Túra

Poludnica - okruh z Liptovského Jána

26.06.17
Už dlho som sa chystala na balkón s výhľadom na Liptov, teda na Prednú Poludnicu a samozrejme aj na hlavný vrchol Poludnice. Ideálna konštelácia nastala v polovici júna. Jasné, ale nie horúce počasie, o deti postarané, a tak som s čistým svedomím vyrazila na okruh v severnej časti Nízkych Tatier.

Trasa

Liptovský Ján, Ďumbier - sedlo Rakytovica - Predná Poludnica - Poludnica - sedlo za Kúpeľom - sedlo Rakytovica - pod Hrádkom - Liptovský Ján, parkovisko

Ráno parkujem na veľkom bezplatnom parkovisku v Jánskej doline, asi 300 metrov pod rekreačným zariadením Liptovský Ján, Ďumbier, kde začína zelená značka. Zarastený chodník ma popri rekreačných chatkách, zhrdzavených lampách a ďalšej chate privedie na začiatok zjazdovky. Odtiaľto postupne stúpam dvomi zjazdovkami. Poriadne strmý výšľap hneď na úvod trasy, ale za odmenu sa rýchlo vynárajú pekné výhľady na Liptov. Slnko pečie ako bláznivé, tak dúfam, že väčšinu dňa budem v lese a nie v rúbaniskách, čo v našich horách, žiaľ, už nie je samozrejmé.

Ihličnatý les na vrchole zjazdovky presne spĺňa moje očakávania, úzky chodníček má príjemný sklon. Na jednom mieste odbočím na výhľadový bod vpravo, vidieť z neho Poludnicu v celej kráse aj so sedlom Rakytovica. V sedle som onedlho. Pokračujem bez zastávky, no asi som si ju mala urobiť, lebo od raňajok doma je ďaleko. Chodník ďalej prudko stúpa, ale aj tak si na ňom onedlho urobím pohodlie a niečo zjem. Za celý deň som stretla šesť turistov, a tak nie je problém posedávať na chodníku.

Nasleduje ďalšie prudké stúpanie, ktoré ma dovedie k jaskyni. Tabuľka hovorí, že v tejto jaskyni sa od jesene 1944 schovávalo asi 40 Židov zo Slovenska a Poľska. Všetci prežili vďaka občanom zo Závažnej Poruby, ktorí im pomáhali riskujúc vlastné životy.

Pomaly sa dostávam do vyšných partií kopca, už vidieť aj bralá a občas nejaké výhľady. Najmä v jednej ostrej ľavotočivej zákrute odporúčam najprv odbočiť doprava za výhľadom. Ešte posledných asi 20 minút stúpania a som na vrchole Prednej Poludnice. Výhľady sú excelentné, či už na Liptovskú Maru alebo na mestá so Západnými Tatrami v pozadí. Aj samotný vrchol je veľmi pekný, je to rozľahlá lúka, trochu ďalej porastená ihličnanmi.

Je 12 hodín a tak sa naobedujem. Zapíšem sa aj do vrcholovej knihy a poberám sa ďalej, mám v pláne okruh a celý deň čas. Chodník vedie chvíľami strmšie, chvíľami rovnejšie na vrchol Poludnice. Na jednom mieste je taký strmý, že sa musím pridržať aj rukami. A už som na vrchole Poludnice. Disponuje snáď ešte krajšou vrcholovou lúkou, vyzdobenou skalkami, žltými kvetmi a decentne pohodenými ihličnanmi. A tie výhľady. Ani radšej nepozerám na hodiny, koľko som tu strávila času. Ešte že sú najdlhšie dni v roku.

Konečne sa odhodlám k zostupu. Klesám strmo dole, potom sa chodník zmierni, prichádzam k ďalšej atrakcii, na ktorú som sa tešila. Možno kilometer dlhé bralá s mnohými jaskyňami. Na jednom mieste chodník prechádza z ľavej strany skál na pravú, ale o chvíľu sa na druhú stranu dá ísť pozrieť jaskyňou, ktorá "prevŕtala" skalu skrz. Onedlho zase chodník prechádza priamo cez skalné okno. K tomu ďalších jaskýň a otvorov, ani ich nepočítam.

Na jednom mieste ma vyrušia nejaké zvuky. Spomeniem si, že som tu sama, a tak o seba pobúcham paličky, napokon v tejto ementálovej lokalite môže bývať nejaký maco. Z maca sa vykľujú dvaja turisti so psom. Tým pádom som si až do večera vyčerpala šiestimi osobami dnešný prídel "spoluturistov". Pri večernej príprave na túru som v našej galérii videla fotku Pod Poludnicom, kde čitateľ Marcin z týchto miest pridal nasledujúci komentár: Podchodziliśmy pod Poludnice od południa. Upał był potworny... Chyba ponad 30 stopni. I podczas 6-godzinnej tury spotkaliśmy tylko 4 (słownie: cztery) osoby! Jak to wygląda w polskich Tatrach - widzieliście na zdjęciach z Giewontu. Celkom chápem, ako sa cítil.

