Túra

Panská hoľa a Doštianka z Liptovskej Tepličky

24.07.17
Pri našej túre na Kozí kameň ma na podhorí Nízkych Tatier upútal dlhý lúčnatý chrbát nad dedinkou obklopenou kopcovitou krajinou. Svojou polohou a charakterom sľuboval zaujímavé výhľady hlavne na Tatry. Zároveň sa nezdal veľmi náročný na kondíciu, a preto som ho v mysli zaradil do priečinku "Preveriť". Po štúdiu mapy sa zistilo, že dedinka učupená v predhorí Nízkych Tatier je Liptovská Teplička a hlavne, že z nej vedie značka po celom chrbte až na jeho najvyšší bod, ktorý sa volá Panská hoľa. Keďže trasa výstupu má niekoľko možností, rozhodol som sa miesto najprv obzrieť sólo a až potom ísť s celou rodinou na isto.

Trasa

Liptovská Teplička – sedlo pod Doštiankou – Doštianka – Smrečiny – Panská hoľa – Liptovská Teplička

Aj keď kalendárne leto už začalo a teploty v južných okresoch atakujú 30-tku, v úzkych dolinách pred Liptovskou Tepličkou teplomer ukazuje ráno 2,5 °C. Po príchode do dediny smerujem auto intuitívne na horný koniec, kde sa nachádza väčšie parkovisko (zjavne vo výstavbe) pod lyžiarskym strediskom. Najkratšia cesta hore vedie turistickou značkou celkom strmou roklinou napravo od lyžiarskeho svahu. Výstup je dosť príkry, no našťastie krátky a v chladnom rannom vzduchu to nie je zlé.

Zanedlho sa terén začína vyrovnávať a rozširovať do rozľahlých lúk. To sa dostávam k rázcestníku sedlo pod Doštiankou. Miesto je to malebné, v tejto výške je teraz jar vo svojej najkrajšej podobe, jasnozelené lúky sú doslova obsypané kvietkami. Smerom na juh sa začína dvíhať spomínaný chrbát končiaci Panskou hoľou. Na jeho vrchole si hovie menší lesík, ktorý budem musieť obísť, no to až potom.

Pohľad smeruje na opačnú stranu na sever, kde sa lúka dvíha podstatne miernejšie k pahorku, ktorý dal celému sedlu meno, k Doštianke. Spoza jej klesajúcej pravej strany vykukuje niekoľko tatranských vrcholov, čo je jasný povel k malej odbočke tým smerom. Neďaleko rázcestníka sa nachádza ešte jedno pekné miestečko. Trojica stromov na lúke s jednoduchým dreveným krížom a lavičkou nasmerovanými práve k vrcholkom Tatier priam vyzýva sadnúť si a oddýchnuť. Značenie na rozľahlých lúkach je prirodzene problematické, orientácia v teréne však nie je vôbec zložitá. V tráve je viditeľne vyjazdená cesta a vždy sa dá ísť krížom cez lúku.

Doštianka (Doštianky)

Z vrcholu Doštianky sa otvárajú krásne výhľady, malú zachádzku sa v každom prípade oplatí urobiť. Najprv pohľad späť, ukazuje v plnej kráse sedlo pod Doštiankou, nad ním chrbát Panskej hole a to všetko olemované na ľavej strane Kráľovohoľskými Tatrami. Ešte sú stále v hnedej farbe, na jar ešte len čakajú. No a severnému obzoru dominujú Vysoké Tatry. Na toto sa dá pozerať veľmi dlho. Vidieť je tiež celé Západné Tatry, ale ich podhorie predsa len zakrýva blízky terén a stromy. Mimochodom charakter túry jasne naznačuje, že výhľady budú takmer nepretržité, meniť sa bude len perspektíva. To bude viesť k trochu monotónnejšej fotogalérii, ale tak zase krásnych pohľadov na našu prírodnú dominantu nie je nikdy dosť.

Kochajúc sa výhľadom rozhodujem sa zájsť ešte kúsok ďalej a preskúmať neďaleký vrchol s kótou 1277. Jednak preto, že podľa inej mapy sa práve ten volá Doštianka (tiež Čiapka), ale hlavne preto, že je vyšší a na vrchole odlesnený. Zakrátko som tam, no zarastajúce rúbanisko pôsobí značne nevábne oproti malebným zeleným lúkam "prvej Doštianky". Výhľad na Vysoké Tatry je obmedzený cez lesný priesek, výhľad na Nízke Tatry ponúka o čosi lepšiu perspektívu, no celkove sa zachádzka neoplatí.

