Túra

Předín – Třebíč, Náměšť nad Oslavou – Sobotovice

18.07.17
Koncom augusta 2016 boli tri dni voľna a nikto sa ku mne nechcel pridať na vander za siedmimi rozhľadňami medzi Třebíčom a Brnom. Krásne som si trasu logisticky vyriešil a vyrazil som sám. Najprv klasicky ráno Slovenskou strelou do Brna a potom autobusom do Předína, dedinky neďaleko Třebíča.

1. deň

Předín – Parkanice – rozhľadňa Mařenka – Dašovský mlýn – Holý Mlýn – Široké – Horní hora – Mastník – Pekelný kopec – Terůvky – Třebíč

Keď som pred 11-tou vystúpil konečne v Předíne z autobusu, mal som cestovania plné zuby. Ale, žiaľ, inak sa vander nedal naplánovať, lebo už ani v ČR nechodia z malých dediniek autobusy cez víkend v podvečer do okresných miest.

Vyrazil som po asfaltke medzi Předínom a Lesnou. Z nej je to na Mařenku blízko, no spoj nebol žiadny. Chvalabohu, veľa áut nechodilo a asi po 2 km som odbočil doľava na lesnú cestu. Onedlho ma doviedla na modrú a zároveň Náuční stezku Mařenka. Po necelej hodinke od vystúpenia z autobusu som stál pod 32,5 m vysokou rozhľadňou. Má kamenné základy, z ktorých neskôr stúpa hore 157 kovových schodov v akoby drevenom tubuse vystuženom oceľovými tyčkami. Zhora je perfektný 360-stupňový výhľad. Pod strieškou, kryjúcou vstup, ako aj v kamennom základe sa asi dá prespať bez strachu z dažďa.

Keďže bola sobota, bolo tu dosť rodičov s deťmi a cyklistov. Našiel som si voľný stôl a na variči som si ohrial guláš z konzervy. Posilnený som sa po modrej vrátil kúsok späť a odbočil doprava. Lesom som došiel k rybníku pri Dašovskom mlyne. Tu viacerí návštevníci odstavovali autá. Pokračoval som po modrej lesom popod Spálený vrch a neďaleko kóty 593 m som odbočil doprava von z lesa. Poľná cesta pomedzi kukuricu ma doviedla k rybníku Holý Mlýn. Na súkromný pozemok bol zakázaný vstup, a tak som išiel kúsok po lúke a na jej konci som za malou chatkou prekročil potok Římovka. Dostal som sa na lúky, kde bolo nekonečné množstvo elektrických ohradníkov a prekračoval som jeden za druhým. Potešil som sa asfaltke z Rokytnice do Římova, ale nepoučený som ju hneď opustil a pokračoval lúkami k ďalšej asfaltke. Za ňou ma ďalej nepustil potok, a keď som ho konečne preskočil, tak ďalšia ohrada. Ale všetko má svoj koniec a konečne som sa dostal do lesa, ktorým som došiel na žltú značku. Z nej som z 583 m vysokej Horní hory odbočil doprava dole a kŕmiac sa skvelými slivkami, rastúcimi vedľa poľnej cesty, po prekročení železnice, som asfaltkou došiel do obce Mastník. Zbadal som veľký gril a na ňom otáčajúcu sa celú svinku. Žiaľ, nebola to krčma, ale súkromný večierok na brehu hasičskej nádrže. Nuž som si utrel slinky a pokračoval som lesnou cyklocestou k rozhľadni na Pekelnom kopci.

Keď som ju mal na dohľad, odbočil som z cesty a zamotal sa do černičia. Skoro som sa plazil popod mladé ihličnany, aby som sa celý doškriabaný dostal k rozhľadni. Je to zaujímavá stavba z ocele a dreva. Hore vedie točité kovové schodište a z plošiny je opäť krásny, 360-stupňový výhľad. Dole pod rozhľadňou je prístrešok, kde sa v pohode vyspí desiatka ľudí.

