo oveľa lepšie. Dokonca som sa aj pošmýkal. Cesta pomaly klesala a klesala, až som došiel na úroveň potoka a menšej lesnej križovatky. No jedna cesta bola najzreteľnejšia, a to nielen vďaka vyjazdeným koľajam od ťažiarov stromov. Dal som sa tou cestou a došiel som k niekdajšej rusínskej dedine Dubne (Дубне).

Hneď ma zaujal starý neobývaný drevený dom, tiež pekne zasnežený, ktorý som si samozrejme odfotil. Ináč, dedina je posiata takýmito opustenými drevenými stavbami. Či už domami, aký som si prvý sfotil, alebo stodolami či menšími stavbami. No najkrajší je jednoznačne drevený kostol sv. Michala Archaniola z roku 1863. Keďže sa nachádza na svahu nad dedinou, bol odtiaľ fajn výhľad. Prekrásne miesto s vlastným genius loci. Tak som si tam trocha sadol a pomeditoval. No zima mi nedovolila to dlhšie praktizovať a musel som sa vrátiť do civilizácie.

Zhrnutie

Aj keď sa mi pôvodne plánovanú túru nepodarilo prejsť a návšteva zasnežených drevených cerkví v Leluchówe a Dubnom bola len krízový variant celej túry, pointu sa mi však podarilo naplniť na 100 percent - vidieť na vlastné oči takúto krásu určite stálo za toľko námahy.

Fórum 4 príspevky
Poľské drevené cerkvy v Leluchówe a Dubnom v zime 26/06/17 16:59 4 príspevky
Najnovšie články autora
 
Búda Zrub Zalámaná pod Mošnickým sedlom Málo známe východoslovenské pohorie Slanské vrchy ponúka viacdňovú hrebeňovú turistiku, ale napriek tejto možnosti, nie je tam ani jedna vyhlásená či aspoň neoficiálna útulňa. Jednou neoficiálnou by však mohol byť zrub Zalámaná pod Mošnickým sedlom. 24/10/20 Henrich Tomáš Slanské vrchy
Túra Ako na Napoleonov klobúk a Holicu? Pozorní cestujúci vo vlakoch na trati Margecany – Kysak si iste všimnú zvláštny kopec, ktorý náramne pripomína Napoleonov klobúk. Málokto však vie, že tento zalesnený kopec ponúka výhľady. Problém akurát je, ako sa k nim dostať, keďže značka tam nevedie. 15/10/20 Henrich Tomáš Čierna hora
Extra Rozhľadňa Odorica na Medveďom vrchu Móda stavania rozhľadní neobišla ani Spiš, a preto som pri plánovaní tury narazil na nezvyčajnú rozhľadňu neďaleko Levoče, ktorú som tým pádom nemohol vynechať. Príjemná a pohodová prechádzka na modernú výhľadovú vežu je tak určite zaručená. 07/10/20 Henrich Tomáš Zaujímavosti
Najnovšie články na titulke
 
Cyklotúra K vodopádom Rheinfall Po cyklotúre okolo Bodamského jazera mi na mape padol zrak na vodopády Rheinfall, ktoré síce ležia vo Švajčiarsku, no len asi 50 kilometrov západne od nemeckej Konstanze. Tam a späť by to bolo 100 kilometrov, čo je zvládnuteľná porcia na jednodňovú cyklotúru. dnes Dominik Baco Svet
Reportáž Kosili sme Mackov bok, aby sa darilo poniklecom Mnohí z nás chodia na jar obdivovať nápadné fialové poniklece. No nie každý vie, že horské lúky, kde tieto a ďalšie vzácne kvety rastú, vznikli činnosťou človeka stáročia dozadu. A na to, aby prežili, potrebujú ďalej jeho asistenciu. Inak na ich miesto príde tráva, kríky, les. A nemali by sme vlastne nechať prírodu, nech si robí, čo chce, a keď sa o poniklece nepostará sama, nechať ich zmiznúť? Aj tieto otázky sme riešili počas dobrovoľníckej brigády zameranej na kosenie rezervácie Mackov bok pri Slovenskej Ľupči. včera Soňa Mäkká Reportáže
Túra Zamkovského a Téryho chata zo Smokovca Opäť sa po čase dostávam do Vysokých Tatier, aby som spoznal ďalšie tatranské chaty v našich veľhorách. Trocha vysokohorskej turistiky nezaškodí, aj keď to nebude niekde na vrchole tatranského štítu. Veď aj tatranské doliny majú svoje nezabudnuteľné čaro strávené na chodníku. Zároveň obohatí turistu o krásu tatranských vrcholov počas prechodu dolinou k niektorej horskej chate. Veď niektoré sú aj v nadmorských výškach nad 2000 metrov, takou je známa "Térynka". Scenéria skalnatých vrcholov po oboch stranách dolín len dodá šľahačku s čerešničkou na torte. 25/10/20 Marián Jaššo Vysoké a Belianske Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Poľské drevené cerkvy v Leluchówe a Dubnom v zime 26/06/17 16:59 4 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Poľsko: Sadecké Beskydy (Beskid Sądecki) - Ľubovnianska vrchovina (Góry Leluchowskie)

  • Počet dní
    • 1

  • Nadmorská výška
    • max: 936 m n. m.

    • min: 479 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 457 m

    • klesanie: 323 m

  • Vzdialenosť
    • 10 km

  • Náročnosť
    • 1

  • Ročné obdobie
    • zima

  • Dátum túry
    • 27.01.2017

  • Štart trasy
    • šírka: 49.2953 ° SŠ
      dĺžka: 20.92569 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.3103 ° SŠ
      dĺžka: 20.97401 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Leluchów (vlak, bus) / Čirč (bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.2 (0.48)