Dobrý ujo šofér nám na požiadanie zastavuje autobus pod nadjazdom hlavnej cesty na Drietomú. Prebehneme železničnú trať a už kráčame okolo potoka do obce Chocholná-Velčice. Je len pol ôsmej a dedina ešte statočne dospáva. Všetko je zatvorené, veď je dnes Veľký piatok a to je na dedine veľký sviatok. Na námestíčku narážame na žltú značku, ktorá nás vedie uličkou do polí za dedinou a začína pomaly a nenáročne stúpať cez polia smerom k lesu.

Viditeľnosť je dobrá, počasie slnečné, ale už sa začínajú objavovať prvé mraky. Oproti nám, na druhej strane Považia, vidíme Považský Inovec. Cesta pokračuje lesom a i keď značkovanie je občas slabšie, nie je problém udržať sa na trase. Po asi 1,5 hodine cesta začína prudko stúpať na hrebienok. Chodník obkľúči vŕšok a už sme v sedle pod Sokolím kameňom, kde sa napájame na červenú značku. Len asi 5 minút zo sedielka a dostávame sa na Sokolí kameň. Mohutný skalný blok s vrcholovou knihou je prístupný z opačnej strany a poskytuje čiatočný výhľad. Pekné výhľady sú z niektorých rúbanísk a to hlavne smerom do Drietomskej doliny. Ľahkým a príjemným terénom stúpame až k osamoteným chalupám pod Machnáčom. Tu už sa naplno otvára panoráma Bielych Karpát a je naozaj na čo sa pozerať. Krásnymi lúkami stúpame až na Machnáč (771) a potom už stále po červenej slovensko-českou hranicou až na Kykulu. I keď je ovzdušie dosť zaparené, dobre rozoznávame Veľkú Javorinu s vysielačom na vrchu.

Z Kykule značka schádza na moravskú stranu až k autobusovej točni, kde je neďaleko aj pamätník osádke havarovaného vojenského lietadla z 2. svetovej vojny. Tu pri zatvorenom bufete poobedujeme a pokračujeme po asfaltke červenou značkou až na Mikulčin vrch, okolo opustených zjazdoviek a vlekov. Opúšťame červenú značku a po žltej schádzame k chate Jana, aby sme si konečne dopriali aj nejaké to pivko. Chata je na prekrásnom mieste s výhľadom na údolie a časť našej trasy. Posedenie na veľkej terase je veľmi príjemné, ako aj obsluha samotnej chaty. Príjmame pozvanie chatára a prezrieme si aj vybavenie chaty a interiér izieb. Veľmi pekné izby a apartmány s krbom. Asi po 1,5 hodine pokračujeme ďalej. Schádzame po žltej dole dolinou a potom len krížom cez lúky a samoty na chatu Lopeník, kde máme zaistené ubytovanie. Dobrá večera a horúca sprcha sú príjemným záverom dňa.

V sobotu ráno schádzame po žltej dolu do údolia, prekročíme štátnu cestu a od autobusovej zastávky stúpame lesom na hrebienok. O chvíľu sme hore a pripájame sa zasa na červenú značku a ľahučkým terénom lúkami a lesom pokračujeme cez Studený vrch až na stretnutie s ďalšou štátnou cestou. Značka chvíľu pokračuje po asfaltke, ale potom ju opúšťa a pomaly začína stúpať, zväčša lúkami. Stretávame veľké množstvo turistov, ktorí sa zúčastňujú akejsi organizovanej vandráckej šľapačky a sú autobusmi vyvážaní do sedla. Je krásne počasie, teplo a slnečno. Po prekročení štátnej cesty začíname stúpať na Veľkú Javorinu. Značka najprv sleduje lesnú cestu až po Kamennú búdu a potom odbočuje vľavo do lesa a stúpanie je prudšie. Neskôr vedie po dlhej lúke a pred nami už je mohutná veža televízneho vysielača. Asi o 15,30 sme na vrchu Veľkej Javoriny (970). Veľké množstvo turistov s batohmi aj bez nich ukazuje to, že každý už asi mal po krk tej nemožnej zimy a využil možnosť vyraziť na tri dni do prírody. Schádzame k chate. Vnútri je plno. Čapované pivo sa minulo, jedlo už nie je. Nuž akosi to nechápem. Konečne asi za hodinu priváža auto sudy s pivom a asi aj kuchára, pretože večer už je k dispozícii aspoň guláš. Chata je čiastočne vynovená. Spíme na veľkej 6-posteľovej izbe a je nám fajn.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Ráno sme prekvapení, že v cene ubytovania sú aj raňajky. Len nám o tom akosi zabudli včera povedať. Nevadí. O ôsmej už sme na trase. Stále po červenej klesáme dole až po Dibrovov pamätník, kde prechádzame vpravo na zelenú značku. Najprv lesom a potom lúkami s výhľadmi na moravskú stranu sa dostávame až po Kubíkov vrch, odkiaľ začíname klesať do Filipovského údolia. Klesanie je najprv stredné a ku koncu dosť prudké. Do údolia vstupujeme pri polovníckej chate, neďaleko od jazierka. Zelená značka tu sleduje asfaltovú cestu až do ústia údolia, kde sa nachádza turistická chata. Samozrejme, nemôžeme ju len tak minúť. Z chaty práve odchádzajú svadobčania a tak je na jedálnom lístku aj sviečková zo svadby. No kto by odolal. Ale najprv ešte jedna cesnaková polievočka a pivko a bruško si len tak pradie. Po hodine opúšťame chatu a pokračujeme do Javorníka. Zelená značku tu končí na stanici nad dedinou. My však prekračujeme násyp nad železnicou a neznačkovanou cestou sa spúšťame lúkami, až narazíme na zelenú značku a po nej k veternému mlynu pri Kuželove. V mlyne a usadlosti pri ňom je otvorená expozícia, ale už sme to tu párkrát videli a tak pokračujeme ďalej.

Stále po zelenej sa cez lúky okolo pásu vetrolamov dostávame na červenú značku v sedle U troch kameňov. Po červenej značke ideme len asi dva kilometre a z Kobyly sa púšťame po zelenej nádhernými Vojšickými lúkami cez Čertoryje až do rekreačného strediska Lučina. Tu to už žije naplno. Chaty sú otvorené, pivo tečie potokom – no civilizácia. Asfaltkou, už dosť unavení, capkáme do obce Radejov, kde, ako vieme, je každoročne na Veľkonočnú nedeľu „Košt destilátov“. V školskej telocvični je obrovský regál plný vzoriek rozličných druhov páleniek. Vieme, že si nemôžeme veľa dovoliť, lebo nás čaká ešte asi 4 km pochodu, ale niekoľko vzoriek ochutnáme. No a potom už iba cez kopec po modrej značke a sme na Mlynkoch. Kamarát nás už čaká vo svojej chalupe a my sme šťastní, že pre dnešok končíme.

Je Veľkonočný pondelok a tak sa ráno tichučko vytrácame z chalupy, narýchlo robíme korbáče a už aj dávame tým naším dievkam veľkonočnú šibačku. Až potom balíme a prechádzame na slovenskú stranu cez potok. Vystúpame po modrej na lesnú cestu a po nej až do Zlatníckej doliny. Pretože tu máme dosť priateľov na chatách, urobíme si taký malý šibací okruh a okolo 11. hodiny sa púšťame dolu do Skalice. Ideme neznačkovanou trasou cez vinice a o dve hodinky sme doma.

Fotogaléria k článku