Túra

Vetrová skala, Starý Koňuš a Hôrka z Beňatiny

17.07.17
Zdá sa, že máme na Slovensku 26 kopcov s dominanciou nad 50 %. Najdominantnejším je samozrejme Gerlachovský štít, za ktorým nasledujú najvyššie vrcholy niektorých pohorí. A na 13-tom mieste máme Vetrovú skalu (Витрова Скала). Kopec leží vo Vihorlatských vrchoch na slovensko-ukrajinskej hranici. V apríli som sa naň vybral.

Vlaňajšie problémy

Vedeli ste, že sa u nás bez ohlásenia nemôžete priblížiť k ukrajinsko-slovenskej hranici? Ja veru nie. Vlani som sa vybral z Uble na Kosmatec (Косматець), z ktorého som pokračoval do sedla Brusný. V ňom som zahol do lesa, že ním prejdem na Ruský Hrabovec. Lenže keď som desiatoval, dobehli za mnou pohraničiari. Jeden mal na ramene samopal a druhý na vôdzke vlčiaka. Keď som ich videl blížiť sa, vytiahol som z batoha občianku a pokračoval som v likvidovaní napolitánky. Avšak pohraničiarom môj preukaz nestačil. Vraj máme Schengen a k hranici sa na menej ako 5 kilometrov bez ohlásenia priblížiť nemôžem. Teraz vraj pôjdem s nimi. Veľmi sa mi to nevidelo, pretože môj cieľ bol opačným smerom, ale pohľad na vlčiaka a na samopal ma presvedčili.

Prišli sme na cestu, kde nás čakali ďalší dvaja pohraničiari. To už bolo štyri versus jedna, hrozil ťažký debakel. Moje argumenty, že som nikde nevidel zákaz vstupu a ani som nepreliezal žiaden plot, nezaberali. Vraj som im narušil hlásiče a spôsobil poplach, takže ma zoberú do Sobraniec na veliteľstvo. Nakoniec to zmenili a odviezli ma iba do Uble. Môžem ísť kam chcem, len k hranici sa priblížiť nemám.

Nešlo mi to do hlavy. Na slovensko-ukrajinskej hranici som nebol po prvýkrát. Bol som na nej, keď som navštívil trojhraničné body. Slovensko-ukrajinsko-poľský aj slovensko-ukrajinsko-maďarský. V blízkosti druhého spomínaného ma v roku 2011 pohraničiari kontrolovali, ale následne ma nikam neodviezli. Keď som pohraničiarom spomínal, že sú ľudia, ktorí obchádzajú celé Slovensko po hranici, dostalo sa mi vysvetlenia, že na to najprv musia dostať povolenie v Sobranciach, kde im pridelia sprievod. Neveril som im ani slovo, citujem však, čo mi povedali.

Tohtoročná príprava

Doma som trochu surfoval po internete, nenašiel som však žiadne údaje o tom, ako sa reguluje pohyb v blízkosti Schengenskej hranice, ani informácie o tom, ako sa vybavuje povolenie na vstup. Tak som zavolal na veliteľstvo hraničnej polície do Sobraniec. Pani s kýmsi čosi konzultovala a odkázala ma na oblastné veliteľstvo do Podhorode.

Keď som telefónne číslo podhoroďského veliteľstva nezistil ani za pomoci informačnej linky telefónnej spoločnosti, o pol hodiny som volal do Sobraniec zas. Dostal som číslo na veliteľa a ten mi prechádzku odobril. Nahlásil som mu, že v piatok okolo 12.00 h budem na Vetrovej skale a parkovať budem v sedle medzi Beňatinou a Inovcami. Trochu ma zneisťovalo, že som mal túru odobrenú iba ústne, pretože keď som pred časom žiadal o vstup do vojenského priestoru, mal som ho povolený písomne. Ale svedomie som mal čisté.

Cesta na Vetrovú skalu

Sedlo medzi Beňatinou a Inovcami - Beňatinský travertín - Židova lúka - Dudlovčík - Vetrová skala (ukrajinsky Витрова Скала)- Lúčina - Starý Koňuš - Diel - kameňolom Beňatina - Minčolík - Hôrka - sedlo pred Inovcami

O 7.45 h som auto zaparkoval v sedle a vybral som sa ku štátnej hranici. Kúsok som zišiel po asfaltke a zabočil som na zvážnicu. Nad čímsi som rozmýšľal a okolie som nevnímal, keď som si uvedomil, že počujem vodu. Včera pršalo a po zarastenej skale stekali tenké cícerky. Vedľa skaly stojí tabuľa so štátnym znakom… Veď toto bude Beňatínsky travertín. Krížom cez skalu vedie zvážnica. Nebyť nej, travertín by som ani nezaregistroval.

