Túra

Veľkonočná túlačka

09.05.07
Po mizernej a nepríjemnej zime sme konečne naštartovali naše túlavé topánky, využili sme predpoveď počasia, ktorá sľubovala pekné počasie na celé obdobie Veľkonočných sviatkov a naplánovali si túru s ľahkými batohami a so spaním na chatách. Strávili sme štyri dni na cestách v prostredí slovensko-českej hranice, plnom nadšených turistov, ale i peknej prírody a výhľadov. Štartovali sme v obci Chocholná-Velčica s cieľom dostať sa do Skalice.

Dobrý ujo šofér nám na požiadanie zastavuje autobus pod nadjazdom hlavnej cesty na Drietomú. Prebehneme železničnú trať a už kráčame okolo potoka do obce Chocholná-Velčice. Je len pol ôsmej a dedina ešte statočne dospáva. Všetko je zatvorené, veď je dnes Veľký piatok a to je na dedine veľký sviatok. Na námestíčku narážame na žltú značku, ktorá nás vedie uličkou do polí za dedinou a začína pomaly a nenáročne stúpať cez polia smerom k lesu.

Viditeľnosť je dobrá, počasie slnečné, ale už sa začínajú objavovať prvé mraky. Oproti nám, na druhej strane Považia, vidíme Považský Inovec. Cesta pokračuje lesom a i keď značkovanie je občas slabšie, nie je problém udržať sa na trase. Po asi 1,5 hodine cesta začína prudko stúpať na hrebienok. Chodník obkľúči vŕšok a už sme v sedle pod Sokolím kameňom, kde sa napájame na červenú značku. Len asi 5 minút zo sedielka a dostávame sa na Sokolí kameň. Mohutný skalný blok s vrcholovou knihou je prístupný z opačnej strany a poskytuje čiatočný výhľad. Pekné výhľady sú z niektorých rúbanísk a to hlavne smerom do Drietomskej doliny. Ľahkým a príjemným terénom stúpame až k osamoteným chalupám pod Machnáčom. Tu už sa naplno otvára panoráma Bielych Karpát a je naozaj na čo sa pozerať. Krásnymi lúkami stúpame až na Machnáč (771) a potom už stále po červenej slovensko-českou hranicou až na Kykulu. I keď je ovzdušie dosť zaparené, dobre rozoznávame Veľkú Javorinu s vysielačom na vrchu.

Z Kykule značka schádza na moravskú stranu až k autobusovej točni, kde je neďaleko aj pamätník osádke havarovaného vojenského lietadla z 2. svetovej vojny. Tu pri zatvorenom bufete poobedujeme a pokračujeme po asfaltke červenou značkou až na Mikulčin vrch, okolo opustených zjazdoviek a vlekov. Opúšťame červenú značku a po žltej schádzame k chate Jana, aby sme si konečne dopriali aj nejaké to pivko. Chata je na prekrásnom mieste s výhľadom na údolie a časť našej trasy. Posedenie na veľkej terase je veľmi príjemné, ako aj obsluha samotnej chaty. Príjmame pozvanie chatára a prezrieme si aj vybavenie chaty a interiér izieb. Veľmi pekné izby a apartmány s krbom. Asi po 1,5 hodine pokračujeme ďalej. Schádzame po žltej dole dolinou a potom len krížom cez lúky a samoty na chatu Lopeník, kde máme zaistené ubytovanie. Dobrá večera a horúca sprcha sú príjemným záverom dňa.

V sobotu ráno schádzame po žltej dolu do údolia, prekročíme štátnu cestu a od autobusovej zastávky stúpame lesom na hrebienok. O chvíľu sme hore a pripájame sa zasa na červenú značku a ľahučkým terénom lúkami a lesom pokračujeme cez Studený vrch až na stretnutie s ďalšou štátnou cestou. Značka chvíľu pokračuje po asfaltke, ale potom ju opúšťa a pomaly začína stúpať, zväčša lúkami. Stretávame veľké množstvo turistov, ktorí sa zúčastňujú akejsi organizovanej vandráckej šľapačky a sú autobusmi vyvážaní do sedla. Je krásne počasie, teplo a slnečno. Po prekročení štátnej cesty začíname stúpať na Veľkú Javorinu. Značka najprv sleduje lesnú cestu až po Kamennú búdu a potom odbočuje vľavo do lesa a stúpanie je prudšie. Neskôr vedie po dlhej lúke a pred nami už je mohutná veža televízneho vysielača. Asi o 15,30 sme na vrchu Veľkej Javoriny (970). Veľké množstvo turistov s batohmi aj bez nich ukazuje to, že každý už asi mal po krk tej nemožnej zimy a využil možnosť vyraziť na tri dni do prírody. Schádzame k chate. Vnútri je plno. Čapované pivo sa minulo, jedlo už nie je. Nuž akosi to nechápem. Konečne asi za hodinu priváža auto sudy s pivom a asi aj kuchára, pretože večer už je k dispozícii aspoň guláš. Chata je čiastočne vynovená. Spíme na veľkej 6-posteľovej izbe a je nám fajn.