Tu niekde opúšťam skaly, chodník začína strmo klesať. O nejaký čas zase stúpa do kopca Kúpeľ. Uzučný chodník sa vrtí meter sem, dva metre tam, párkrát preliezam padnuté stromy, krásna divočina. Každú chvíľu ma omráči teplá ihličnatá vôňa. Potom strmé klesanie a tak dávam pozor, aby som neprešvihla miesto, kde sa z modrej odpája zelený traverz naspäť do sedla Rakytovica. Smerovník tu nebude. Po modrej pokračovať nemôžem, lebo nemám čas a ani vodu na veľký okruh pod Krakovu hoľu a celou Jánskou dolinou.

Zrazu sa z lesa vynorí romantická lúčka so senníkom, obkolesená kopcami, zelenú odbočku zbadám bez problémov. Vraciam sa cez lúku do lesa. Najbližšiu hodinu ma čaká pekný traverz, tmavý ihličnatý les, trávička, akurát že v lese je hrobové ticho, ak nerátam vtáky, čo mi s piskotom vyletúvajú spod nôh. Dva razy mi do nosa udrie smrad ako v ZOO, tvárou narážam do pavučín. Ej, veru by som privítala zopár tých poľských turistov! Nahodím rýchle tempo a k búchaniu paličkami pridám aj nejaké ľudové piesne. Nerada by som sa dostala medzi medvedicu a mladé. Našťastie si ma nikto neprišiel obzrieť. Kúsok pod sedlom je výdatný prameň s hrnčekom a lavička. O chvíľu som v sedle, posadím sa ku smerovníku a vychutnávam si pohľad na slnkom zaliatu lúku.

Odtiaľto pokračujem po žltej smerom do Závažnej Poruby. Prvá časť vedie cez lúku pomedzi ihličnaté stromy s výhľadmi. Potom lesom, popri zvážnici, z ktorej asi dážď vymyl všetku hlinu a ostala len kopa skál. Nedá sa po nich ísť, ale povedľa je vyšliapaný chodník. Asi o pol hodiny prichádzam k dvom rekreačným zariadeniam. Odtiaľto sa dá zísť po asfaltke do Závažnej Poruby, ja sa však musím dostať do Liptovského Jána. Doprava by mala ísť cyklotrasa. Po chvíli nachádzam dva smutné zničené cyklosmerovníky pováľané v tráve. Komu tu prekážali, nerozumiem. Ešte že sú na stromoch C značky.

Prvý úsek vedie strmo do kopca, tu by som určite bicykel tlačila. Potom sa cesta vyrovnáva a prechádzam popod menšie rúbanisko, prvé dnes. Z kopca sa spúšťajú cyklisti. Asi tade vedie cyklotrasa, ktorou som pôvodne zamýšľala podľa mapy ísť, ale v teréne mi to nenapadlo, zdalo sa mi to strmé. Veselo pokračujem zo dve minútky do príjemného lúčnatého sedla. Je tu funkčný cyklosmerovník. Nasmeruje ma doprava popod kopec Hrádok. Na opačnú stranu ide tiež pekná cesta na tento kopec, ale som celkom unavená a tak objavovanie Hrádku nechám na inokedy. Náučná tabuľa hovorí, že sa tu našli predmety datované do doby železnej a že je z neho pekný panoramatický výhľad.

Nenáročným klesaním medzi ihličnanmi sa dostávam na rozľahlú lúku, z ktorej si môžem dobre obzrieť Hrádok aj Západné Tatry oproti. Potom len posledné metre k rekreačnému zariadeniu Máj a asfaltkou na parkovisko k autu.

Záver

Ide o luxusnú túru, ktorá v sebe zahŕňa úžasné výhľady, skaly, jaskyne a aj husté lesy bez rúbanísk, čo dnes treba takmer zdôrazňovať ako pozoruhodnosť. Akurát cez týždeň je to tu menej frekventované.

