Túra

Slemä a Ohnište z Liptovského Jána

09.08.17
Pokiaľ si chcete z Liptovského Jána urobiť okružnú túru a nemáte práve chuť sa nahánať celý deň za veľkými výkonmi, príjemnou možnosťou je Ohnište a Slemä. Hoci ich skúsený turista môže vnímať ako “prefláknutú klasiku”, ktorú bol hádam každý, faktom je, že aj v top letnej sezóne v krásnom počasí počas celého dňa nestretnete takmer nikoho. Pritom ide o krajinársky veľmi peknú túru, ktorá nie je extra náročná a východisko je ľahko dostupné. Koncom júla som sa sem opäť vybral trochu si osamote prevetrať hlavu.

Trasa

Stanišovská jaskyňa – Stanišovské sedlo – sedlo Brtkovica – Slemä – Zadná poľana – Ohnište – Svidovské sedlo – horáreň pred Bystrou – Stanišovská jaskyňa

Stanišovskou dolinou

Doposiaľ som túto túru robieval s nástupom cez Jánsku dolinu, ďalej do Svidovského sedla, hore na Ohnište a cez Slemä a Brtkovicu nazad. Ku koncom som vždy hromžil na strmý zostup zo Slemä a tak som sa tento raz rozhodol urobiť to opačne.

Ráno pred ôsmou parkujem pri Stanišovskej jaskyni, je tu ľudoprázdno a príjemne chladno. Dolina vonia. Rýchlo beriem batoh, miniem jaskyňu a miznem v Stanišovskej doline. Zláka ma úzky chodníček vľavo od potoka, no ten je súčasťou akéhosi rozprávkového okruhu pre deti a čoskoro odbáča doľava. Preskočím potok a pokračujem ďalej zvážnicou. Úzka dolinka sa kľukatí, no čokoro sa otvára. Je tu prameň. Naberám vodu do fľašiek, ktoré som mal prázdne, lebo som práve s týmto prameňom počítal. Míňam luxusne vyzerajúci posed a potom aj lúku so senníkom. Tu sa dolina opäť zužuje a stúpam hustým, no nízkym porastom plným lopúchov a malinčia. Úzky chodníček dáva tušiť, že nie som práve na frekventovanej turistickej magistrále. Keďže predchádzajúce dni dosť pršalo, od kolien dolu mám nohavice mokré a tiež rozhodnutie vziať vysoké nepremokavé topánky sa vyplatilo.

Vchádzam do lesa a dva červené pruhy na strome informujú, že prechádzam hranicou NPR. Ako sa v Stanišovskom sedla dozvedám, ide o NPR Jánska dolina. Do sedla vedie síce krátky, zato veľmi výživný výšvih lesom priamo po spádnici nahor. Na mokrých koreňoch sa topánky náramne dobre šmýkajú a občas mám dojem, že je to jeden krok nahor a dva nazad. Našťastie to netrvá dlho. V Stanišovskom sedle sa pripájam na červenú značku, no tá ide spolu s mojou žltou len krátko a čoskoro sa odpája smerom do Liptovskej Porúbky.

Do sedla Brtkovica

Zo Stanišovského sedla do sedla Brtkovica je to kúsok. No ja nejdem priamo a idem ešte preskúmať Pamiatku SNP, Partizánsky ubytovací bunker. Vedie k nemu významová (no asi len miestna) značka. Teda asi sa skôr dá povedať, že buď viedla (pred lesníckou kalamitou) alebo ide len o značenú odbočku. Stúpam rúbaniskom zarasteným vysokou trávou a malinčím. Náznak zvážnice ma vedie nahor.

Bunker samozrejme miniem a keď už príliš stúpam, radšej vytiahem navigáciu a podľa nej sa vraciam dolu a v správnom mieste odbočím k bunkru. Je veľmi zarastený a hoci je len možno 10 metrov od chodníka, bez navigácie by to bolo bez šance. Vstup je zanedbaný, no vo vnútri je bunker v poriadku a aj by mohol poskytnúť úkryt, prípadne aj nocľah.