Od rozhľadne som zbehol k zelenej značke a po nej som kráčal lesom, neskôr lúkami k Třebíču. Až skoro pri meste som stretol pár cyklistov. Záhradkárskou osadou som sa dostal do mesta a k vodárenskej veži, ktorú využívajú ako rozhľadňu. Žiaľ, už bola zatvorená, a tak som len z lúky pod ňou mohol obdivovať Třebíč. Na lúke je malý kostolík a naokolo bolo kopec domácich, ktorí si vychutnávali slnečné sobotňajšie neskoré popoludnie. Penzión, kde som si zabezpečil ubytovanie, bol neďaleko, a tak som už skoro bol bol sprchou. Osviežený som sa vybral ešte na hodinovú prechádzku historickými uličkami mesta. Oplatilo by sa sem si zájsť na celý deň.

2.deň

Náměšť nad Oslavou – rybník Rathan – Rathanský dílec – rozhľadňa Ocmanice – Placký Dvůr – Vícenice – Zňátky – U Vlasáka – Čertův most – Sedlecký hrad – Holý kopec – Altán Gloriet – Vlčí kopec – Zelený kopec – rozhľadňa Babylon – Zelený les – Nad Mohelenskou stepí – Mohelenský Mlýn – Fiola – Na Babách – Velká skála – Skály – Pod Templštýnem

Vlak medzi Třebíčem a Náměští nechodil, lebo pre rekonštrukciu vytrhali koľajnice. Ešteže som sa bol večer prejsť a zistil som si náhradný autobusový spoj, ktorý ma v nedeľu o 7.38 h odviezol. Vystúpil som na železničnej stanici a v páliacom slnku som sa vybral po zelenej cez mestečko k rybníku Rathan. Bolo tu zopár bežcov a psíčkarov. Značka vedie po asfaltke do Ocmanic a hoci ráno nechodilo veľa áut, bol som rád, keď som odbočil na poľnú cestu. Mramorová tabuľa hrdo hlásala, že tu bol z peňazí EÚ realizovaný projekt. Ak nerátam pyramídovú rozhľadňu, ku ktorej idem, tak jedine poľná cesta. Inak všade naokolo boli len polia.

Tešil som sa na pyramídu, no zostal som veľmi sklamaný. Na parkovisku stálo auto a doslova z neho revala hudba. Dvaja mladí sedeli pri stolíku a relaxovali. Vraj nech si prisadnem. Povedal som im, že na turistiku chodím za tichom a nie ohluchnúť. Znechutený som vyšiel na pozorovaciu plošinku, pozrel sa do krajiny a upaľoval som po asfaltke preč.

Alejou založenou vraj za Márie Terézie som sa dostal k hlavnému cestnému ťahu medzi Třebíčem a Náměští. Všade naokolo boli rybníky. Po asfaltke som pokračoval do obce Vícenice a z nich do obce Zňátky. Tu sa konečne začínala zelená a les. Klesol som ním do údolia riečky Oslava. Trošku sa mi uľavilo v tieni stromov a vzduchu ochladeného riečkou. Deň bol priam tropický a mňa čakalo ešte veľa kilometrov.

Romantické údolie ma doviedlo k detskému táboru. Žiaľ bol na druhej strane riečky a most žiaden. Pokračoval som k Čertovmu mostu, kde sa do Oslavy vlieva malým vodopádom potok Hučák.

Tu som údolie opustil a začal stúpať k zrúcanine Sedleckého hradu. Sú tu tri kríže a viaže sa k nim povesť. Majiteľ hradu pred odchodom na výpravu schoval na neznáme miesto ženu a dve dcéry a keďže sa na nej neplánovane zdržal, po návrate ich našiel už mŕtve.

Vrátil som sa späť na značku a na odpočívadle som sa nadesiatoval. Kúsok odtiaľ je altán Gloriet. Panstvo si voľakedy z neho dopriavalo romantické výhľady na riečku v údolí. Dnes pre stromy nič nevidno. Z údolia sa vynárali trampi, ktorí sa vracali z osád do civilizácie. Pri dosť strmom klesaní k potoku Cihelna som videl jeden ich flek. Na strmom stúpaní k poľovníckemu zámočku Vlčí kopec som stretol mladú rodinku obutú snáď v balerínkach. Čudoval som sa, že za neprizabili.