Ráno sme prekvapení, že v cene ubytovania sú aj raňajky. Len nám o tom akosi zabudli včera povedať. Nevadí. O ôsmej už sme na trase. Stále po červenej klesáme dole až po Dibrovov pamätník, kde prechádzame vpravo na zelenú značku. Najprv lesom a potom lúkami s výhľadmi na moravskú stranu sa dostávame až po Kubíkov vrch, odkiaľ začíname klesať do Filipovského údolia. Klesanie je najprv stredné a ku koncu dosť prudké. Do údolia vstupujeme pri polovníckej chate, neďaleko od jazierka. Zelená značka tu sleduje asfaltovú cestu až do ústia údolia, kde sa nachádza turistická chata. Samozrejme, nemôžeme ju len tak minúť. Z chaty práve odchádzajú svadobčania a tak je na jedálnom lístku aj sviečková zo svadby. No kto by odolal. Ale najprv ešte jedna cesnaková polievočka a pivko a bruško si len tak pradie. Po hodine opúšťame chatu a pokračujeme do Javorníka. Zelená značku tu končí na stanici nad dedinou. My však prekračujeme násyp nad železnicou a neznačkovanou cestou sa spúšťame lúkami, až narazíme na zelenú značku a po nej k veternému mlynu pri Kuželove. V mlyne a usadlosti pri ňom je otvorená expozícia, ale už sme to tu párkrát videli a tak pokračujeme ďalej.

Stále po zelenej sa cez lúky okolo pásu vetrolamov dostávame na červenú značku v sedle U troch kameňov. Po červenej značke ideme len asi dva kilometre a z Kobyly sa púšťame po zelenej nádhernými Vojšickými lúkami cez Čertoryje až do rekreačného strediska Lučina. Tu to už žije naplno. Chaty sú otvorené, pivo tečie potokom – no civilizácia. Asfaltkou, už dosť unavení, capkáme do obce Radejov, kde, ako vieme, je každoročne na Veľkonočnú nedeľu „Košt destilátov“. V školskej telocvični je obrovský regál plný vzoriek rozličných druhov páleniek. Vieme, že si nemôžeme veľa dovoliť, lebo nás čaká ešte asi 4 km pochodu, ale niekoľko vzoriek ochutnáme. No a potom už iba cez kopec po modrej značke a sme na Mlynkoch. Kamarát nás už čaká vo svojej chalupe a my sme šťastní, že pre dnešok končíme.

Je Veľkonočný pondelok a tak sa ráno tichučko vytrácame z chalupy, narýchlo robíme korbáče a už aj dávame tým naším dievkam veľkonočnú šibačku. Až potom balíme a prechádzame na slovenskú stranu cez potok. Vystúpame po modrej na lesnú cestu a po nej až do Zlatníckej doliny. Pretože tu máme dosť priateľov na chatách, urobíme si taký malý šibací okruh a okolo 11. hodiny sa púšťame dolu do Skalice. Ideme neznačkovanou trasou cez vinice a o dve hodinky sme doma.