Fórum 21 príspevkov
Poludnica - okruh z Liptovského Jána 13/05/19 14:17 21 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Správa UNESCO pralesy chránime málo a škodíme partnerským krajinám Minulú stredu, 10. júla, skončilo 43. zasadanie Výboru pre svetové dedičstvo UNESCO v Baku. V prijatom uznesení výbor nalieha na Slovenskú republiku, aby zabezpečila primeranú ochranu Karpatských bukových pralesov (KBP) pred ťažbou a ďalšími potenciálnymi hrozbami a najmä vytýčila finálne hranice tejto lokality, zapísanej do Zoznamu svetového dedičstva. Neplnením záväzkov Slovensko môže poškodiť aj ostatné štáty, ktoré tiež majú pralesy a staré bukové lesy zapísané v tomto zozname. Spolu s nami sa môžu dostať do Zoznamu ohrozených pamiatok, keďže Karpatské bukové pralesy a staré lesy sú jedna medzinárodná lokalita. 16/07/19 Soňa Mäkká Správy
Túra Šumava – PR Hornovltavické pastviny Na Šumave vytrvalo prší, takže pre tento deň sme si naplánovali dva krátke náučné chodníky so sušiacou a zohrievacou prestávkou. Národný park aj s CHKO Šumava sú pomerne rozsiahle a nemám kompletnú predstavu o tom, čo sa tu dá všetko vidieť, napriek štúdiu máp s fotografiami a stránky NP. Tento chodník ma ani v jednom z tých zdrojov nezaujal, ale keď mi ho odporučil Janko Roháč s tým, že to tu vyzerá ako v Pánovi prsteňov, zaradila som ho do zoznamu. 11/07/19 Soňa Mäkká Svet
Túra Predná Magura v Nízkych Tatrách Nízke Tatry máme radi a s obľubou tu navštevujeme rôzne menej frekventované lokality. Lúčnatý kopec Predná Magura v severnej časti pohoria sme mali v hľadáčiku už dlhšie, ešte keď sa deti nosili v turistickom nosiči. Kým na túto túru prišlo, obe deti už dávno turistikujú po svojich. Veríme, že aj štvorročný Maťko to úspešne zvládne. Otočiť sa napokon môžeme vždy, hlavne, že sme vonku. 08/07/19 Soňa Mäkká Nízke Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Túra Lavanttaler Alpen - Koralpe a Saualpe Keď chodievam Rakúskom po diaľnici A2 na juh, na hranici medzi Štajerskom a Korutánskom obdivujem vysokú horu. Volá sa Koralpe a patrí do pohoria Lavanttaler Alpen. Začiatkom júna bolo v Hochschwabe veľa snehu, preto som sa o týždeň vybral práve sem. Na oblých kopcoch ležiacich o voľačo južnejšie snáď už sneh nebude. Jeden deň strávim v Koralpe a druhý prejdem o voľačo nižšie Saualpe. dnes Martin Knor Svet
Túra Mýtna – Šoltýska – Utekáč – Tisovec – Muráň I. Oblasť medzi Mýtnou a Muráňom na prvý pohľad nevyniká ničím zaujímavým, len samé lesy, pasienky a lazy. No práve to činí z toho žiadanú lokalitu pre milovníkov nevysokých pohorí a malebných lúk, a dokonca sa tu dajú nájsť aj pamiatky ľudského umu, ale žiaľ, aj hlúposti ľudí. včera Henrich Tomáš Stolické vrchy, Veporské vrchy
Túra GSB: Bacówka w Bartnem – Nowa Wieś Večer sme si s Borisom preprali nejaké veci, no hoci sme ich na paličkách vystrčili z okna von, ráno vôbec neboli suché. Chatár sa ponáhľal k lekárovi, a tak sme museli do ôsmej opustiť chatu. Raňajky o siedmej vôbec neboli na škodu. Parťáci si dali praženicu a dostali ju vcelku na jednej panvici. Ja som chcel klobásu, no večer sme všetky zjedli, a tak boli párky. Deň sa ukazoval byť opäť slnečný, tak sme vykročili na náš piaty deň putovania po Beskydskej magistrále (GSB) ovešaní neuschnutým prádlom. 21/07/19 Miroslav Svítek Nízke Beskydy, Poľsko

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Poludnica - okruh z Liptovského Jána 13/05/19 14:17 21 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Nízke Tatry - Ďumbierske Tatry - Demänovské vrchy (Národný park Nízke Tatry)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1549 m n. m. – Poludnica

    • min: 660 m n. m. – Jánska dolina

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1044 m

    • klesanie: 1044 m

  • Vzdialenosť
    • 12 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 15.06.5017

  • Štart trasy
    • šírka: 49.0336 ° SŠ
      dĺžka: 19.6736 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.0336 ° SŠ
      dĺžka: 19.6736 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • studnička pred sedlom Rakytovica

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Liptovský Mikuláš (vlak, bus) - Liptovský Ján (bus, verejné parkovisko v Jánskej doline)

Sponzor článku
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.9 (0.32)