Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Planinami Slovenského krasu

Nemáte chuť niekedy skúsiť niečo úplne iné? Nie klasickú hrebeňovú túru, či prechod z doliny do doliny, ale niečo zaujímavé, krajinársky hodnotné, čo sa vymyká bežným predstavám pojmu pohorie? Stačí ozaj málo, len sa presunúť do oblasti Slovenského krasu, pohoria, ktoré je dodnes akoby v tieni iných, „atraktívnejších“ pohorí.

Vzdialenosť
67,9 km
Prevýšenie
+1525 m stúpanie, -1535 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
2 dni
Obdobie
jar – 01.05.2003
Pohoria
Slovenské rudohorie: Slovenský kras (Národný park Slovenský kras)
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 810 m n. m.
  • Najnižší bod: 180 m n. m.
Voda
Prameň pri Lúčanskom jazierku, Mútna studňa, studňa Rakyta, Remetský prameň, Zádielska chata, salaš Soroška, bufet Domica, obchody a krčmy v Silici, Silickej Brezovej a v Kečove
Nocľah
Bivak na lúke Zajačia brána. Pozor, sme v NP!!!
Doprava
Hrhov (bus)
Tornaľa (vlak, bus)/Starňa (bus)
SHOCart mapy
» č.1108 Slovenský kras (1:50.000)
» č.1110 Košice juh (1:50.000)

Slovenský kras - národný park a biosférická rezervácia

Slovenský kras je naším najrozsiahlejším a najlepšie vyvinutým krasovým územím. Plošinatá oblasť je rozčlenená vodnými tokmi na sústavu planín, s množstvom povrchových a podzemných krasových javov. Nachádzajú sa tu mnohé priepasti a jaskyne s unikátnou a vzácnou výzdobou. Územie je biosférickou rezerváciou. 12 jaskýň je zaradených do zoznamu Svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO (Jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu). Nachádza sa tu viacero hradov a iných hodnotných pamiatkových objektov.

Trasa

Hrhov – Zádielska chata – Jablonovské sedlo – Silica – Kečovo – Domica – Starňa – Tornaľa

Hrhov, obec kráľov

Ledva čakám, až vystúpim na železničnej stanici nad obcou Hrhov. Keďže žltá značka začína dole v obci, poberám sa popri trati k miestu, kde sa križujú. Nevybral som toto miesto náhodou. Medzi traťou, trasou značky a cintorínom je lúka Palota. Písomné pramene, nesúce samotnú pečať arpádovských kráľov a hodnotné archeologické nálezy jasne dokazujú, že tu „niečo“ stálo. To „niečo“ predstavuje kráľovský dvorec z 12. a 13. stor. Ten počas tatárskeho vpádu zanikol. Dnes na povrchu niet po ňom ani stopy. Poprechádzam sa tu, zájdem k Hrhovskej vyvieračke, vodopádu a potom už začínam stúpať krasovými stráňami Horného vrchu.

Výhľady

Ako dostávam do nôh výškové metre, otvárajú sa z lúk prvé výhľady. Pod sebou mám Turniansku kotlinu s Hrhovskými rybníkmi, na obzore planinu Dolný vrch. Západ ohraničuje Silická planina. Neskôr lesmi začínam prudko stúpať na rozsiahlu skalnú stráň. Tá sa pod vrcholovým zlomom mení na lúku. Unavený odpočívam a očami obdivujem výhľad do diaľav.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Planina Horný vrch

Tento podcelok Slovenského krasu vymedzujú na juhu monumentálne skalné stráne, na severe dolina Čremošnej a na západe sa plynulo napája na Silickú planinu. Územie je zväčša zalesnené, v západnej časti je viacero rozsiahlych lúk. Značka vedie mohutnými listnatými lesmi povedľa viacerých závrtov a malých škrapových plôch. Prechádzam vedľa poľovníckej chaty Tanya a po asi dvoch kilometroch serpentínami klesnem k severnému ústiu Zádielskej doliny.

Zádielska dolina a Zádielska chata

Hodnotový rozsah Zádielskej doliny je hodný samostatného príspevku, preto len stručne. Kaňonovitá dolina je 3 km dlhá, miestami široká 10 m. Skalné steny s bizarnými útesmi dosahujú výšku cez 300 m. V skalách sú jaskyne osídlené už od praveku a nad dolinou sa nachádza naša najväčšia praveká fortifikácia. Pred jej severným ústím, v mieste kde sa spája Blatnická a Bakošova dolina, stojí Zádielska chata. Tam mieria moje kroky. Ostávam zarazený, lebo chata zvonku pripomína skôr zanedbanú stavbu, ako útulnú chatu. Aj okolie je dosť zanedbané, vysoká tráva siaha skoro po pás. Je to asi dané faktom, že sa len začína turistická sezóna. Interiér síce pripomína dedinskú krčmu, no chatár je veľmi ústretová persóna. A tak neodolám pivku a teplému jedlu. Chata neposkytuje ubytovanie, ale na zastrešenej terase sa dá prespať v spacáku. Odporúčal by som majiteľovi chaty zrekonštruovať tento objekt, ktorý sa nachádza na takom strategickom mieste.

