V pravom hornom rohu stránky Hiking.sk je turistická mapa. Ak si ju otvoríte, opäť vpravo hore je Katalóg. Je v ňom zoznam diaľkových trás na území Slovenska. Niekedy začiatkom roku 2015 som dostal nápad ich všetky prejsť. Skôr ako som sa rozhodol pustiť do lákavej akcie, urobil som si malú analýzu. Z detailného popisu trás sa dá ľahko zistiť, že celková dĺžka magistrál na Slovensku je vyše 2800 km, niektoré úseky sú však spoločné a teda stačí prejsť niečo vyše 2000 km. Zalovil som v zápiskoch s potešujúcim výsledkom, že viac ako polovicu z trás sme už v rokoch 2007 - 2014 prešli, hlavne s mojou turistickou parťáčkou Monikou, s ktorou kráčame po horách aj životom spoločne už 25 rokov. V rokoch 2015 – 2017 naše kroky po slovenských turistických chodníčkoch viedla táto myšlienka a pri posledných kilometroch nám aj bolo ľúto, že neopakovateľné dobrodružstvo máme už za sebou.

Z objektu „projektu“ som vypustil magistrálu I23, nakoľko väčšina trasy je totožná s E8 a na východe má nejasnú trasu. Kvôli prehľadu som si do mapky zakreslil približné trasy magistrál. Vznikla prekvapivo bohatá pavučinka, ktorá je upradená takmer vo všetkých kútoch Slovenska. Človek pri prechádzaní trás zavíta aj na miesta, kam by sa hneď tak nevybral. Opísať zážitky na všetkých magistrálach podrobne by bolo na knihu, v rámci seriálu na Hikingu sa ich pokúsim aspoň krátko priblížiť, opísať niektoré momenty a zaujímavé miesta na každej z nich. Nebudem uvádzať presnú trasu, vzdialenosti a prevýšenia, tie si v prípade záujmu nájdete v spomínanom Katalógu. Do výberu fotografií som zaradil aj menej známe pohľady, ktoré sa nám naskytli.

Diaľkové trasy

• Cesta hrdinov SNP,
• Európska diaľková trasa E8,
• Európska diaľková trasa E3 1. časť (západná),
• Európska diaľková trasa E3 2. časť (východná),
• Záhorácka magistrála,
• Ponitrianska magistrála,
• Veľkofatranská magistrála,
• Rudná magistrála,
• Tatranská magistrála,
• Východokarpatská magistrála.

Cesta hrdinov SNP, Štefánikova magistrála

Diaľkovú trasu Cesta hrdinov SNP medzi Devínom a Duklianskym priesmykom vnímam ako chrbticu všetkých turistických magistrál na Slovensku. Úsek od Devína po Bradlo je známy ako Štefánikova magistrála. Vzhľadom na naše časové možnosti sme ju prešli v štyroch týždňových etapách v rokoch 2007 – 2009 v smere z Devína. Išli sme ju klasicky turisticky, v batohu sme mali stan, spací vak, varič a všetko ostatné, čo k tomu patrí, denné etapy sme mali okolo 25 - 30 km.

Pri prechode ďalších magistrál sme zmenili štýl. Väčšinou sme išli naľahko, vibramy sme vymenili za walkingovú ľahšiu obuv, pridali paličky a s malým batôžkom sa denné túry pohybovali medzi 30 - 60 km. Naším cieľom však nebolo „prefrčať“ magistrály čo najrýchlejšie. Išli sme tak, aby sme zároveň vnímali prostredie a zdokumentovali najkrajšie momenty.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Cesta hrdinov SNP je obľúbená magistrála a o jej prechode už bolo veľa zaujímavého napísané, tiež v sérii článkov na Hiking.sk uverejnených na jar 2016. Už jej samotný úvod je magický – začiatok Karpatského oblúka na sútoku Moravy a Dunaja, neuveriteľne pestrá príroda s výnimočnou biodiverzitou, bohatá história a geológia na malej ploche Devínskej Kobyly. Malé Karpaty nepatria k najvýznamnejším pohoriam Slovenska, ich scenérie však majú svoje čaro a prechod celého hrebeňa dá celkom zabrať.

