Túra

Prechod turistických magistrál na Slovensku 2.

11.09.17
Európska diaľková trasa E3 začína na portugalskom myse Cape St. Vincent pri meste Sagres, druhá vetva začína neďaleko Gibraltaru v Cádize. Trasa E3 končí v tureckom Istanbule a s dĺžkou 6950 km patrí k najdlhším v Európe. Cez územie Slovenska trasa vedie v dvoch častiach - východnej a západnej.

Európska diaľková trasa E3

Na územie Slovenska vstupuje na rozhraní Moravsko-sliezskych Beskýd a Javorníkov a v úvode má „hip-hopový“ charakter. V rýchlom slede preskakuje medzi dolinami a hrebeňmi (Moravsko-sliezske Beskydy - rieka Kysuca – Javorníky – Váh – Súľovské vrchy – Rajec – Malá Fatra). Potom sa upokojí a vedie po hrebeňoch. Prechádza takmer celým hrebeňom Malej Fatry, Oravských Beskýd a Skorušinských vrchov, aby naše územie opustila cez Suchú Horu na Orave.

Neďaleko sedla Bumbálka, kadiaľ E3 vstupuje na slovenské chodníky, je rozhľadňa na kopci Čarták. Naskytli sa nám z nej dokonalé výhľady na Moravsko-sliezske Beskydy a Javorníky. Na kysuckom hrebeni Javorníkov potešili naše oko umelecké diela v prírode, sú vytvorené z kameňa, kovu a dreva. Spestrením prechodu údolia Váhu bol renesančný zámok v Bytči. Pestré farby jesene spolu s belostnými vežami Súľovských vrchov v nás zanechali silný dojem, ktorý sme v oblasti vrcholov Brada a Roháč zdieľali spolu s väčším počtom návštevníkov. Pri prechode východnej strany súľovskej „podkovy“ však kamsi všetci zmizli, stretli sme len malú skupinku v sedle Patúch pod druhým najvyšším kopcom Žibrid. Úsek bol zaujímavý neustálymi krátkymi stupákmi a klesaniami okolo výšky 800 m.

Po prechode Rajeckej doliny sme sa ocitli uprostred divokej prírody hrebeňa Lúčanskej časti Malej Fatry v sedle pod Hnilickou Kýčerou. Z Kýčery sme zrakom mapovali doterajší priebeh E3 a tiež ďalší postup. Po prekonaní hlbokého zárezu Váhu do hrebeňa Malej Fatry pri Strečne sme si vychutnávali skalnaté partie Krivánskej Fatry. Na zostupe z Rozsutca do Zázrivej prechádzame okolo Bôrikovej mláky s chránenou flórou.

Oravská Magura je zväčša zalesnená, výhľady sa nám však naskytli hneď nad Zázrivou späť na Rozsutce a Stoh od Hlásnej skalky. Na úsek od Zázrivej po Suchú Horu sa k nám do partie pridal kamarát Peter z Bratislavy. V ďalšom priebehu hrebeňa Oravskej Magury sa nám striedali pohľady na hornú Oravu s dominantami Babia hora, Pilsko a na dedinky a mestečká pozdĺž rieky Oravy, najkrajší bol na bradlo s Oravským hradom. Vietor a vlny Oravskej priehrady nám pri prechode priehradného múru priviali atmosféru mora.

Skorušinské vrchy sú vyhliadkovým mostíkom na severné doliny a hrebeň Západných Tatier, najmä Roháčov. Ocenili sme preto vyhliadkovú vežu na Skorušine a uistili sme sa, že všetky roháčske kopce sú na svojom mieste a sú každý rok krajšie. Záverečné kilometre nás viedli Oravickou Magurou po poľskej hranici na hraničný priechod Suchá hora.

Za Suchou Horou vedie E3 na území Poľska paralelne so slovenskou hranicou a po druhý raz vstupuje na Slovensko cez Dukliansky priesmyk. Pokračuje po slovensko–poľskej hranici západným smerom horstvami Nízkych Beskýd (Ondavská vrchovina a Busov) a krátko aj Ľubovnianskou vrchovinou. Štátnu hranicu opustí nad Obručným a pokračuje severo–južným smerom cez celé východné Slovensko pohoriami Čergov, Šarišská vrchovina, Slanské a Zemplínske vrchy a cez Slovenské Nové Mesto prechádza do Maďarska - Sátoraljaújhely (Nové Mesto pod Šiatrom).

Po príchode na Duklu sme si išli “vyzdvihnúť“ palice, ktoré sme tu odložili pred dvomi rokmi v kríkoch za jedným z pamätníkov. Palice už boli práchnivé, prekvapil nás však nečakaný nález, v záhyboch sochy sme našli Bibliu – Nový zákon v azbuke. Takto povzbudení sme sa vydali na západ po slovensko–poľskej hranici. Po slabo prešliapaných chodníkoch sme prechádzali lesmi, výhľady sa naskytli iba zriedka, napríklad z rozhľadne na kopci Stavok. Nestretávali sme žiadnych turistov, iba občasné známky civilizácie, o to viac sme však vnímali prítomnosť zvierat. Za sedlom Cígeľka som na zvyšok E3 vymenil parťáka – Moniku vystriedal kamarát Mišo zo Zvončína.

