Túra: Cesta Márie Széchy

Túra Cesta Márie Széchy

25. 4. 2007

Na začiatku bol príbeh. Príbeh takmer dokonale romantický. Ona, krásna a bohatá žena, on, mocný a slávny, druhý muž po kráľovi. A čo z toho všetkého ostalo? Nič! Dnes ani presne nevieme, kde práchnivejú ich kosti. Alebo, že by predsa? Ostal príbeh a miesta, kde sa to celé odohralo. Príbeh Muránskej Venuše a turistická Cesta Márie Széchy.

Vzdialenosť: 40 km

Prevýšenie: +1119 m stúpanie, -1295 m klesanie

Náročnosť: mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice

Čas: 2 dni

Obdobie: jar – 01.04.2002

Pohoria: Stolické vrchy, Revúcka vrchovina

Trasa

Štart: mapa
Koniec: mapa
Najvyšší bod: 1121 m n. m.
Najnižší bod: 233 m n. m.

Voda: Prameň pri chate Tŕstie, min. prameň v Repnej dol., obchody a verejné studne v obciach Polom, Kyjatice, Kraskovo, Horné Zahorany

Nocľah: Pri minerálnom prameni v Repnej doline, pod sedlom Prievaly

Doprava: Vlakom alebo autobusom do Tisovca, vlak alebo autobus z Hrachova, resp. z Malých Teriakoviec cp.sk$ret

SHOCart mapy: VKÚ Harmanec č. 135 Stolické vrchy, č. 141 Cerová vrchovina

Pár slov na úvod

Červená turistická značená trasa – Cesta Márie Széchy, sleduje pôvodnú medzihradnú cestu z roku 1644, medzi hradmi Fiľakovo a Muráň. Bola pomenovaná podľa druhej manželky palatína Františka Wesselényiho, Márie Széchy, známej ako Muránska Venuša. Trasa začína na Muránskom hrade, pokračuje cez vrch Tŕstie do Rimavskej Soboty, potom Cerovou vrchovinou prichádza do Fiľakova. V miestach, ktorými vedie, je sústredených viacero sakrálnych pamiatok, hradov a významných archeologických lokalít.

Trasa

Tisovec, žel. stanica mesto – Tŕstie – Polom – sedlo Prievady – Kyjatice – Boľfovo – Horné Zahorany – Maginhrad – Malé Teriakovce – Hrachovo

Úsek Tŕstie – Horné Zahorany vedie po Ceste Márie Széchy

Vrch a chata Tŕstie

Na túry chodievam zväčša sám, ale na túto som prizval aj starého kamaráta a turistického „greenhorna“ Pitkina. V dobrej nálade vystupujeme z vlaku v Tisovci. Ani pochmúrne zamračená obloha nám ju nekazí. Dlho nešpekulujeme a hneď začíname stúpať žltou značkou smer vrch Tŕstie. Na bočnom výbežku kóty Pasiečky nestačíme obdivovať pohľad na Tisovec s rozložitou Hradovou. Keď konečne dosiahneme vrchol kóty, kocháme sa mohutnou Šarkanicou na Muránskej planine. Podľa rečí miestnych ľudí tam žije aspoň trojhlavý šarkan. Za Pasiečkami začíname prudko naberať výšku. Aj les hustne. Naraz akoby uťalo. Terén sa dostáva na veľkú radosť Pitkina do vodorovnej profilácie a takto pohodlne prichádzame k turistickému smerovníku Tŕstie. Odbočíme k turistickej chate Tŕstie, ktorá je ale zatvorená. Tak aspoň na terase oddychujeme. Tá v prípade dažďa poskytne aký - taký úkryt. Hneď vedľa chaty je pekne upravené ohnisko a prameň. Skoro som zabudol napísať, že z terasy je čiastočný výhľad západným smerom.

Cez dedinku Polom do sedla Brezina

Od chaty za 10 minút prídeme na zalesnený vrchol Tŕstia. Keby som išiel sám, určite odbočím po zelenej značke (20 minút) na výhľadový bod (1092). Musím ale šetriť Pitkinove sily, tak to odkladám nabudúce. Z vrcholu nasleduje dlhé mierne klesanie, ktoré sa končí na Kvakovom vŕšku. Občasné rúbaniská a polomy spestrujú tento úsek výhľadmi na juh. Ako klesáme, viac a viac cítiť prítomnosť jari. Oblačnosť sa trhá a slnko začína príjemne hriať. To sa už nachádzame na lúkach pred obcou Polom. Pri pohľade východným smerom pozorujeme mäkko modelovanú krajinu, ktorú tvoria ploché horské chrbty s viacerými dolinami. V obci márne hľadáme obchod či krčmu, tak aspoň u jednej babky naberáme čerstvú vodu. V družnej debate prichádzame pod vrch Laz. Podľa mapy by tam mal byť výhľad, ktorý nás milo prekvapí. Posadíme sa, vyberieme mapu a s jej pomocou identifikujeme Tŕstie, Klenovský Vepor, Železník, Ostrú a Sinec. Po návrate na značený chodník míňame ruiny rekreačného strediska a prichádzame do sedla Brezina.