Podľa informácií z našej GPS databázy by mali byť v tejto oblasti aj dva pramene. Jeden pri urbárnej chate (kúsok od žltej turistickej značky) a jeden povyše na zvážnici, ktorá sa odkláňa doprava od smeru žltej značky. Prameň pri chate je pekne upravený, vyvedený rúrkou, no žiaľ voda z neho netečie. Idem preskúmať druhý a je na tom podobne. Jeho okolie je neupravené, hoci náznak pôvodnej starostlivosti tu je vo forme ohradenia a dvoch válovov. Možno dôsledok nedávnej rozsiahlej ťažby. Vraciam sa k urbárskej chate a po zvážnici som o chvíľu v sedla Brtkovica.

Slemä

Zo sedla vedie úzky chodník, ktorý sa miestami takmer stráca v náletovom poraste rúbaniska. Po asi 150 výškových metroch predierania sa ma chodník vypľuje na zvážnici, po ktorej značka chvíľu pokračuje. Keď sa zvážnica stáča doprava do rozsiahleho rúbaniska, značka pokračuje ďalej strmo nahor. Míňam tabuľu informujúcu o vstupe do NPR Ohnište a zároveň do územia Európskeho významu.

Na okraji rezervácie je ďalšia Pamiatka SNP, pozorovací bunker. Žiaľ okolie je opäť neupravené, náučná tabuľa je v dezolátnom stave a navyše aj objekt má zjavne narušenú statiku a potreboval by poriadne opraviť. Celý tento marazmus postupne pohlcuje bujnejúca vegetácia.

Od bunkra sa les postupne mení a začínam mať aký-taký pocit, že som skutočne v národnom parku a nie na lesohospodárskej plantáži. Chodník je síce úzky, no pohodlne vedený serpentínami strmého zrázu Slemä. Miesta, kde padli stromy, sú prepílené, aby nebolo treba preliezať. Nie je toho veľa.

V hornej časti výšľapu sú kde-tu aj miesta s výhľadmi. Vápencový charakter je zjavný aj početnými, hoci zatiaľ nie príliš vysokými, skalnými útvarmi. Na jednej z vyhliadok je lavička a tu chvíľu vegetím. Potom je už len kúsok k rázcestiu Slemä. Odtiaľto vedie významová značka (trojuholník) na vrchol Slemä. Tu leží vrak lietadla z 2. svetovej vojny. Okrem toho sú odtiaľto aj krásne výhľady juhozápadným smerom. Krásne vidieť Ďumbier a trochu viac vpravo aj Chopok. Skôr ako sa oko oprie o hrebeň, vidí lesohospodársku spúšť v NAPANTe. Je neskutočné, koľko ťažby bolo v srdci národného parku za posledné roky.

Ohnište

Zelená značka pokračuje rezerváciou. Je tu prevažne smrekový les nižšieho vzrastu. Občas idem cez miesta s popadanými stromami. Nič netreba preliezať, chodník je na úzko prerezaný. Mladý podrast s prirodzeným zmladením sa teší z množstva svetla, ktoré zrazu má. V niektorých miestach na starých kmeňoch už rastú malé stromčeky. Príroda to tu zjavne zvláda aj bez zásahov.

Vychádzam z lesa do Michalovského sedla, kde je šípka k prameňu. Na dvoch-troch stromoch je potom aj významová značka. Kopaný chodník je dobre viditeľný, široký a aj bez značkovania by sa k nemu dalo dostať bez problémov. Voda je zachytená do hrubej hadice a tečie pomerne výdatne, takže sa na prameň dá spoľahnúť. Keďže na Brtkovici som nenabral, tu som si doplnil zásoby, aj sa poriadne napil.

Po návrate do sedla pokračujem lesom, no už o chvíľu z neho vychádzam na Zadnej poľane. Zaujímavé je, že táto poľana je vyňatá z NPR. Je to kvôli tomu, že sa tu pri vzniku NPR plánovalo naďalej pásť. Ovce tu však nenájdete, lebo pasenie sa doteraz neobnovilo, no vraj sa o tom stále uvažuje. Podobne je na tom aj Predná poľana, na ktorú sa pekným prostredím lúk a riedkeho lesa onedlho dostávam. Riedky les zjavne z polian postupne ukrajuje a pasenie by sa tu hodilo obnoviť aj z dôvodu zachovania vzácnej vegetácie. Tento úsek je jedným z najkrajších na trase. Keďže poľany sú vyňaté z najvyššieho stupňa ochrany, na Prednej je aj poľovnícky posed. A obďaleč Koliba na Ohništi. Problémom je však voda, po ktorú treba ísť až k spomínanému prameňu pod Michaloveckým sedlom. Horšia dostupnosť vody je tiež vraj dôvodom, pre ktorý je obnova pasenia problematická.