Očakával som, že Čergov tiež nebude veľmi preľudnený, ale to, že od sedla Cígeľka po Slovenské Nové Mesto sme v prvej polovici mája nestretli žiadneho turistu, bolo pre nás prekvapením. Pri prechode cez nenápadné Kurovské sedlo sme si uvedomili, že sme nechali za sebou Východné Karpaty a ďalej budeme pokračovať po západokarpatských chodníkoch. Tešili sme sa do Obručného, že využijeme služby miestnej krčmy a obchodíku, ktoré som si pamätal z prechodu spred niekoľkých rokov. Obručné sme však našli takmer opustené – našli sme iba niekoľko „domorodcov“ a krčma s obchodom boli zrušené. Boli sme smutní nielen z toho, že si nedáme pivo, ale hlavne zo súčasného trendu, keď si mladí ľudia nenachádzajú dobré podmienky pre život uprostred krásnej prírody. Rozhodli sme sa, že keď raz budeme bohatí investori a budeme zvažovať naše investičné zámery, spustíme projekt na revitalizáciu Obručného. Našli sme tu však prívetivú starostku.

Svieže, zdravé a odľahlé hrebene Čergova naplnili naše očakávania. Z kruhového výhľadu z najvyššieho kopca Minčol sme okrem čergovských kopcov videli sedem okolitých pohorí. Čerešničkou na torte pri prechode Čergova bola noc v útulni Drina pod kopcom Čergov. Úsek Šarišskou vrchovinou po Prešov som absolvoval pri prechode Cesty hrdinov SNP, tak sme si na chvíľu oddýchli vo vlaku z Vaniškoviec do Prešova.

Názov Slanských vrchov súvisí so soľou, je tomu tak aj pri ich prechode. Na okraji Prešova sme prechádzali okolo zrekonštruovanej budovy Solivaru, unikátnej technickej pamiatky, ktorá dokumentuje ťažbu kamennej soli od 17. storočia. Ešte sme ani nevyšli na hrebeň, už sme si z vyhliadkového brala, na ktorom stojí Soľnohrad (Zbojnícky hrad), vychutnávali pohľady od severných kopcov na hranici s Poľskom až po maďarské roviny, „prevideli“ sme naprieč celým východným Slovenskom.

Viac na juh, zo Slanského hradu nad obcou Slanec sme mali pekný výhľad na najjužnejšiu časť Slanských vrchov – Veľký Milič. Pri prechode cez Slanské vrchy sme prešli cez päť horských skupín oddelených sedlami, najznámejší je Dargovský priesmyk s Pamätníkom víťazstva pripomínajúcim boje počas Druhej svetovej vojny. E3 zbieha z hrebeňa Slanských vrchov do Herlian, európsky unikátny studený gejzír mal počas nášho prechodu plánovanú erupciu v noci medzi 2.00 – 4.00, avšak sme nenašli dosť morálu opustiť mäkkú posteľ, v ktorej sme sa ocitli po niekoľkých dňoch. Pri zostupe do Herlian a návrate na hrebeň a tiež v oblasti Bogota sme museli viac dávať pozor na značky, chodníky viedli všakovakými terénmi. Za Veľkým Miličom E3 klesá do nižších nadmorských výšok. Skôr ako sme sa dostali do oblasti Zemplínskych vrchov, ešte sme prešli okolo jazera Izra, ktoré vzniklo prehradením doliny zosuvom pôdy, ďalej cez niekoľko dedín a už sme sa ocitli v známej tokajskej oblasti. Hoci by bolo čo oslavovať, ochutnávku tokajského vína sme radšej nechali na inokedy...

Záhorácka magistrála

Od diaľkovej trasy na Záhorí som z prírodného hľadiska, priznám sa, nemal veľké očakávania. Potvrdilo sa však, že príroda je všade krásna a vie milo prekvapiť. Začiatok magistrály nás previedol cez pekne upravené historické centrum Skalice a hneď nad Skalicou sme prechádzali cez vinohradnícke chotáre s typickými domčekmi a exponátmi v prírode. Nasledovali najzápadnejšie výbežky Bielych Karpát, kde v oblasti Koválovských lúk pozorujeme na lúkach desiatky kusov srnčej zveri.

Ďalej, už na hrebeni Bielych Karpát, nám orientáciu uľahčujú hraničné pätníky. V sedle Tri kamene (U Tří kamenů) bol v stredoveku trojhraničný bod medzi Uhorským kráľovstvom a dvomi panstvami v Kráľovstve českom, tiež sa k tomuto miestu viaže zbojnícka história zo začiatku 18. storočia. Na jednom z kameňov je nápis „SALVIS REGNI LIMITIBUS“, ktorý označuje neporušené hranice Uhorského kráľovstva.

Po krátkom úseku na hrebeni Bielych Karpát sa stáčame na juh k Borskej nížine. Prechádzame okrajom Chvojnickej a Myjavskej pahorkatiny, po ľavej strane sa nám ukazuje zrúcanina hradu Branč. Za Šajdíkovými Humencami vchádzame do iného sveta – brodíme sa pieskom v nekonečných borovicových lesoch – Bor. V závere prechádzame hubárskou oblasťou v okolí Studienky a prechod končíme v záhorskej obci Závod.

Pokračovanie uverejníme nabudúce.

Diskusia
Prechod turistických magistrál na Slovensku 2. 12/09/17 09:40 1 príspevok
Najnovšie články autora
 
Túra Prechod turistických magistrál na Slovensku 3. Od roku 2011 sa každý rok v septembri koná diaľkový pochod z Handlovej do Nitry po hrebeni Vtáčnika a Tribeča. Väčšinu trasy má spoločnú s Ponitrianskou magistrálou. Trasu sme prešli v smere od Nitry za tri dni, s výhovorkou, že veď v noci sa zle fotí. Hrebeň Veľkej Fatry pripomína písmeno Y, turisticky frekventovaná je najmä južná časť od Krížnej po Ploskú a tiež východný „ružomberský“ hrebeň. Veľkofatranská magistrála však vedie západným „ľubochnianskym“ hrebeňom. Rudná magistrála nás previedla cez pohoria Slovenského stredohoria (Pohronský Inovec, Štiavnické vrchy, Javorie, Ostrôžky a Poľana) a Slovenského rudohoria (Veporské vrchy, Muránska planina a Stolické vrchy). 18/09/17 Juraj Geleneky Muránska planina, Stolické vrchy, +
Túra Prechod turistických magistrál na Slovensku 2. Európska diaľková trasa E3 začína na portugalskom myse Cape St. Vincent pri meste Sagres, druhá vetva začína neďaleko Gibraltaru v Cádize. Trasa E3 končí v tureckom Istanbule a s dĺžkou 6950 km patrí k najdlhším v Európe. Cez územie Slovenska trasa vedie v dvoch častiach - východnej a západnej. 11/09/17 Juraj Geleneky Slovensko
Túra Prechod turistických magistrál na Slovensku 1. Občas padne otázka - kam sa vyberieme na nasledujúcu túru? Iste mi dáte za pravdu, že ak ste prešli vašu obľúbenú túru v lete, v zime, pešo či na lyžiach, v jednom alebo druhom smere hoci desaťkrát, zakaždým človek zažije niečo iné a zakaždým nájde niečo pekné. Niekedy však zatúžime spoznať nové zákutia prírody. Ak si nevieme vybrať kam ísť, je fajn byť vedený nejakou myšlienkou, ktorá dáva smer našim najbližším krokom, aby sme nemuseli dlho premýšľať. Takéto vodidlo som našiel iba niekoľko centimetrov od miesta, kam sa práve pozeráte. 04/09/17 Juraj Geleneky Slovensko
Najnovšie články na titulke
 
Cyklotúra Považská Bystrica – Papradno – Štiavnik – PB Pôvodne cyklotrasa vznikla ako výprava za hľadaním terénov vhodných na zber byliniek. Chcel som sa dostať na lúčne svahy a pokiaľ možno vyhnúť sa frekventovaným cestám. Nakoniec sa mi charakter trasy aj nenáročný rozsah tak zapáčil, že som ju s drobnými variáciami absolvoval mnohokrát. dnes Michal Bukvai Javorníky
Pozvánka 15 rokov HIKING.SK – stretnutie v Račkovej doline V tomto roku HIKING.SK oslavuje už 15 rokov svojho fungovania. Za tento čas sa na našich stránkach uverejnilo mnoho úžasných túr a sprievodných príbehov, ktoré priniesli informácie a potešenie tisíckam čitateľov. Tiež sa nám podarilo sprevádzkovať obľúbenú turistickú mapu a vyhľadávač turistických trás. Radi by sme 15. narodeniny oslávili spolu s vami, preto vás pozývame na jesenné narodeninové stretnutie do Račkovej doliny, kde sme mali podobnú akciu už v roku 2006. 13/09/17 Redakcia Hiking akcie
PR HOROMIL FEST – sviatok pre milovníkov hôr a ciest V dňoch od 28. septembra do 1. októbra sa v Považskej Bystrici uskutoční 9. ročník festivalu Horomil Fest. Ide o sviatok určený všetkým milovníkom hôr, cestovania a športu, ktorý každoročne privíta množstvo známych osobností a počas štyroch dní odprezentuje veľa zaujímavých filmov. včera sponzorovaný článok Správy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Prechod turistických magistrál na Slovensku 2. 12/09/17 09:40 1 príspevok
Fakty
  • Pohoria
    • Javorníky, Súľovské vrchy, Malá Fatra, Oravská Magura, Skorušinské vrchy, Ondavská vrchovina, Busov, Ľubovnianska vrchovina, Čergov, Slanské vrhy, Zemplínske vrchy, Chvojnická pahorkatina, Myjavská pahorkatina, Borská nížina

  • Trasa
  • Náročnosť
    • 3

  • Dátum túry
    • 2007

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 1407 ľudí
1.25 (0.71)