Postupne sa zvážnica zmenila na hlboký úvoz zaváľaný konármi. V zime tu musela byť námraza. Spočiatku som konáre obchádzal, ale potom som vyšiel z úvozu a vybral som sa krížom cez les. Kvitli v ňom zubačky žliazkaté.

Prišiel som na Židovu lúku, na ktorej som zbadal hraničné stĺpiky. Po hranici však ísť nechcem, preto som zahol na používanú cestu. Keď začala klesať, na lúčke som z nej odbočil. V blízkosti posedu kvitli snežienky, inde boli skôr prvosienky s fialkami. Bola skorá jar.

Kontrola

Minul som chatičku a hrebienkom som prišiel na asfaltku. Keď som po nej vykročil, prifrčali pohraničiari na štvorkolkách. Reku, čo tam robím. Tak som im vysvetlil, kam idem, a že mi výstup v pondelok odobril veliteľ. Nato sme prehodili zopár slov. Pohraničiari tvrdili, že tu vlani počas zimy zadržali 800 migrantov. Nechcelo sa mi veriť, že by tu chytili tak veľa ľudí, no je zrejmé, že vlani sa tu pokúšalo prejsť cez hranicu viac migrantov, ako tohto roku. To vysvetľuje, prečo boli pohraničiari vlani takí akční. Tohoto roku boli v pohode, dokonca mi poradili, kadiaľ mám ísť. Trochu sme sa však nepochopili, slabo vyjazdené koľaje som za cestu nepovažoval, a tak som išiel zasa lesom.

Na Vetrovej skale (Витрова Скала, 1025 m) je pomerne nový kríž, pričom samotný vrchol kopca leží asi 15 metrov na našom území. Tvoria ho pekné skalky. Je 11.00 h, som tu trochu skôr, ako som predpokladal. Na skalách som zjedol neskorú desiatu a začal som zostupovať.

Z Vetrovej skaly

Z kopca som schádzal hrebienkom, ktorým vedie lesná cesta. Sú tu nádherné brezové hájiky, v ktorých čvirikali tisíce vtákov. Išlo im hrdlá roztrhať, ako sa predbiehali v tom, ktorého spev bude hlasnejší a nápaditejší. Nádherný deň.

Kdesi pri Starom Koňuši sú v lese ďalšie skaly. Zamieril som pri nich na svah a zbehol som do doliny. Vedie ňou cesta, ktorou som prišiel na hradskú za Beňatinou. Samozrejme, na ceste ma okamžite kontrolovali pohraničiari. Už o mne vedeli a po krátkej rozprave ma poslali do neďalekého kameňolomu. Prečo? Vraj tam turisti chodia.

Kameňolom a Hôrka

Kameňolom má dve atrakcie. Prvou je smaragdovozelená voda, ktorou sa má kameňolom ponášať na Plitvické jazerá. Teda, aspoň tak píšu na informačnej tabuli. Na Plitvických jazerách som nebol, takže neviem posúdiť, ale voda má ozaj veľmi zvláštnu farbu. Zato druhú atrakciu som nenašiel. Na stene kameňolomu by malo byť vidieť obrovskú veľrybu. Mám asi slabú fantáziu, pretože som tam žiadnu nevidel. A nepomohli mi ani mládenci, ktorých som v kameňolome stretol.

Vrátil som sa k autu a na záver prechádzky som vybehol na Hôrku (661 m). Podľa niektorých informácií by mala byť najvyšším kopcom Beskydského predhoria. Lúčnaté mierne úbočia by tomu nasvedčovali, lenže záverečné metre v lese boli poriadne strmé a na vrchole bolo vidno tmavé sopečné skaly. Zdá sa teda, že Hôrka patrí skôr do Vihorlatských vrchov.

Záver

Pred časom opísal putovanie po slovensko-ukrajinskej hranici Miro Svítek. Zdá sa však, že sa toho odvtedy veľa zmenilo. Lenže čo má spraviť turista, keď sa chce do oblasti vybrať, to na webovej stránke Ministerstva vnútra SR nezistíte. Môj postup rozhodne nebol štandardný.