Zámoček je krásne zrekonštruovaný, no pre verejnosť neprístupný. Nuž som vykročil po Haugwitzovej aleji, rovnej ako pravítko, na Zelený kopec. Cestou som videl v lese rozpadnutú zemľanku a obrovský krmelec, kde by sa dalo v prípade nutnosti prespať. Prešiel som cez asfaltku z Kramolína a začal stúpať doprava k jednej z najstarších rozhľadní v ČR.

Dal ju postaviť v roku 1831 hrabě Haugwitz. Je kamenná a je z nej romantický výhľad na okolitý les a chladiace veže atómovej elektrárne Dukovany. Pod ňou je grilovací altánok i dočasný bufet, kde by sa dalo perfektne prespať. Naobedoval som sa a vybral som sa na druhú polovicu dnešnej trasy.

Modrá značka ma doviedla do Mohelenskej hadcovej stepi. Je to veľmi pekné miesto nad údolím rieky Jihlava. Cítil som sa ani v nejakej winetuovke. Len tá atómka na obzore! Blízko krásnych bielo-modrých božích múk stála fluoreskujúca krava. Nuž, sme v 21. storočí.

Náučnou stezkou som zišiel k Mohelskýmu mlýnu. Práve sem dorazil zájazd dôchodcov. Márne som sa tešil na občerstvenie. Bola tu len výstava obrazov, po vzhliadnutí, ktorej sme si s dôchodcami vymenili jednotné hodnotenie: čmáraniciam nerozumieme!

Oni nasadli do áut, ja som vykročil popri Jihlave. Hľadal som občerstvenie a našiel som ho v bufete kempu Fiola. No najprv som musel odolať náporu miestnych štamgastov, ktorí keď zistili, že som Slovák, silou mocou ma chceli nalievať borovičkou. Napokon mi namiesto nej darovali klobásu z vlastnej zabíjačky.

Chodníček chvíľami išiel popri rieke, chvíľami sa štveral vysoko nad ňu. Je tu PR Velká skála. Hoci som bol uťahaný, predsa som si užíval krásne výhľady do miestami 150 m hlbokého údolia.

Napokon som klesol k chatkovému táboru pod hradom Templštýn. Práve sa tu skončil posledný letný, detský turnus a personál sa chystal opekať. Osprchoval som sa, ja nepivár si dal dve k večeri a prisadol som si k nim. Keď uhasili oheň, zaliezol som na kute a po 42 km zaspal ako drevo.

3. deň

Pod Templštýnem – U Pustého mlýna – Hrubšice – Řeznovice – Ivančice – Rena A. Muchy – Bařiny – Nové Bránice – autobusom do Bratčic – Sobotovice

V noci bola úžasná hviezdnatá obloha. Dlho som takú nevidel. Vstával som po šiestej a pred siedmou som kráčal popri Jihlave. Hneď za táborom som po moste prešiel na pravý breh. Na ľavej strane sa týčili skaly. Kráčal som v podstate po asfaltke, ktorá umožňovala desiatkam chatárov príjazd autami k svojim chatám. Napriek tomu sa tu rozprestiera Přírodní park Střední Pojihlaví, Přírodní rezervace Nad řekami. Dokonca U Pustého mlýna je výroba čiernej drte.

Pred Hrubšicami som najprv počul zvláštny hluk a potom zazrel snáď stovky divých kačíc. Boli na lúke, vo vode. To som ešte nevidel. Zistil som, že na druhom brehu je štátna bažantnica a kačice sa tam snáď priživovali.

Rieka pomaly prechádzala do roviny. Došiel som do Hrubšic. Majú tu peknú zvonicu so slnečnými hodinami a veľmi zanedbaný kaštieľ. Podebatoval som si s chlapíkom, ktorý chytal v Jihlave ryby. Vysvitlo, že staval Most SNP v Bratislave a má veľmi dobré spomienky na Slovensko.