Mierim naspäť do sedla. Pri zostupe je prehľadne vidieť, ktorými dvomi spôsobmi sa dá ísť na Panskú hoľu. Buď napravo krásnou dolinkou, ktorá sa postupne dvíha až k vrcholku Smrečiny, alebo naľavo, popod vleky vyjsť hore na chrbát. Keďže je celkom pekná viditeľnosť, ide sa vrchom. Takže som naspäť pri kríži a strmo sa dvíhajúci chrbát začína cesta traverzovať smerom hore doľava. Výhľady na Vysoké Tatry s neustále sa meniacou perspektívou ma sprevádzajú celý čas. Najväčší problém je určiť, ktorý je najkrajší, a tak technika dostáva zabrať.

Nad vlekom

Onedlho sa dostávam k prvému negatívu trasy, ktorým je lyžiarsky vlek. V nádhernej prírode pôsobia stožiare a laná rušivo. Za vlekom sa cesta dvíha viac-menej stredom chrbáta a putovanie je to veru parádne, zelené horské lúky spestrené jednotlivými aj skupinovými ihličnanmi a sprevádzané neprestajne sa rozširujúcim obzorom. Národný park ako sa patrí. Do výhľadu sa dostáva Kozí kameň, kde sa nápad ísť na Panskú hoľu definitívne upiekol.

Na hrane jedného trochu strmšieho stúpania, medzi skupinkami stromov, niekde okolo nadmorskej výšky 1300 m si dávam ďalšiu dlhšiu fotopauzu, pretože výhľad za to naozaj stojí. Ako na dlani mám pod sebou pasienky v okolí sedla pod Doštiankou, pred sebou impozantné Tatry a napravo od nich Kozie chrbty. Trávnatá cestička ešte chvíľu stúpa, až sa dostáva ku skupinke stromov na pravej strane, ktoré by mohli byť malým lesíkom. Pár z nich priamo na ceste postupne zakryje výhľad na Tatry, čo paradoxne vítam. Neustále otáčanie sa dozadu určite neprospieva a konečne sa dá ísť rovno za nosom. Niekde v tomto mieste sa na pravom obzore v medzere medzi kopcami na chvíľu ukážu Ďumbier a Chopok.

Smrečiny

Po pár metroch sa terén začína prvýkrát mierne zvažovať a cesta vchádza do niečoho, čo by sa dalo nazvať vnútrozemie chrbta Panskej hole. Trasa z chrbta schádza nižšie na bočnú lúku, vedie v podstate vodorovne. Smreky napravo zakrývajú vrchol Smrečín a naľavo sa ukazuje celá najvyššia časť hrebeňa Kráľovohoľských Tatier. Tu mi takmer spod nôh vystrelí líška a famóznym šprintom bez jediného obzretia trieli k stromom.

Keď sa cesta začne opäť dvíhať, nachádzame sa pri odbočke na Smrečiny, ktorá mieri ostro doprava. Poznávacím znamením je poľovnícky posed. Na vrchol Smrečín je to len kúsok, tak sa tam vyberám na prieskum. Je to plochý, mierne vyvýšený pahorok na hlavnom chrbáte masívu Panskej hole. Porastený je malebným, riedkym smrekovým porastom, čo mu dáva takmer charakter parku. Opäť, národný park v najkrajšej podobe, na rozdiel od holorubov skoro na každej hore naokolo. Navyše smerom na sever k Tatrám celkom strmo klesá do dolinky, ktorá vedie naspäť až k sedlu pod Doštiankou, čím sa otvárajú ďalšie úchvatné pohľady na Tatry. Aj keď uznávam, že doslova inflácia výhľadov na Tatry na tejto túre značne redukuje počiatočné nadšenie.

Po krátkej prestávke v tieni smreka s fantastickým rozhľadom sa vraciam naspäť k posedu. Tu sa ukazuje druhá nevýhoda verzie trasy chrbtom. Asi 300-metrový úsek je treba prejsť dvakrát. Výstup dolinkou priamo na Smrečiny je o tento úsek kratší. Z lúky dvíhajúcej sa pri posede sa otvárajú výhľady aj západným smerom, kde sa zreteľne dajú určiť dve dominanty Nízkych Tatier – bližšia Veľká Vápenica a trochu ďalej Veľký bok.