Na juhozápadnom okraji Prednej poľany sa zelený turistický chodník vetví. Doprava ide významová odbočka na vrchol Ohnišťa a doľava pokračuje hlavná trasa smer Svidovské sedlo. Na vrchol a zároveň okraj planiny to trvá asi 20 minút. Chodník vedie častými polomami menšieho rozsahu, preliezať treba vari 1-2 stromy, inak je to bez problémov priechodné, väčšinou obchádzaním. Tiež tu nájdeme pekné príklady toho, ako si les s polomom celkom dobre vie dať rady sám. Bude zaujímavé si túto túru prejsť povedzme za 10 rokov.

Z Ohnišťa kedysi viedol chodník cez nádherné skalné terasy plné kveteny až k skalnému oknu, ktoré je viditeľné aj z Jánskej doliny. Žiaľ z dôvodov ochrany prírody je chodník uzavretý. Ako turista si tam človek pripadá ako na inej planéte. Na jednej strane sa nemôže ísť pozrieť na tieto krásne miesta, lebo by to príroda nezvládla, hoci turistická frekventovanosť je aj v top sezóne minimálna. Zároveň má z Ohnišťa ako na dlani to, ako si táto krajina reálne predstavuje národný park. Pohľad na rozsah ťažby, ktorá v ostatných rokoch v tejto lokalite prebehla, je zdrvujúci.

Cez Svidovské sedlo k horárni

Na Ohništi vegetím pomerne dlho. Začína sa mi však zdať, že búrka, ktorá tancuje kdesi medzi Čertovicou a Bacúšskym sedlom, postupuje mojím smerom. Končím s vegetením, pobalím batoh a vyrážam nazad. Hoci je mi jasné, že odtiaľto musí ísť neznačená skratka na zelenú značku, radšej sa vraciam po významovej značke nazad na rázcestie. Čo keby som náhodou stretol strážcu, ktorý by si povedal, že zjavný deficit ochrany prírody v národnom parku treba dohnať na mne? Navyše les je krásny, času mám dosť, takže pohoda.

Tento smer túry som si vybral aj preto, aby som sa vyhol strmému zostupu zo Slemä. Akosi som však pozabudol, že aj z Ohnišťa na Svidovské sedlo je to riadny krpáľ. Chodník tu ide prevažne strmo dolu bez pohodlných serpentín a miestami je to cez skaly umazané od hliny, takže nohy dostávajú zabrať. Zostup je však o cca 200 výškových metrov kratší ako zo Slemä, takže trochu som si pomohol.

Tesne pred Svidovským sedlom je stružka potoka akurátne vhodná na nabranie vody. Trochu sa osviežim, doplniť nepotrebujem. V sedle je o turistický smerovník opretý odtrhnutý cyklosmerovník (komu asi tak prekážal) spolu s tabuľkou informujúcou o premávke drevárskych kamiónov.

Popod Ohnište pokračujem smerom k horárni pred Bystrou. Ide mi to to celkom svižne, smerovníkový čas výrazne predbieham. Cestou ma ešte pozitívne prekvapí malé stádo hovädzieho dobytka. Pasenie do týchto lokalít historicky patrí a je fajn, že sa sem v únosnej miere vrátilo.

Záverečný úsek Jánskou dolinou

Od horárne pokračujem Jánskou dolinou. Jej značné časti sú na oboch stranách súčasťou rezervácií, takže dolina je ako celok pekne zachovalá. Na viacerých miestach pekne vidieť povrchové krasové javy. Nad vyvieračkou Hlbokô je aj upravená drevená terasa s pekne spracovanou náčnou tabuľou. Výhľad na samotnú vyvieračku je dosť obmedzený vegetáciou, no pozorné oko Hlbokô nájde aj pomedzi. Jediným neduhom tohto záveru túry je asfalt, ktorý dáva nohám riadne zabrať. Keby bolo možné potiahnuť turistický chodník aspoň čiastočne mimo cesty, bolo by to super.

Unavený, no spokojný prichádzam k autu. Okolie Stanišovskej jaskyne je rovnako opustené, ako keď som sem ráno prišiel. Teraz už len nájsť nejaké miesto, kde by som si dal poriadnu porciu bryndzových halušiek.