Za Hrubšicami som si nevšimol, že červená prešla mostom na ľavú stranu, a tak som pokračoval po normálnej ceste do Řeznovic. Majú tu pekný kamenný kostolík a oproti nemu bol asi zberateľ Wartburgov a Trabantov. Mal ich pred domom snáď pätnásť!

Na ceste začala byť celkom hustá premávka, a tak som sa radšej presunul na okraj poľa a po ňom som došiel do Ivančic. Neďaleko v obci Hlína je Menšíkova rozhľadňa, no bol pondelok a mali zatvorené. Tak som len prešiel cez mestečko, kde sa do Jihlavy vlieva Oslava a Rokytná. Za železničnou stanicou Ivančice-mesto, som prešiel po moste na pravý breh a začal lesoparkom stúpať k Réne Alfonza Muchu. Napriek tomu, že je to len snáď 5 m vysoká rozhľadnička, je z nej nádherný výhľad na okolie Ivančic. Dal som si keksík, zapil ho malinovkou a pokračoval som lesíkom. Mierne stúpanie ma doviedlo k altánku, pred ktorým bola snáď päťmetrová drevená socha červenej líšky. Od nej som pomaly klesal až k Ivančickému viaduktu. Pod ním boli dve maringotky s včelami, a tak som radšej rýchlo pokračoval ďalej.

Opäť som sa dostal do chatovej osady na brehu Jihlavy a začalo pršať. Nemal som nič protidažďové so sebou a kým som došiel na autobusovú zastávku v Novej Bránici, bol som celkom mokrý. Začal som v tablete hľadať, ako sa dostanem domov, no prestalo pršať. Najedol som sa, vyšlo slnko, a kým prišiel autobus, bol som opäť suchý, tak som sa rozhodol pokračovať.

Zaviezol som sa do Bratčic a v páliacom slnku som po asfaltke medzi kukuričnými poliami kráčal do mierneho vŕšku k poslednej rozhľadni vandru. Je to vodárenská veža, vysoká možno 6 metrov. Okrem kukurice, ktorá sa tiahla doďaleka, nie je z nej prakticky nič iné vidieť. Nuž som zišiel späť na asfaltku a došiel do Sobotovic. Pri miestnej Sokolovni som počkal na autobus do Brna a po asi 100 km ukončil trojdňový vander.

Užitočné odkazy

Fórum 2 príspevky
Předín – Třebíč, Náměšť nad Oslavou – Sobotovice 19/07/17 22:03 2 príspevky
Najnovšie články autora
 
Prístrešok Chata Lesov SR Vydrica Pri mojom trojtýždňovom pobyte v kúpeľoch Sklené Teplice som neraz kráčal Vydričnou dolinou. Zatiaľ čo kroky drvivej väčšiny kúpeľných hostí sa končili pri odbočke k miestnej časti Sady, kde sa nachádzala stajňa miestneho salaša, ja som ju prešiel celú zopárkrát. Tak isto som vyšiel aj všetkými lesnými odbočkami z nej do okolitých lesov. Keď som si naplánoval, že neznačene prejdem cez Holý vrch Čečetkovým lesom na samotu Konice, narazil som pár metrov od asfaltky na chatu Lesov SR, štátny podnik Banská Bystrica, odštepný závod Žarnovica. dnes Miroslav Svítek Štiavnické vrchy
Túra GSB: Bacówka w Bartnem – Nowa Wieś Večer sme si s Borisom preprali nejaké veci, no hoci sme ich na paličkách vystrčili z okna von, ráno vôbec neboli suché. Chatár sa ponáhľal k lekárovi, a tak sme museli do ôsmej opustiť chatu. Raňajky o siedmej vôbec neboli na škodu. Parťáci si dali praženicu a dostali ju vcelku na jednej panvici. Ja som chcel klobásu, no večer sme všetky zjedli, a tak boli párky. Deň sa ukazoval byť opäť slnečný, tak sme vykročili na náš piaty deň putovania po Beskydskej magistrále (GSB) ovešaní neuschnutým prádlom. 21/07/19 Miroslav Svítek Nízke Beskydy, Poľsko
Túra GSB: Jaworzyna Krynicka – Bacówka w Bartnem Po úžasnej večeri sme strávili skoro hodinu nad papierovými mapami a rozoberali, kade zajtra pôjdeme. Čakala nás najdlhšia etapa nášho šesťdenného putovania a vzhľadom na horúčavy sme nechceli kráčať ani o meter viac. Pelé neverí elektronickým mapám, a tak všetko preveroval na papierových. Ale napokon vybrali časovo najkratšiu a presne takú, ako som naplánoval. Čiže od chaty po zelenej. Dnes dáme červenej GSB zbohom. 14/07/19 Miroslav Svítek Nízke Beskydy, Ľubovnianska vrchovina, +
Najnovšie články na titulke
 
Prístrešok Chata Lesov SR Vydrica Pri mojom trojtýždňovom pobyte v kúpeľoch Sklené Teplice som neraz kráčal Vydričnou dolinou. Zatiaľ čo kroky drvivej väčšiny kúpeľných hostí sa končili pri odbočke k miestnej časti Sady, kde sa nachádzala stajňa miestneho salaša, ja som ju prešiel celú zopárkrát. Tak isto som vyšiel aj všetkými lesnými odbočkami z nej do okolitých lesov. Keď som si naplánoval, že neznačene prejdem cez Holý vrch Čečetkovým lesom na samotu Konice, narazil som pár metrov od asfaltky na chatu Lesov SR, štátny podnik Banská Bystrica, odštepný závod Žarnovica. dnes Miroslav Svítek Štiavnické vrchy
Túra Okolo Omšenia cez Baské, Homôľku a Bartošovicu Bez mučenia sa priznám, že Strážovské vrchy sú pre mňa takmer nedotknutým terénom. Lezenie pri Omšenskej Babe a silvestrovský pobyt v Chvojnici sa odohrali ešte hlboko v minulom tisícročí. Už ani neviem, prečo som sa začal ňúrať v mape práve okolo Omšenia – vrchy, výhľady, pramene, prístrešky – každopádne sa mi zrodil v hlave hrubý koncept. Najprv som mal ísť sám, ale potom sa Monike podarilo odtrhnúť sa od povinností, a tak sme mohli vyraziť v kompletnej zostave aj s Hugom a Čili. včera Pavol Timko Strážovské vrchy
Túra Mních z Martinčeka Liptov je plný skvelých miest ako stvorených pre výlet. Napriek tomu sa vám môže hodiť aj tento môj tip, vhodný najmä pre rodiny s deťmi. Vyberieme sa totiž na krátku prechádzku na vŕšok Mních, týčiaci sa rovno nad Ružomberkom. Výhľady sú zaručené. 17/10/19 Andrea Morongová Veľká Fatra a Choč

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Předín – Třebíč, Náměšť nad Oslavou – Sobotovice 19/07/17 22:03 2 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Česká republika - Morava: Českomoravská vrchovina/vysočina (ľudovo Vysočina) - Križanovská vrchovina a Jevišovická pahorkatina (Přírodní park Střední Pojihlaví)

  • Počet dní
    • 3

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 718 m n. m.

    • min: 195 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1803 m

    • klesanie: 2168 m

  • Vzdialenosť
    • 98 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 27.08.2016

  • Štart trasy
    • šírka: 49.0653 ° SŠ
      dĺžka: 16.5226 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.06013 ° SŠ
      dĺžka: 16.54809 ° VD
      » Mapa

  • 1. nocľah
    • šírka: 49.09252 ° SŠ
      dĺžka: 16.24683 ° VD
      » Mapa

  • 2. nocľah
    • šírka: 49.0928 ° SŠ
      dĺžka: 16.24662 ° VD
      » Mapa

  • Nocovanie
    • Penzión v Třebíči a kemp pod Templštýnem

  • Doprava
    • Brno (vlak, bus) - Předín (bus)
      Třebíč (bus) - Náměšť nad Oslavou (bus)
      Nová Bránice (bus) - Bratčice (bus) - Sobotovice (bus) - Brno (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.57 (0.19)