Smer Jablonovské sedlo

Po oddychu na chate pokračujem červenou značkou späť na vrchol planiny Horný vrch. Chodník stúpa lesom po severnom svahu a dvoma serpentínami dosahuje jej vrchol. Úsek po Lúčanské jazierko vedie prevažne lesom. Občas sa oplatí odbočiť k zrázom planiny, odkiaľ sú výhľady. Samotné jazero pomaly zaniká. Vedľa neho, pri turistickom smerovníku, je slabší krasový prameň. Krátkym stúpaním prichádzam na pasienky, potom lesmi na rozsiahle lúky pri Mútnej studni. Víta ma výhľad, ktorému tróni blízky Osadník. Na východnom okraji pasienok, takmer na dne závrtu sa nachádza prameň. Bokom stojí poľovnícka chata Hubertus a dokonale ukrytý vchod do Býčej jaskyne. Cestou sú ďalšie výhľady, k nim treba odbočiť na okraj planiny, alebo využiť viaceré vyvýšeniny. Po opätovnom vstúpení do tieňa lesa ma čaká klesanie do Jablonovského sedla. Pred sedlom vstúpim na krásne lúky s priam parkovou úpravou solitérnych stromov či kríkov. Z týchto miest sú neskutočne pekné výhľady do celej Rožňavskej kotliny, na hrad Krásna Hôrka s vencom hôr.

Jablonovské sedlo a salaš Soroška

Len čo som v sedle, moje telo zatúži po osviežení. O to sa postará motoristom dobre známy salaš Soroška. Jedlo a pivko mi umocňujú dobrú náladu a tak sa nečudujte, že pokračujem ďalej až pred súmrakom. Ešte raz sa pokochám výhľadom a rezko pokračujem už Silickou planinou, smer lúky volané Zajačia brána. Tu budem aj táboriť.

Silická planina

Táto najrozsiahlejšia planina v Slovenskom krase je najbohatšia na krasové javy. Povrch má husto posiaty závrtmi, škrapovými poliami a priepasťami. V jej útrobách sa nachádza množstvo unikátnych jaskýň. Strmé, skoro 400 m vysoké skalnaté stráne poskytujú dobré výhľady. Rastie tu typický krasový les, nezalesnené časti sú krajinársky a scénicky veľmi zaujímavé.

Na krasových pláňach pod Fabiánkou

Skoro ráno vyrážam. Pred sebou mám úsek, kde značka vedie prevažne po rozsiahlych lúkach s množstvom závrtov, hájov a škrapových polí. Pre nedostatok miest vhodných na značenie treba občas použiť na určenie správneho smeru mapu. Správneho zálesáka však tento detail nerozladí. Salaš na lúke pri studni Žadem už dávno neslúži svojmu účelu, zato pri poľovníckej chate a studni Rakyta je malý prístrešok. Dopĺňam vodu a pokračujem v putovaní. Míňam viacero závrtov v priam ideálnej lievikovitej forme. Keď zbadám vrch Fabiánka, viem že som kúsok od obce Silica. Keďže je to široko-ďaleko jediná vyššia kóta, odbočku za výhľadom si určite doprajte. Tak isto si prezrite aj Jašteričie jazero s ponorom.

Silica

Za necelú polhodinku vstupujem do obce Silica. Križujú sa tu viaceré turistické značky. V okolí je niekoľko priepastí, z ktorých spomeniem len unikátnu Silickú ľadnicu. Asi 4 km na východ, na Sokolej skale, stoja ruiny malého hradu (Sólyomkó). V obci, na mieste kostola, už v 15. a 16. stor. stála pevnosť. Jej mohutné múry dodnes obkolesujú kostol. Hneď vedľa stál malý hrádok, ktorý ale zanikol bez povrchových stôp. Na moje potešenie je krčma aj obchod otvorený, tak dopĺňam zásoby.

Červená skala a Silická Brezová

Po krátkom oddychu sa poberám ďalej. Najprv v spoločnosti žltej značky, neskôr už len červenou prichádzam na rozsiahlu odlesnenú zníženinu Červená skala. Toto údolie je dlhé asi 1600 m a široké 300 – 500 m. Jej dno tvoria naplaveniny, ktoré zabraňujú odtoku vôd, tak na jar je tu pôda podmáčaná. Jediným odtokom je rozsiahly ponor v dolnej časti. Značka prechádza údolím, za ním cez vrch Delené prichádzam k obci Silická Brezová. Poteší ma fakt, že sem ešte nezavítal stavebný boom novodobej rodinnej zástavby, ktorý často špatí naše obce. Krčma a malý obchodík sa nachádzajú pri kostole, kde sa dá dobre odpočinúť a doplniť potraviny.