Fórum 4 príspevky
Vetrová skala, Starý Koňuš a Hôrka z Beňatiny 26/07/17 19:56 4 príspevky
Najnovšie články autora
 
Ferrata Berchtesgadenské Alpy – Hochthrony a Rauhenkopf Keď pôjdete diaľnicou popri Salzburgu, naľavo od cesty zbadáte vysoký kopec. Je to Salzburger Hochthron, najsevernejší výbežok Berchtesgadenských Álp. Už dlhšie som plánoval, že naň vyleziem, ale podarilo sa mi to až teraz. Pozrel som sa aj na Berchtesgadener Hochthron, najvyšší kopec na hrebeni, a na Rauhenkopf, čo by mal byť najkrajší “balkón” nad Berchtesgadenom. 12/11/19 Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
VHT Nízke Taury - Hochreichart a Geierhaupt Nízke Taury (Niedere Tauern) sa delia na štyri pohoria. Radstädter Teuern, Schladminger Tauern, Rottenmanner and Wölzer Tauern a Seckauer Tauern. Najvyšším kopcom Seckauer Tauern je Geierhaupt, avšak Hochreichhart je iba o meter nižší. Keďže tieto vrchy nie sú ďaleko od seba, dajú sa obehnúť za deň. Bonusom je, že hrebeň medzi nimi nie je značený a jeho úvodná časť má náročnosť II UIAA. 01/10/19 Martin Knor Svet
VHT Ennstaler Alpen – prechod Pyhrgasov Mám rád turistiku, ktorá okrem pekných výhľadov, nádherných skál, kultúrnych a prírodných atrakcií ponúka aj trochu adrenalínu. Či už vo forme ľahkej ferraty, alebo nenáročného lezenia. Jednou z takýchto trás je práve prechod Pyhrgasov. Po Malý Pyhrgas vedie značený turistický chodník a z Veľkého idú hneď tri. Avšak hrebeň medzi nimi je neznačený. Turista si tam musí schodnú cestu hľadať a nevyhne sa krátkym úsekom náročnosti I až II UIAA. 24/09/19 Martin Knor Svet
Najnovšie články na titulke
 
Príbeh Večer pelendrekom, ráno metlou?! Som už postarší človek – čas uteká okolo mňa ako splašený kôň. Ale s tým už nič nenarobím. Sem-tam sa vrátim mysľou do minulosti. Spomeniem si na niektoré zážitky, ktoré som zažil v mojom živote. Keď si už spomeniem, tak si ich radšej aj zapíšem, možno už za 20 rokov si na ne nespomeniem, tak ak bude všetko v poriadku – aspoň si ich potom prečítam. dnes Vladimír Popluhár Príbehy
Podcast Pacific Crest Trail s Filipom Valúchom (trojdielna miniséria) AKTUALIZOVANÉ – Diaľkové trasy sú dnes populárne. Nedávno sme sa v HIKING podcaste rozprávali s Julkou, ktorá prebehla Cestu hrdinov SNP za 12 dní. Teraz vám v trojdielnej podcastovej minisérii spolu s Filipom Valúchom predstavíme 4265 kilometrov dlhú Pacifickú hrebeňovku, tzv. PCT. Filip diaľkovú trasu z mexicko-americkej na kanadsko-americkú hranicu cez Kaliforniu, Oregon a Washington prešiel tento rok za 136 dní. 11/11/19 Ľubomír Mäkký Svet
Túra Južný Cyprus – pohorie Troodos s deťmi Po týždni strávenom pri mori sa presúvame do hôr. Málokto, kto počuje Cyprus, si predstaví hory. A pritom tu sú. Troodos National Forest Park - najvyšší vrchol – Mount Olympus má 1952 m. V zime sa tu lyžuje. A ak patríte medzi ľadové medvede, iba hodinka cesty autom a po lyžovačke sa môžete v Limassole okúpať v mori. V letných horúčavách je pohorie Troodos vítaným vyslobodením – chladnejšie počasie a tieň stromov vytvorí priam oázu. včera Danka Laciková Svet

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Vetrová skala, Starý Koňuš a Hôrka z Beňatiny 26/07/17 19:56 4 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Vihorlatské vrchy (podcelok Popriečny)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1025 m n. m.

    • min: 420 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 954 m

    • klesanie: 954 m

  • Vzdialenosť
    • 17 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 14.04.2017

  • Štart trasy
    • šírka: 48.8165 ° SŠ
      dĺžka: 22.3429 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.8165 ° SŠ
      dĺžka: 22.3429 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • studnička pred Benatinským travertínom

  • SHOCart mapy
    • » mapa momentálne nie je v ponuke
  • Doprava
    • Sobrance (bus) - Beňatina (bus) / Inovce (bus), parkovanie pri ceste v sedle medzi dedinami

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.97 (0.29)