Obsadená Panská hoľa

Nasleduje posledný kratučký pokles, odkiaľ sa naplno ukazuje záverečný úsek túry, ktorým je rozľahlá horná lúka a čiastočne zalesnený samotný vrchol Panskej hole na jej konci v ľavej časti. Počas výstupu si všímam pracovný ruch pod vrcholom. Po ceste, kadiaľ vedie značka, tam premáva traktor hore-dole. Tak sa radšej držím stredu lúky a mierim rovno k rozpadávajúcemu sa posedu, ktorý si tu musí pripadať ako Aifelovka. Celý čas od rána ma všade na lúkach sprevádza kvietkovaný koberec, ale tu sú miesta doslova posiate jarnými kvetmi. Od posedu vystúpim ešte pár výškových metrov smerom k vrcholu, ten je však z troch strán obrastený smrekmi a výhľad bude len na západ. Navyše je tam veľká ohrada s dobytkom a mohutný brechot psa mi uľahčuje rozhodnutie pre dnešok vrchol vynechať. Kruhový výhľad okolo mňa je aj tak impozantnejší.

Som vo výške 1410 - 1412 m a okolité hole sa javia tak blízko. Zdá sa, že Orlová a Bartková na juhu sú na dohodenie kameňom, no a na Veľkú Vápenicu by som hádam zabehol za hodinku. Zato vyholené hory Nízkych Tatier dávajú na frak názvu národný park. Tatranská zubatá pílka od Baranca po Lomnický štít, či od Babiek po Skalné vráta je dnes značne opozeraná, no celkove je aj napriek plochosti Panskej hole odtiaľ parádny pohľad do okolitej krajiny. Nebyť poludňajšieho júnového slnka, obedňajšiu prestávku volím tu. Takto sa ale kúsok vraciam do jediného tieňa k dispozícii naokolo, ktorý vrhá chátrajúci posed. Pofukuje tu čerstvý, až chladivý vetrík, ktorý dokáže spoľahlivo zamaskovať intenzitu slnečných lúčov. Tak si doprajem krátky výhľadový obed a keďže dnes ma ešte čakajú nejaké povinnosti, trielim najkratšou cestou dole do Liptovskej Tepličky.

Veľkou výhodou spiatočnej trasy je, že panorámu Tatier má človek neustále pred očami, no pohľadom som pre dnešok nabažený. Dole na parkovisku si ešte pár minút podebatím s miestnym bačom, pričom pobavene pozorujem, ako sa polovica jeho čriedy ovečiek snaží natlačiť do jediného tieňa na okolí.

Zhodnotenie

Je potrebné podotknúť, že značku som po celej trase hore nevidel ani jednu. Pravdou ale je, že ani nechýbali, nakoľko orientácia v otvorenom teréne je úplne bezproblémová. Záver z dnešného výletu je jasný. Odporúčam ju každému, kto sa chce nabažiť výhľadu na Tatry. Po tejto túre si potom vystačí minimálne na pol roka aj s pohľadom trebárs na dunajskú hrádzu. Odporúčam ju samozrejme aj pre všetky rodinky. Hlavne ak sú na dlhšom pobyte v Tatrách a chcú si jeden deň oddýchnuť od skalnatých chodníkov. Do Liptovskej Tepličky to nie je až tak ďaleko a túra je skôr pohodovým výletom po miernych trávnatých svahoch s prudko fotogenickou prírodou. Za peknej viditeľnosti odporúčam ísť chrbtom, pri veternom počasí dolinkou, možno najlepšie je urobiť mini okruh hore dolinkou a dole vrchom. Aj odbočka na Doštianku (na bližšiu) sa oplatí a celkove patrí tento kút Slovenska určite medzi to krajšie, čo Národný park Nízke Tatry ponúka.