Kečovské lúky

Za Silickou Brezovou značka ide na kus poľom, no keď kráčam popri jaskyni Matilda, už som v lese. Ako vstúpim na Kečovské lúky, zase som unesený nádhernou prírodnou scenériou. Škrapové polia a závrty dotvárajú krásu tohoto miesta. Za lúkami klesám krátkou dolinou do obce Kečovo. Po ľavej strane míňam Kečovské škrapové pole (ŠPR) a v krčme „odvážne“ zaháňam smäd.

Domica, perla Slovenského krasu

Cesta z Kečova k jaskyni Domica vedie asfaltovou cestou. Neskôr odbočím na lesný chodník a súbežne s náučným chodníkom Domické škrapy prichádzam k vstupnému areálu jaskyne Domica. Vstup do jaskyne je až za hodinu. Tak si prejdem časť náučného chodníka. Po návrate v dychtivom očakávaní vstupujem do podzemia... Nemusím hádam nikoho presviedčať o jedinečnosti a výnimočnosti tejto jaskyne, zaradenej do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Pre unikátnosť spojenia krás podzemia s prvkami neolitického osídlenia sa zaraďuje medzi najkrajšie a najvýznamnejšie jaskyne sveta. Plavba po podzemnej rieke Styx je len čerešničkou na torte jej krás. Jaskynný systém meria 21 km, z toho na území slovenska sa nachádza 6 km, zvyšok pokračuje územím Maďarska, kde jaskyňa nesie meno Baradla.
Po návrate na svetlo Božie som plný emócii. Posedím v bufete, kde sa dozvedám novinu o zahraničnom investorovi, ktorý tu plánuje vybudovať rozsiahle rekreačné stredisko. Podľa môjho názoru stačí zrekonštruovať opustené objekty (budova colnej stráže a reštaurácia) a nie tu budovať niečo nové, luxusné...

Cez Železný kopec a Remetský prameň do obce Starňa

Už je tomu tak, pred sebou mám posledný úsek tejto túry. Pokračovať budem modrou značkou. Tá vedie najprv po asfaltke, pri takmer zaniknutom Smradľavom jazierku sa stáča do poľa a vedie k lesu. Ozaj príjemným, takmer rovným terénom, stále lesmi, prídem na kótu Železný kopec. Tu musím zostúpiť do doliny potoka Lapša. Na rázcestí je totálne od hrdze vyžratý turistický smerovník, ale značenie je vcelku v dobrom stave. Idem okrajom lesa v širokej doline k Remetskému prameňu. Ten sa nachádza kúsok od turistického smerovníka. Posledné dopĺňanie čerstvej vody a pokračujem ďalej. Lesná cesta sa mení na asfaltku a tá dá nohám dobre zabrať. Pri horárni Lapša stretávam gazdu s konským povozom. Dáme sa do reči a tak ma pekne krásne zvezie do obce Starňa na klasickom rebrináku. Pre mňa, Blaváka, je to skvelý zážitok!

Tornaľa a Zoltánka

Zo Starne, až do centra mestečka Tornaľa modrá značka vedie popri hlavnej ceste. Nerád idem týmto autami preplneným úsekom, ale nedá sa mi inak. Okrem polnočného vlaku domov ma tam čaká „povinná“ návšteva hradu. Ten stojí na dominantnej, asi 15 m vysokej skale, ktorú miestni volajú Zoltánka. Dostanem sa tam ľahko. Stačí prejsť do parku s letným kinom. Mohutný prstenec valov s priekopami obopína celý areál. Čiastočne je zrekonštruovaná malá časť paláca. Z vrcholu brala je pekný výhľad. Keď sa unavený doterigám späť na námestie, usalaším sa v miestnej reštaurácii, kde tradične „lukulským hodovaním“ ukončím túto užasnú túru.

Pokiaľ by ste ešte vládali

Pokiaľ by ste ešte vládali a mali čas, nenechajte si ujsť malú vychádzku Licinskou pahorkatinou s Prielomom Muráňa.

Užitočné odkazy

Národný park Slovenský kras
Slovenský kras
Jaskyne slovenského krasu - svetové prírodné dedičstvo
Jaskyňa Domica
Zádielska chata
Zádielska dolina
Zádielska dolina
Hrhov
Silica
Silická Brezová
Kečovo
Tornaľa

Fotogaléria k článku

Najnovšie