Extra Zubačka: Štrba - Štrbské Pleso
K súčasným horám patria aj horské dráhy. Okrem sedačkových či kabínkových lanoviek, ktoré sa podobajú ako vajce vajcu, máme u nás aj zopár dráh, ktoré sú jedinečné. K mojim najobľúbenejším patrí elektrická ozubnicová železnica Štrba - Štrbské Pleso.
Trochu z histórie
Parná predchodkyňa dnešnej "zubačky" bola postavená v roku 1896 a predstavovala prvé železničné spojenie Štrbského Plesa so svetom. Po dokončení tatranskej elektrickej železnice (TEŽ, "električky") jej význam postupne klesal, v roku 1934 bola premávka zrušená a v roku 1936 trať demontovaná. Obnovená bola až v roku 1970 pri príležitosti usporiadania Majstrovstiev sveta v severských disciplínach, ktoré sa uskutočnili na Štrbskom Plese (mimochodom, v tomto období bolo dobudované celé stredisko v rozsahu, ako ho dnes poznáme). Tri elektrické dvojvozňové jednotky dodali švajčiarske spoločnosti Brown-Boveri Baden a SLM Winterthur zo Švajčiarska. Súčasne boli postavené aj výpravné budovy na Štrbskom Plese a zubačka v Štrbe získala dokonca krytú, dvojloďovú halu. Trať bola vybudovaná takmer presne v stopách predchodkyne, nepokračovala však až k jazeru ako v minulosti.
Nech sa páči nasadať
Stanica Štrba (Tatranská Štrba) je najvyššie položenou rýchlikovou stanicou na Slovensku (895 m). Nákladným vlakom musí často v týchto miestach vypomáhať ďalší rušeň, keď nevládzu náklad previezť cez Kozie chrbty. Už samotná stanica umiestnená v úvale poteší nielen priateľa vláčikov, ale aj turistu. Z protiľahlého svahu je nádherný pohľad na Západné aj Vysoké Tatry. Pomerne veľkorysá staničná hala po stenách a aj vo vitrínke obsahuje výstavné, najmä dobové exponáty. Vyjdeme hore schodmi (eskalátor už roky nefunguje) a ocitneme sa v krytej hale, dláždenej lešteným kameňom. Hala je dvojkoľajná, jedna koľaj je prevádzkovaná a na druhej vždy čaká rezervná súprava (v sezóne chodia niektoré spoje krátko po sebe). Otvoríme ťažké dvere (nie sú automatické) a vstúpime do sparťansky zariadeného interiéru. Na pár minút jazdy nám tvrdé sedadlá vystačia. Ešte nesmieme zabudnúť označiť lístok v označovači - podobne ako na TEŽ tu platí samoobslužný systém s častou kontrolou revízormi.
Na trati
Cvakne elektrický zámok dverí a stroj sa začne škriabať do kopca. Maximálna prevádzková rýchlosť je 30 km/h, stroj ju však sotva dosiahne. Po ľavej strane míňame s takmer leteckým pohľadom koľajisko železnice a ostrým oblúkom cez most vchádzame do lesa. Z mosta je za pekného počasia výborný pohľad na Nízke Tatry v oblasti Ďumbiera, ako aj na západný koniec Vysokých Tatier. Cestujúci (samozrejme okrem domácich) majú nosy nalepené na veľkých oknách. Predierame sa okolo početných chát až do jedinej zastávky na trati - Tatranský Lieskovec, čo je rovnomenný názov rozľahlej chatovej osady. Ešte cez jeden most a to už sa začína skutočná "štreka", stúpanie je príkre aj pre pešieho a zubačka si to šinie uprostred smrekového lesa, kde-tu sa priblíži alebo mimoúrovňovo prekríži "súbežnú" štátnu cestu - tá je však dvakrát dlhšia ako trať. Z polomov sa otvárajú výhľady späť na Nízke Tatry a vpred na Kriváň. Pokiaľ sedíte v krajných koncoch súpravy, tak v niekoľkých zákrutách máte možnosť vychutnať si aj pohľad na "zubatú" trať. Nasleduje najstrmšie stúpanie (150 promile) a súprava sa ocitne na vodorovnej koľaji nástupiska na Štrbskom Plese. Cesta späť nasleduje presne naopak - strojvodca len prejde do kabíny na konci súpravy - trvá však dlhšie o cca 3 až 4 minúty, takmer až po Tatranský Lieskovec je rýchlosť limitovaná na 17 km/h.
[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]
Zaujímavosti
Tak ako v lietadle, aj v zubačke môžete absolvovať návštevu "boardu". Samozrejme, pokiaľ je strojvodca ochotný a nevyhovorí sa na predpisy. Mne sa to podarilo, keď bol syn menší. Od strojvodcu som sa dozvedel, že služba na zubačke nie je za odmenu, ale sa na nej striedajú strojvodcovia z diaľkových tratí. Príčina je prozaická, kumulované prevýšenia pri jednej šichte dosahujú takmer 5000 m hore a 5000 m dole a to na ľudský organizmus nemá najlepší vplyv. Ešte k tej kabíne - každý koniec súpravy obsahuje oddelený priestor s lavičkou, pričom pracovisko strojvodcu zaberá len menšiu časť tohto priestoru a je ohraničené plexisklom. To preto, aby ste si nemysleli, že sedíte priamo za prístrojovou doskou. Súbežne so strmšou polovičkou trate vedie aj modro značený turistický chodník, ktorý umožňuje pohľady na tento výnimočný dopravný prostriedok. Po kalamite je čiastočne zapadaný, ale bez problémov schodný.
V stručnosti
Číslo trate: 182
Dĺžka trate: 4780 m
Prevýšenie: 455 m
Rozchod: 1000 mm
Max. stúpanie: 150 promile
Čas jazdy hore: 15 minút
Čas jazdy dole: 18 minút
Cestovné (jednosmerné, nezľavnené): 30,-Sk / 35,- Sk v automate
Časový (neprenosný lístok, treba dopísať číslo OP): 100,- Sk/deň, 200,- Sk/3 dni, 300,- Sk/7 dní, 360,- Sk/mesiac. Možnosť kombinácie s časovým lístkom na TEŽ (električku).
Cestovné zodpovedá cenníku ŽSR z roku 2007.
Cestovný poriadok (trať č. 182):
http://www.slovakrail.sk/sk/tratove-poriadky