V sedle Prievady

Neprejdeme ani kilometer, keď nás v lese zastihne jarný dážď. Našťastie netrvá dlho. Po troch či štyroch kilometroch lesom sme opäť na lúkach. Ideme ich okrajom, míňame viacero roztrúsených lazov, až sa dostávame do sedla Prievady. Tu niekde plánujeme prespať. Po malej úvahe nad mapou sa rozhodujeme postaviť tábor v lese, v blízkosti minerálneho prameňa v Repnej doline, západne od sedla.

Cesta do praveku

Len čo ráno vstaneme, rozdeľujeme sa. Pitkin ostáva variť raňajky a ja sa vyberám na „cestu do praveku“. Ak dovolíte, hneď vysvetlím. Sedlom Prievady vedie cesta do obce Kyjatice. Podľa nej bola pomenovaná praveká kultúra, ktorej najcharakteristickejšie nálezisko sa nachádza práve tu. Dokumentuje to malý archeologický skanzen – Pamätník Kyjatickej kultúry, kde je zrekonštruovaný pohrebný rítus tejto kultúry. Samozrejme, nevynechám ani návštevu obce. V nej sa nachádza neskororománsky kostolík z 12. stor. Ten patrí do rozsiahleho súboru Gemersko-abovských kostolov. Charakteristickým znakom týchto sakrálnych stavieb sú zachované románsko-gotické fresky a hodnotný interiér. V súčastnosti sa pripravuje projekt, ktorého výsledkom bude ich zápis do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Kraskovo

Po návrate do tábora a teplých raňajkách vyrážame. Značka vedie prevažne dubovými lesmi k obci Kraskovo. Na moment ju opúšťame a vstupujeme do obce. Sláva, malý obchodík je otvorený, tak si dávame pivko. U predavačky zisťujeme, či sa dá prezrieť interiér kostola, ktorý patrí do vyššie opísaného súboru kostolov. Máme šťastie, miestny občan nám umožní prehliadku a podá doslova vyčerpávajúci výklad.

Smer Maginhrad

Od kraskovského kostola sa popri potoku Vyvieračka presúvame do osady Boľfovo. Tu sa napojíme na červenú značku, ktorá nás hájmi dovedie na cestu do obce Horné Zahorany. Z miesta, ktoré je asi 2 km pred obcou, je výborný výhľad na sever, ktorému dominuje mohutný masív vrchu Tŕstie. Dokonca sa cez opar prediera aj silueta Stolice. Toto je tá správna odmena za 3 km šľapania asfaltkou. V Horných Zahoranoch opúšťame červenú značku – Cestu Márie Széchy a po žltej smerujeme k miestu zvanému Maginhrad.

Bratrícka pevnosť

Značka vedie lúkami, neskôr ich vystrieda les. Ním zostúpime k rázcestiu Pod Maginhradom. V húštine nechávame veci a len tak naľahko vystúpime vlastnú kótu Maginhrad. Nachádza sa tu pomerne veľká stredoveká fortifikácia, ktorú vybudovali bratrícke vojská v 15. stor. Po návrate k rázcestiu ešte vybehneme po zelenej značke k výhľadovému bodu, odkiaľ máme ako na dlani nielen Rimavskú Sobotu, ale aj celý okolitý kraj.

Záver v Hrachove

Z Maginhradu nás značený chodník privádza k okraju Malých Teriakoviec. Tu tiež navštívime malý gotický kostolík. Po prehliadke interiéru sa presúvame najbližším vlakom do obce Hrachovo. Tam by mali stáť posledné pozostatky hradu, v ktorom väznili Jura Jánošíka, po jeho zlapaní v blízkom Klenovci. Zo železničnej stanice je to asi 20 minút peši k miestu, kde stál hrad. Z jeho stavieb existujú len základy, ktoré však pohltil kaštieľ. Tak aspoň urobím dokumentačnú fotku a už sedíme v krčme pri pivku. Tam sa definitívne končí aj naše putovanie Cestou Márie Széchy.

Celkové fakty Cesty Márie Széchy

smer: Muráň, hrad – Fiľakovo, železničná stanica

Dĺžka: 82 km
Stúpanie: 1758 m
Klesanie: 2504 m
Max. nadmorská výška: Tŕstie 1121 m n. m.
Min. nadmorská výška : Fiľakovo 192 m n. m.
Čistý čas potrebný na prechod: 21:15
Náročnosť: 1 - 3