Po myjavských kopaniciach nasledovali Biele Karpaty s úsekom cez Moravské Slovácko s tradíciou slávností bratstva dvoch susedných národov na Veľkej Javorine. Strážovské vrchy nemajú hlavný hrebeň, takže je to stále hore – dole, nezabudnuteľné sú výhľady z Vápča a Strážova. Po krátkom úseku južným okrajom Malej Fatry sme prešli nižší hrebeň Žiaru, ktorý prepája západné so stredným Slovenskom. O strategickom význame tohoto územia svedčí hradisko na kopci Vyšehrad, ktoré slúžilo na kontrolu prechodu medzi Turcom a Hornou Nitrou už od doby bronzovej.

Cez Kremnické vrchy nás viedli zvážnice bežkárskych tratí, prešli sme cez Tunel, cez ktorý už v 14. storočí viedla najkratšia cesta medzi Kremnicou a Banskou Bystricou. Úsek vedúci južnou časťou Veľkej Fatry od sedla Malý Šturec po Donovaly je zalesnený, nenápadný, no celkom výdatný pre neustále hopkačky hore – dolu. Zaujal nás tu endemický kvietok cyklámen fatranský, ktorý okrem Veľkej Fatry nikde inde na svete nerastie.

Cesta hrdinov SNP vrcholí na hrebeni Nízkych Tatier, ktorý má najviac vysokohorský charakter a sú z neho výhľady takmer na celé Slovensko. Ďalej na východe sme prechádzali Slovenským rudohorím – rozhraním Stolických vrchov a Špišsko-gemerského krasu (Slovenský raj) a celým hrebeňom Volovských vrchov po Košice. Sú tu odľahlé oblasti prírody s minimálnym kontaktom s civilizáciou. Výhľady z Dobšinského kopca na údolie Hnilca a Dobšinú alebo z Volovca na stolové hory - planiny Slovenského krasu, treba zažiť. Úsek od Kremnických vrchov po Košice sme prešli s naším turistickým kamarátom Jurom zo Slovenskej Ľupče.

Trasa od Košíc k Duklianskemu priesmyku nás viedla cez nižšie pohoria Čierna hora, Šarišská vrchovina, Čergov a pohoriami Nízkych Beskýd – Busov, Ondavská a Laborecká vrchovina. Prechádzali sme cez viaceré dediny, čo mám rád aj napriek asfaltkám, pretože pri pešom prechode človek môže spoznať ako sa v kraji žije, príde do kontaktu s miestnymi. Za všetky príhody spomeniem aspoň jednu. V podvečer sme dorazili do jednej z dediniek a už sa nám nechcelo vydať na ďalšiu cestu, tak sme sa spýtali ľudí na ulici na ubytovanie. Poradili nám, nech sa obrátime na starostu, ktorý býval o pár domov ďalej. Ubytovanie pre turistov v dedine síce nebolo, ale ako správny starosta sa o nás chcel postarať. Poslal nás k obecnému úradu, keď si niečo dorobí, že príde za nami a ubytuje nás. Chvíľu to síce trvalo, ale prišiel a dal nás do miestnosti, v ktorej boli uskladnené rôzne veci, pripadalo nám to trochu ako múzeum socializmu, ale dalo sa tam prespať. Všetky ostatné miestnosti okrem WC boli kvôli bezpečnosti pozamykané, avšak zamknúť musel aj vchod do budovy. Tak sme „uväznení“ na obecnom úrade v pohodlí strávili noc. Boli sme dohodnutí, že chceme vyraziť skoro ráno a starosta pošle kolegyňu, aby otvorila vchod o niečo skôr ako obyčajne. Nastal však informačný šum a ráno nikto nechodil. Tak sme tam stáli naštartovaní z vnútornej strany dverí obecného úradu. Konečne prišla pani, otvárajúc dvere dostala menší šok, keď zbadala, že za dverami sú ľudia, ktorí by radi išli von. Po krátkom vysvetlení a telefonickom overení u starostu však všetko dobre dopadlo. Ešte raz ďakujeme za ústretovosť a pomoc, nie všade sme sa s tým stretli. Že sme viac na východe, sme si uvedomili aj podľa architektúry starých drevených kostolov, najmä v dedinách Hervatov a Medvedie.