Krátke video z túry

Fórum 7 príspevkov
Panská hoľa a Doštianka z Liptovskej Tepličky 02/08/17 12:07 7 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Roklina Veľký Kyseľ z Podlesku Roklina Veľký Kyseľ je jednou z viacerých roklín, ktoré do svahov planiny Glac vyhĺbila stekajúca voda. Za Veľký Kyseľ je zodpovedný potok Kyseľ, ktorý z Glackej planiny steká severovýchodným smerom. Na rozdiel od ostatných roklín, ktoré sa prechádzajú jednoducho od ústia po záver, pri Kyseli je situácia zložitejšia. 03/01/20 Peťo Nový Slovenský raj
Túra Čertova sihoť cez Kláštorisko z Čingova Čertova sihoť a jej skalná vyhliadka boli v našich turistických plánoch vždy tak trochu bokom, pretože prednosť dostávali známejšie a atraktívnejšie trasy. Či už v rámci Slovenského raja alebo aj širokého okolia. Zmeniť som sa to rozhodol až na jar minulého roka. Naplánovaný okruh, presnejšie zdeformovaná ležatá osmička z Čingova cez Tomášovský výhľad a Kláštorisko prechádza cez najznámejšie miesta raja, na ktorých som bol párkrát. 16/12/19 Peťo Nový Slovenský raj
Túra Zadné Meďodoly a Gombošov vrch z Tatranskej Javoriny Naplánovaný jesenný turistický výlet v Tatrách musím na poslednú chvíľu modifikovať. Horská služba totiž hlási, že po poslednom snežení panujú vo vysokých polohách zimné podmienky, k čomu nemám potrebné skúsenosti a s výnimkou čiapky ani výstroj. Ostávajú teda iba nižšie položené miesta, z čoho sa rozhodujem pre Zadné Meďodoly. Miesto mi učarovalo už pri našom letnom rodinnom prechode Kopským sedlom, kvôli deťom som si ho však patrične nevychutnal. Aby to nebola len taká seniorská prechádzka, po návrate do Tatranskej Javoriny si ešte vybehnem na Gombošov vrch preveriť výhľady zo zjazdovky. 08/12/19 Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Túra Rysy a Kôprovský štít – s búrkou o preteky Na sobotu som mal dohodnutý výstup na Gerlachovský štít a v prípade nepriazne počasia bola v zálohe aj nedeľa. Počasie bolo však dobré takmer celý víkend a pokaziť sa malo až v nedeľu poobede. Najskôr som nemal v pláne ostať aj druhý deň v Tatrách, keďže nie som veľký nadšenec tohto pohoria, ale nakoniec som si povedal, že keď už som tu, tak vybehnem niekam aj v druhý deň. dnes Pavel Forgáč Vysoké a Belianske Tatry
Túra Novoročná túra na Velickú poľanu Ako na Nový rok, tak po celý rok, hovorí sa. Nebolo by od veci chodiť na túru každý deň, bavím sa v duchu na tomto porekadle, keď šliapeme z Nového Smokovca mladým lesom. Vybrali sme sa po našej obľúbenej žltej značke, ktorá vedie na Sliezsky dom. Vieme, že aj keď sú Tatry cez sviatky plné, tu budeme mať celkom súkromie. včera Soňa Mäkká Vysoké a Belianske Tatry
Túra Veľká Javorina z Cetuny Uplynulý rok sme v skorú jar z osady Grúne navštívili Veľký Lopeník v Bielych Karpatoch. Pri vystúpení z auta na Grúňoch nás ako prvý vítal pohľad na Veľkú Javorinu s Jelencom. Už vtedy sme si povedali, že aj na Javorinu sa pôjdeme niekedy pozrieť – veď je to najvyšší vrchol Bielych Karpát (969,8 m n. m.), dobre spoznateľný podľa rádiového a televízneho vysielača na jeho vrchu. Na konci decembra nastáva správa konštelácia hviezd a v predposledný deň roka 2019 sa vydávame práve na Veľkú Javorinu. včera Jana Bílešová Biele Karpaty

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Panská hoľa a Doštianka z Liptovskej Tepličky 02/08/17 12:07 7 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Nízke Tatry - Kráľovohoľské Tatry (Národný park Nízke Tatry)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1429 m n. m. – Panská hoľa

    • min: 940 m n. m. – Liptovská Teplička

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 708 m

    • klesanie: 708 m

  • Vzdialenosť
    • 16 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 02.06.2017

  • Štart trasy
    • šírka: 48.9645 ° SŠ
      dĺžka: 20.075 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.9645 ° SŠ
      dĺžka: 20.075 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • studnička pri parkovisku nad Liptovskou Tepličkou

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Liptovská Teplička (bus, parkovanie pod vlekom)

Sponzor článku
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.06 (0.35)