Diskusia
Slemä a Ohnište z Liptovského Jána 14/09/17 19:18 17 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Test Batoh Fjällräven Abisko Friluft 45 Abisko Friluft 45 je jednokomorový turistický batoh strednej litráže so sieťkovým odvetraným chrbtovým systémom. Veľkostne sa hodí na víkendovky na ťažko alebo na dlhšie akcie na ľahko. Sieťkový systém ho predurčuje na použitie najmä v teplom období. Aké sú moje skúsenosti po pol roku používania, sa dočítate v tomto teste. 11/10/17 Ľubomír Mäkký Batohy
Cyklotúra Bicyklom na hornú nádrž PVE Čierny Váh Horná nádrž prečerpávacej vodnej elektrárne Čierny Váh je jedným z najkrajších výhľadových bodov na Liptov a pohoria, ktoré ho obkolesujú. Vedie k nej zeleno značená cyklotrasa od železničnej stanice Východná. Je to kratší, no pomerne strmý výjazd ideálny na pol dňa. Dá sa skombinovať aj do väčšieho okruhu spolu s dolnou nádržou a návratom cez Murnú dolinu a Važec, no nám stačil kratší variant, keďže to bol pre nás návratový deň. 14/09/17 Ľubomír Mäkký Nízke Tatry
Recenzia Primus Essential Stove Set – sada na varenie Jednoduchá sada na varenie bez výmenníka či iných high-tech vychytávok. Dva hliníkové hrnce, panvica, varič s integrovaným závetrím bez piezo zapaľovania, držiak a obal. Taká je základná sada na varenie v prírode Primus Essential Stove Set, ktorú som v lete otestoval v Tatrách. 13/09/17 Ľubomír Mäkký Varenie a jedlo
Najnovšie články na titulke
 
Svet Z Kanady na Aljašku (2) – Yukon Let do Whitehorse netrval až tak dlho, ako prvý let z Ottawy do Yelloknife. Na maličkom letisku som si len zobral mapku teritória Yukon a šliapem v neskutočnej horúčave do kempu, ktorý sa nachádza pri brehu rovnomennej, mohutnej rieky Yukon. dnes Jaroslav Cips Svet
Búda Salaš Dlhý grúň nad Suchou dolinou Nedávno som si na počítači prezeral letecké mapy Veľkej Fatry. Už vtedy mi do oka padol chodník vedúci z hlavného hrebeňa Dlhým grúňom dole do Suchej doliny. Hneď ma zaujal. Preto som sa rozhodol, že počas mojich fotograficko-turistických potuliek pohorím ho obzriem. Medzi stromami som si všimol strechu na okraji hôľ. Zbadal som tam stavbu salaša. včera Anton Zahradník Veľká Fatra a Choč
Túra Levice – Vápnik (Šiklóš) – Čankov Aj tento rok som sa dostal na rehabilitačný pobyt v kúpeľoch Dudince. Keďže som na rozdiel od predchádzajúcich rokov išiel sám, rozhodol som sa venovať rozhľadniam v širšom okolí Dudiniec. Ako prvé dve sa ponúkali rozhľadňa na Kalvárii priamo v Leviciach a kúsok ďalej, na travertínovej kope Vápnik (Šiklóš). Pátraním po internete sa ukázalo, že vežu na Kalvárii kvôli absolútne nemožným návštevným hodinám jednoducho nemôžem navštíviť, lebo by som sa nedostal včas späť do Dudiniec. 17/11/17 Miroslav Svítek Podunajsko

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Slemä a Ohnište z Liptovského Jána 14/09/17 19:18 17 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Nízke Tatry, Ďumbierske Tatry

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1538 m n. m. – Ohnište

    • min: 725 m n. m. – Stanišovská jaskyňa

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1200 m

    • klesanie: 1200 m

  • Vzdialenosť
    • 20 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 27.7.2017

  • Štart trasy
    • šírka: 49.0082 ° SŠ
      dĺžka: 19.6734 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.0082 ° SŠ
      dĺžka: 19.6734 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • prameň v Stanišovskej doline
      pozor, pramene medzi osadou a sedlom Brtkovica sú nefunkčné!

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • autom, parkovanie pri Stanišovskej jaskyni

Sponzor článku
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 1354 ľudí
0.81 (0.22)