Na viacerých úsekoch boli chodníky menej prechodené a miestami bolo treba otestovať zmysel pre orientáciu. Záverečné kilometre od Svidníka po Dukliansky priesmyk nás sprevádzali exponáty bojovej techniky priamo v teréne na miestach ťažkých bojov počas Druhej svetovej vojny.

Európska diaľková trasa E8

E8 začína na pobreží Atlantického oceánu v írskom Dursey, ďalej prechádza cez Veľkú Britániu, Holandsko, Nemecko a Rakúsko. Na Slovensko vstupuje cez hraničný priechod Berg/Petržalka a po niekoľkých kilometroch sa v Bratislave, Mlynskej doline napojí na Štefánikovu magistrálu a Cestu hrdinov SNP. Spoločne s ňou pokračuje až na Duklu. Jedinou výnimkou je úsek od Veľkej Javoriny po Trenčín. Tvorcovia si zrejme povedali, že trasu povedú iba cez územie Slovenska, a teda v tejto oblasti nekopíruje Cestu hrdinov SNP, ktorá vedie aj po moravskej strane. Za Duklianskym priesmykom pokračuje E8 do poľskej dedinky Wolosate a v budúcnosti by mala viesť cez Ukrajinu a Rumunsko do bulharského Svilengradu.

Úsek od Veľkej Javoriny po Trenčín má menej ako 80 km, no prechádza cez štyri pohoria. Z Bielych Karpát sme zbehli kopaničiarskymi oblasťami, ďalej cez najsevernejšie výbežky Malých Karpát – Čachtické Karpaty, zastavili sme sa na Čachtickom hrade, ktorý „preslávila“ hradná pani Alžbeta Bátoriová. Rovinatými úsekmi cez Nové Mesto nad Váhom sa dostávame k zrúcanine hradu Beckov, ktorého hradné bralo je známym lezeckým terénom. Z lezenia na brale nám spred rokov utkvela v pamäti najmä cesta Novorodenecká. O jej opakovanie sa radšej pokúšať nebudem. Vzhľadom na prírastok hmotnosti novorodenca by opakovaný prelez cez úzky skalný tunel mohol vyžadovať chirurgický zákrok.

Keď sa niekto veľa nachodí, hovorí sa u nás že, pochodil Trenčín, Beckov. My sme to zobrali v opačnom smere a za Beckovom, v Považskom Inovci, vystupujeme peknými bukovými lesmi na najvyšší vrch Inovec. Počas výstupu kúsok z trasy odbočíme, aby sme obdivovali zaujímavý prírodný výtvor – Selecké kamenné more. Za údolím medzi Trenčianskym Jastrabím a Mníchovou Lehotou pokračujeme južnými výbežkami Strážovských vrchov. Na Mackovej, kúsok od chodníka vidíme množstvo čerstvej krvi a rozryté lístie, predstavujeme si súboj zvierat alebo úspešnú loveckú trofej. Po krátkom úseku cez Soblahov a lesopark Brezina sa v Trenčíne opäť napájame na Cestu hrdinov SNP. Pri prechode tejto časti E8 sme nemali šťastie na počasie, takže na fotografiách chýbajú panorámy.

Pokračovanie uverejníme nabudúce.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek