Trasa

Erlaufklause – Ötscherhias – Ötchergräben – Moisengraben – Geldloch – Taubenloch – Rauer Kamm – Ötscher – Ötscherschutzhaus – Ötchergräben – Ötscherhias – Erlaufklause

Presun

Z Bratislavy vyrážame okolo 6.45 h a na malom parkovisku pri vodnej nádrži Erlaufklause parkujeme o cca 9.15 h. Parkovisko je takmer plné, ledva nachádzame miesto. Evidentne sme trafili dobrý nástupný bod. Tu treba zaplatiť v automate parkovné a vstupné do Naturpark Ötscher. Poplatok pre auto a dve osoby vychádza na 7,- €. Čo je však horšie, nevieme to naškriabať v minciach. Automat bankovky neberie. Najprv rozmýšľame, že ako malý sociálny experiment necháme desaťeurovku za stieračom, no potom nás vyslobodili dve Rakúšanky, ktoré prišli autom po nás a venovali nám, čo nám do 7,- € chýbalo. Poučenie – nosiť so sebou dostatok mincí.

Ešte je dobré spomenúť, že neďaleko parkoviska je vlaková zastávka. Dá sa prípadne vlakom niekam odviezť a nemusieť tak robiť okruh ale začať vo Wienerbrucku, vďaka čomu sa dá prejsť celý Ötschergräben a nie len časť od Ötscherhias.

Ötschergräben

Ötschergräben sústava kaňonov na riečke Ötscherbach a v brožúrach sa o ňom dočítate, že ide o "rakúsky Grand Canyon". Je to trošku prehnané prirovnanie, no aj tak ide o veľmi zaujímavý prírodný výtvor. Od parkoviska doň zostúpime necelých 200 výškových metrov. Naša trasa vedie aj okolo malebného dreveného vodného mlynu (Mühlbach), ktorý tam stojí už viac ako 200 rokov. Najprv slúžil drevorubačom a potom ho v minulom storočí prerobili na malú elektráreň pre neďalekú usadlosť. Jeho vodné koleso sa doteraz krúti, no či ide len o atrakciu alebo stále vyrába prúd, to sme sa už nedozvedeli.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Vstupom do kaňonu je pre nás bufet Ötscherhias. Odoláme pivku a dáme si len limonádu a pokračujeme ďalej. Je to pomerne veľa vychádzkových turistov, ktorí sa sem prišli v horúcom počasí trochu poprechádzať. Prevládajú skôr staršie ročníky. My pokračujeme malebným chodníčkom a početnými lávkami a mostíkmi. Na chvíľu sa pristavíme pri vodopáde Mirafall. V tieni stromov pri vode sa pre ostrým slnkom schováva veľa turistov. Dlho sa nezdržujeme, veď cesta ešte ďaleká a štart sme nemali práve ukážkovo skorý.

Prichádzame k malému bočnému kaňonu Moisengraben. Tu sa odpája naša trasa a začíname strmo stúpať. Les je pekný zmiešaný, no strmosť chodníka prekvapí aj turistu zvyknutého na rakúske diretky. Našťastie zakrátko sa dostávame do mladého lesa, v ktorom sa postupne stúpanie zmierňuje. Pripojíme sa na pekne udržiavanú štrkovú lesnú cestu, po ktorej pokračujeme až na križovatku lesných ciest a šípka nás vedie zas strmo po spádnici, kolmo na vrstevnice. Najprv ideme staršou riedkou horou s vysokými stromami a mladým podrastom. Ten sa onedlho mení na hustý nízky porast. Úzky chodník, ktorým sa napoly predierame naznačuje, že tadiaľto veľa turistov neprechádza. Na malej čistinke s výhľadom na masív Ötscheru dávame pauzu a podesiatujeme.

Jaskyne Geldloch a Taubenloch

Kolmý výšľap začínajú striedať serpentíny až nakoniec prejde do traverzu. To sa už dostávame nad pásmo lesa. Postupne sa približujeme k vápencovému skalnej stene, popod ktorú vedie traverzujúci chodník. Je riadne teplo, vzduch sa skoro nehýbe. Vtom zbadáme dieru v skale – jaskyňu Geldloch. Keď sa k nej blížime, zavanie studený osviežujúci vzduch. Vnútri je ešte sneh. Trochu tu vegetíme, no po chvíli ideme zo studeného prievanu preč, je nám zima.

Pokračujeme traverzujúc svah a onedlho sme pri jaskyni Taubenloch. Vstup do nej je menej strmý, zato však priestrannejší. Idem ďalej pár desiatok metrov, vytiahneme aj čelovky a ideme pokým sa cítime bezpečne. Keď by už ďalší postup znamenal preliezačky a podliezačky, končíme a otáčame nazad.

Dobre vychladení vychádzame von a zas traverzujeme a potom mierne stúpame do sedla. Minieme aj zvyšky snehového poľa, ktoré sa ešte nestihlo roztopiť.

Hrebienkom Rauer Kamm na vrchol Ötscheru

V sedle (v Bergfex mape kóta 1533 bez názvu) sa stáčame takmer o 180° a pokračujeme juhozápadným smerom po vápencovom hrebienku Rauer Kamm. Skala svojim charakterom pripomína Veľký Rozsutec, či možno trochu vrcholové partie Veľkého Choča. Chodník vás však nevedie popod ale skôr priamo cez neho. Je to zaujímavé a zábavné popoliezanie, kde často treba používať ruky aj na dlhších úsekoch. Pre menšie deti by som to neodporúčal a aj ľudia, čo majú problém s expozíciou to nie je práve ideálna zóna. Zabezpečenie tu veľmi nie je. Jedine v najťažších úsekoch sú borháky, kebyže si chcete urobiť vlastné istenie. Za suchého letného počasia to však nie je treba. V daždi by som sa tomuto úseku však isto vyhol.

Celý Rauer Kamm nám trvá asi 1.15 h. Končí strmým výšvihom na Taubenstein, čo je jeden z vrcholov v masíve Ötchera. Je tu aj vrcholová kniha, do ktorej sa zapisujeme. Pokračujeme už len mierne zvlneným terénom smerom k hlavnému vrcholu (1893). Je tu kríž a veľa ľudí, ktorí zjavne prišli z druhej strany, lebo sú len naľahko v teniskách. K neďalekej chate Ötscherschutzhaus vedie totiž lanovka, ktorá patrí do lyžiarskeho strediska Lackenhof. Úsek od kaňonu, okolo jaskyniek a cez Rauer Kamm bol však takmer ľudoprázdny.

Chata Ötscherschutzhaus a návrat

Na vrchole sa dlho nezdržiavame a po zakvitnutých lúkach a svetlozelenej jarnej tráve zostupujeme smerom k chate Ötscherschutzhaus (1418). Slnko vytrvalo pečie a nám to už trošku prekáža a tak ideme dovnútra, hoci sedenie je aj vonku. Pivo a Leberknödelsuppe (vývar s pečeňovým knedlíkom) nemôžu chýbať. Posedíme asi hodinku a potom sa poberieme ďalej, veď aj vrátiť k autu sa treba a potom ešte 2,5 hodiny cesty. Takže hoci neradi okolo 18-tej opúšťame chatu smer Riffelsattel. Z neho nás čaká strmý zostup len mierne sa kľukatiacimi serpentínami v lese asi o 300 výškových metrov späť k Ötscherbachu, popri ktorom sa opäť dostávame do kaňonu Ötschergräben. Keď dorazíme pred ôsmou k vodopádu Schleierfall, slnko už do kaňonu nesvieti a je už šedivejšie. Rýchlo prefrčíme kaňonom k už zavretému bufetu Ötscherhias a záverečné stúpanie k autu preverí zbytky vôle. Pri aute sme o pol desiatej a v Bratislave po polnoci.

Záver

Lokalita sa mi páčila a okruh bol po všetkých stránkach výživný. Krajinársky zaujímavý, rôznorodý a tiež tak akurátne náročný na jednodňovku na otočku aj s dopravou. Túru išli asi 12 hodín, pričom sme sa z výnimkou záveru príliš neponáhľali a skôr vychutnávali. Vzhľadom na parametre trasy ako aj náročnejšie prelezy cez Rauer Kamm, túto túru neodporúčam pre menšie deti. Je však možné v tejto lokalite urobiť dve družstvá a tí menej zdatní môžu ísť iba Ötschergräben a povedzme vylieť po chatu Ötscherhaus a tam sa stretnúť. Taktiež možno túto lokalitu odporučiť na víkendovku.

Užitočné odkazy

Mapa Bergfex.at
Článok Martina Knora s odlišnou trasou

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek