Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Na lúke
Na lúke Zatvoriť

Túra Náučný chodník Kimbiark - okruh zo Svitu

Chodník začína pri základnej škole Komenského vo Svite. Je výsledkom úsilia žiakov školy v spolupráci s Urbárom Mengusovce. Z tabulí sa dočítame o miestnej histórii, faune, flóre, geológii a kultúre. Na miestach panoramatických výhľadov spoznáme miestopis Kozích chrbtov, Vysokých a Nízkych Tatier.

Vzdialenosť
6 km
Prevýšenie
+241 m stúpanie, -240 m klesanie
Náročnosť
ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 11.07.2017
Pohoria
Kozie chrbty, Podtatranská kotlina (Popradská kotlina)
Trasa
Doprava
Svit (vlak, bus, parkovanie v miestnej časti Podskalka)
SHOCart mapy
» č.1097 Vysoké Tatry (1:50.000)

Pri túre na Kozí kameň sme si pri prechádzaní Svitom všimli informačnú tabulu NCH Kimbiark. Názov nekorešpondoval s nijakým označením v mape, až text na paneli nám prezradil, že ide o miestne, ľudové pomenovanie vrchu Bôrik. Následne stačilo deťom ukázať kopec z Lopušnej doliny a vysvetliť, že pod nami bude tunel diaľnice D1 a pre prípad nepriaznivého počasia v Tatrách sme mali jasný cieľ. Rozhodnuté: preskúmame, čo ani v mapách nie je zaznamenané.

Trasa

Svit, ZŠ Komenského – Pod Skalou (Podskalka) – Bôrik – Mengusovce – Pod Skalou (Podskalka) – Svit, ZŠ Komenského

Keďže Svit máme prechodený krížom-krážom, vynechávame monotónnu časť chodníka a priamo začíname v miestnej časti Pod Skalkou (Podskalka). Z internetu sa dozvedáme, že 1. informačný panel sa venoval ZŠ Komenského a približoval celý projekt NCH. 2. tabuľa s názvom Červená kolónia informuje o založení mesta firmou Baťa, ako aj o obytnej štvrti rodinných domov, ktoré Baťa staval pre svojich zamestnancov z červených tehál.

Začíname pri kostole. Po chvíli zatáčame vľavo a v miernom stúpaní nachádzame 3. tabuľu s názvom Archeologické nálezisko. Výskumy ukazujú, že najstaršie doklady osídlenia spadajú na začiatok mladšieho paleolitu (15 000 - 10 000 rokov pred Kristom). Na šotolinovom chodníku zatáčame ešte raz vľavo. Poza zástavbu vchádzame do lesa a stúpame po hrebienku. Značka je rozmiestnená poskromne, ale chodník nás vedie ďalej.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Spozorujeme lúku. Inštinkt nás pobáda za výhľadmi. Nachádzame 4. tabuľu s panoramatickým vyobrazením štítov od Kriváňa po Lomnický štít. Vraciame sa späť na lesný chodník. Naberanie výšky sčasti odlesneným hrebeňom je prudké, sem-tam spestrené výhľadmi na neďaleké Kozie chrbty. K nim geomorfologicky patrí aj Bôrik, pričom tvorí hranicu ochranného pásma TANAP-u (2. stupeň ochrany). Vidíme hrebeň, ktorým prechádza NCH Baba. Z času na čas severným pohľadom dominuje Gerlachovský štít.

Pri vrchole Bôrika (922 m) vchádzame do prírodnej rezervácie Bôrik, vyhlásenej v roku 1991. Predmetom ochrany je vzácny doklad vývoja vegetácie podtatranskej oblasti v minulosti. Biocenóza je tvorená zmesou prealpínskych, dealpínskych a xerotermných druhov rastlín na vápencovom podklade a vzácnymi druhmi živočíchov dolnej časti montánneho stupňa. Hoci sme v lese, vďaka bralu máme dobrý výhľad na juh. Panoramatická tabuľa nám objasňuje názvy vrcholov Nízkych Tatier a Kozích chrbtov.

Ďalej nás značky vedú z jedného vŕška na druhý, ako na húsenkovej dráhe. Blížime sa k miestu, kde by podľa navigácie mal byť pod nami diaľničný tunel. Vzápätí nám domnienku potvrdzuje narastajúci hluk áut. 6. informačný panel je venovaný tunajšej faune a ich spoločenskej hodnote. Čítame napríklad o babôčke admirálskej, ropuche bradavičnatej či orlovi skalnom alebo vretenici obyčajnej.

Na nasledujúcom kopčeku sa dozvedáme vyčerpávajúce informácie o geológii masívu Bôrik. Stručne povedané, pod našimi topánkami v hĺbke kopca sú druhohorné horniny, ale aj rôzne prekryté treťohorné a štvrťohorné. Širšie okolie je tvorené ľadovcovo-riečnymi usadeninami. Zaujímavejšie sú poznatky o stredovekej železorudnej banskej činnosti na hrebeni v malých sedielkach. Pingy - kutacie jamy sme nenašli, a tak si sľubujeme, že sa sem vrátime v čase bez vegetácie.

Začíname mierne klesať. Stojíme pri tabuli o flóre. Spomína prírodnú rezerváciu Bôrik s vyobrazením niektorých chránených a liečivých rastlín, ako napr. ľalia zlatohlavá, pľúcnik lekársky. Po chvíli je tu dendrologický informačný panel o prevládajúcich drevinách, ktorými sú borovica lesná, smrek obyčajný a smrekovec opadavý.

Teraz klesáme prudšie a prudšie. Než vyjdeme z lesa, dozvedáme sa čo-to z kultúrnej oblasti Mengusoviec, najmä o ich ochotníckom divadle, ktoré z kapacitných dôvodov malo scénu pod holým nebom priamo neďaleko Kimbiarku (Bôriku).

Definitívne vychádzame z lesa na lúku. Pred nami vidíme Mengusovce a Vysoké Tatry. Na lesnom chodníku znenazdajky zbadáme slepúcha lámavého, „jašteričku bez nôh“ a deti školou povinné sa predháňajú, čo o ňom vedia viac povedať. Konštatujeme, že včera prepršalo celý deň, a tak sa asi vybral na lov dážďoviek či slimákov.

Napokon pred vojdením do Mengusoviec volíme návrat lúkou. Škoda, pretože tým míňame tabuľu venovanú informáciám o obci. Značenie chýba, vyjazdený pás nás vedie cez sedlo dole k pasienkom hovädzieho dobytka a k riečke Poprad. Pred nami je návrat okolo práve prejdeného Bôrika.

Pod diaľnicou na chvíľu zastavujeme pri rieke. Povedľa nás je stará opustená lyžiarska zjazdovka. Na ceste si pre nás užovka obojková pripravila divadlo požierania žaby. Deti uchvacuje pohľad na tenkého hada so značne zväčšeným telom pri hlave. Kúsok opodiaľ sa promenáduje vretenica obyčajná. Zbadá nás, zastaví sa, trocha nadvihne hlavu, jazykom ochutnáva vzduch a napokon so sykotom mizne v tráve. Konštatujeme, že čo jedinec to iná nátura, pretože nedávno v Lopušnej doline jedna vretenica tak upaľovala, že sme ju ledva zahliadli. Deti si ešte štebocú o tom, že na asfaltke na Morské oko sú tabule “Uwaga zmije” a spomínajú, ako sme raz v Javorovej doline takmer stúpili na vyhrievajúci sa exemplár.

Ďalej šliapeme monotónne do východzieho miesta. Ešte by sme mohli ísť pozrieť poslednú tabuľu vo Svite pri brehu rieky Mlynka venovanej výchove k rešpektovaniu prírody. A napokon po sútoku Mlynky a Popradu by nás zväčšujúci sa Poprad doviedol poza priemyselné budovy priamo k mostu do Svitu.

Okruh bol nenáročnou prechádzkou aj pre malé deti. V podstate sa môže použiť aj len jeho časť cez hrebeň, t. j. Pod Skalou - Bôrik - Mengusovce. Priechodnosť je dobrá a značenie, až na výnimky, postačujúce. Tabule, ktorých výrobu a osadenie finančne zabezpečila Nadácia Poštovej banky sú v dobrom stave.

Užitočné odkazy

Fotogaléria k článku

Najnovšie