Rada Prvá pomoc (3) - transport
Keď dôjde v horách k zraneniu, je poskytnutie prvej pomoci a zvlášť transport raneného značne obtiažny. Záchranu sťažuje jednak strmosť a neschodnosť terénu, ďalej odľahlosť od lekárskej pomoci i od dopravných prostriedkov, vplyvy poveternostné a takisto vysoké nároky na fyzickú i technickú zdatnosť záchrancov.
V horách je treba počítať s tým, že pomoc sa nedostaví ihneď, preto musíme v kritickej situácii poskytnúť pomoc sami a zároveň zraneného umiestniť na bezpečnom mieste, alebo ho aspoň zaistiť, aby neutrpel ďalšie zranenia, a ukľudniť ho. U zraneného musí zostať jedna osoba s dostatkom zdravotníckeho materiálu, s jedlom, pitím, baterkou a rezervnými odevmi. Po zaistení zraneného si musíme riadne rozvážiť, či možno pokračovať v plánovanej trase, alebo je treba zmeniť aspoň smer cesty, prípadne sa vrátiť späť.
Podľa počtu účastníkov v skupine vyšleme pokiaľ možno dvoch skúsených pre pomoc. Musíme podať presnú správu, koľko je osôb zranených, ktoré časti tela sú poranené, miesto, kde sa postihnutý nachádza, hodinu, kedy došlo k úrazu, počet osôb, ktoré u zraneného zostali, a či bol začatý transport, v tom prípade jeho trasu a hodinu zahájenia. Ak nemôžeme nikoho vyslať pre pomoc, môžeme ju zaistiť signálom zvukovým alebo optickým. Ten opakujeme šesťkrát za minútu a potom vždy minútu odpočívame. Naopak ak zachytíme signál volajúci o pomoc, odpovieme obdobným signálom, ale len trikrát za minútu, opäť s minútovou prestávkou.
Pokiaľ dôjde ku zraneniu v schodnom teréne, kde nie je potrebné istiť lanom, môžeme potom, čo sme zranenému poskytli prvú pomoc a zaistili ho proti chladu i nepriazni počasia, pristúpiť podľa svojich síl k transportu. Pri komplikovaných zraneniach, zvlášť ak je podozrenie na poranenie chrbtice, radšej vyčkáme odbornú pomoc; improvizovaný prenos by mohol zrenenému ešte viac ublížiť.
Improvizované nosítka zhotovíme buď pomocou dvoch vetroviek a dvoch tyčí, alebo pomocou lana, prípadne v kombinácii lana s vetrovkou. Zraneného podložíme rezervným odevom alebo spacím vakom a k nosítkam ho pripútame. Hlavu pripevníme šatkou. Posuny na nosítkach by totiž spôsobovali bolesť, v prípade väčších nerovností by zranený mohol i vypadnúť.
Lanové nosítka môže niesť 6-8 osôb; čím viac ľudí ich nesie, tím menší je prehyb v strede. Krajní nosiči môžu záťaž niesť pomocou veľkých slučiek na ramenách.
[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]
Keď musí zraneného znášať jedna osoba, ide to previesť pomocou lana, ktoré stočíme do slučiek o priemere cca 60 cm, na jednom mieste ich zviažeme a rozdelíme na polovicu. Zranenému navlečieme slučky na nohy, záchranca si navlečie hornú časť slučiek na ramená. Zranený sa musí pridržiavať zachráncu sám, alebo je treba dať zranenému pod ramená slučku a priťahovať vpred. Môžeme tiež použiť namiesto lana pevný prázdny batoh; po stranách ho rozpárame, aby tadiaľ ranený mohol prestrčiť nohy. Pozor na pevnosť nosných remeňov!
Veľmi komplikované prípady môžu nastať v strmom teréne, keď dôjde k pádu a visu na lane. Keď nemá postihnutý oporu pre nohy, ani ho nejde spustiť na vhodnejšie miesto, nastáva akútne nebezpečie ochrnutia horných končatín. V takom prípade použijeme k záchrane tenkú slučku, dlhú cca 1,5 m, ktorú si postihnutý uviaže prusíkovým uzlom na istiacom lane nad prsným úväzkom, prestrčí ju pod úväzok a stúpi jednou nohou do nej. Tým odľahčí prsný úväzok a môže uviazať druhú slučku na istiacom lane, cca o 25 cm vyššie, pre druhú nôh. Postupným posúvaním Prusíkových uzlov po istiacom lane hore a striedavým zaťažovaním slučiek stúpa postihnutý hore k miestu, kde sa môže postaviť a pokračovať v pohybe.
Týmto spôsobom si môžeme pomôcť aj pri páde do ľadovcovej trhliny, postihnutý však musí byť schopný popísanej činnosti. V ľadovcovom teréne je veľmi dobré mať preventívne na lane naviazanú tenkú slučku, podsunutú po úväzkom a zasunutú v kapse už pri naväzovaní na lano.
Ak máme k dispozícii ďalšie lano, vytvoríme dva strmene, spustíme ich k postihnutému, ten si ich prevlečie pod prsný úväzok, stúpi do nich a my ho potom pozvoľna vyťahujeme hore striedavým ťahom.
Pri zachytení padajúceho nastáva obtiažna situácia i pre istiaceho, lebo na ňom spočíva veľká váha. Preto je pri istení veľmi dôležité, aby zaťaženie lana bolo rozložené na viac miest (rôzne výstupky, trhliny a pod.). Istiaci musí preniesť záťaž na nejaký pevný bod. Väčšinou to ide previesť pomocou slučky rovnako pevnej ako je lano; slučku pripevníme jednou rukou na istiace lano francúzskym Prusíkovým uzlom a karabinou pripneme k istiacemu bodu.