Fórum 10 príspevkov
Veľkonočná túlačka 06/02/09 17:15 10 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Správa Nový cykloturistický most cez Moravu pri Kopčanoch Dovoľujem si oznámiť turistickej a cyklistickej verejnosti, že nový most, spájajúci archeopark Mikulčice (Morava) a slovenskú časť predstavujúcu kostolík sv. Margity Antiochijskej pri Kopčanoch, je postavený a začína na ňom bežná prevádzka. 12/10/19 Boro Tomis Správy
Rada Čo má perie, všetko letí – detailne o páperovej výbave Používanie peria pri výrobe outdoorového vybavenia je dlhodobou záležitosťou. Perie spolu s kožušinou tvorilo základ pre vybavenie polárnikov, horolezcov a iných výprav do krajín mrazu a snehu. Dodnes je perie najlepšou „výplňou“ teplého oblečenia, ale hlavne spacích vakov, kde zabezpečuje dostatok izolácie (tepla) i pri najextrémnejších podmienkach. Orientovať sa v tom, aké perie tvorí náplň vášho spacáka, či oblečenia, by mohol pomôcť môj text. Rovnako by vám mohol pomôcť pri výbere či nákupe nového vybavenia. 31/07/19 Boro Tomis Začíname
Príbeh Pohľadnica Sedím v kuchyni pri okne a obzerám si pohľadnicu. Nenašiel som si ju v poštovej schránke, ale zastrčenú pod dverami svojho bytu. Akási pláž, pár hotelov a lodičky, ale to ma nezaujíma. Zaujíma ma text. „Pozdravujeme z dovolenky a tešíme sa na vás doma. Víno výborné, jedlo úžasné. Všetci sme v poriadku.“ Tak to mi naozaj stačí. Pohľadnica má len jednu malú chybu. Polovica, kde obvykle býva adresa, a aj vrch, kde je zvykom vytlačiť destináciu, chýba. Len akési číslo úplne dolu je to, čo hľadám. Nie že by bola pohľadnica vystrihnutá alebo začiernená, to nie. Je len z polovice materiálu strhnutá. Akoby vyšúchaná mokrým prstom, ale nevadí. Dobre viem, kto mi ju poslal, a dobre viem, odkiaľ je. Som veľmi šťastný. A asi nie som sám. 25/05/19 Boro Tomis Príbehy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Novoročná túra na Velickú poľanu Ako na Nový rok, tak po celý rok, hovorí sa. Nebolo by od veci chodiť na túru každý deň, bavím sa v duchu na tomto porekadle, keď šliapeme z Nového Smokovca mladým lesom. Vybrali sme sa po našej obľúbenej žltej značke, ktorá vedie na Sliezsky dom. Vieme, že aj keď sú Tatry cez sviatky plné, tu budeme mať celkom súkromie. dnes Soňa Mäkká Vysoké a Belianske Tatry
Túra Veľká Javorina z Cetuny Uplynulý rok sme v skorú jar z osady Grúne navštívili Veľký Lopeník v Bielych Karpatoch. Pri vystúpení z auta na Grúňoch nás ako prvý vítal pohľad na Veľkú Javorinu s Jelencom. Už vtedy sme si povedali, že aj na Javorinu sa pôjdeme niekedy pozrieť – veď je to najvyšší vrchol Bielych Karpát (969,8 m n. m.), dobre spoznateľný podľa rádiového a televízneho vysielača na jeho vrchu. Na konci decembra nastáva správa konštelácia hviezd a v predposledný deň roka 2019 sa vydávame práve na Veľkú Javorinu. dnes Jana Bílešová Biele Karpaty
Test Ponožky Hanwag Merino Trek, Merino Hike a Trek Bunion Vlnené aj syntetické ponožky majú svoje výhody – jedny vydržia dlho odolávať smradu, druhé zas lepšie odvádzajú pot a lepšie udržia nohu suchú. Veľa turistických ponožiek sa však snaží rôzne ich mixovať a využiť súčasne dobré vlastnosti syntetiky aj vlny. Tak je tomu aj pri Hanwag ponožkách. V priebehu letnej a jesennej sezóny sme vyskúšali viacero modelov – nižšie a tenšie Merino Hike, stredne hrubé Merino Trek a tiež variant pre haluxový palec, Bunion. včera Ľubomír Mäkký Obutie

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Veľkonočná túlačka 06/02/09 17:15 10 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Biele Karpaty
  • Počet dní
    • 4
  • Nadmorská výška
    • max: 970 m n. m.
    • min: 185 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 2799 m
    • klesanie: 2834 m
  • Vzdialenosť
    • 80 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 01.05.2007
  • Štart trasy
    • šírka: 48.86813 ° SŠ
      dĺžka: 17.94428 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.84612 ° SŠ
      dĺžka: 17.22891 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • na chatách
  • Voda
    • len v osídlených oblastiach a vo Filipovskom údolí
  • Mapa
    • SHOCart 1:50.000 č. 65, č. 72 a č.1074, prípadne turistický atlas SHOCart
  • Doprava
    • autobus
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.91 (0.29)