Krajina Lesnického sedla
Túra

Rabštín a Haligovské skaly z Lesnického sedla

24. 09. 2017
Z nášho rodinného archívu vyberám tentokrát turisticky netypický výlet, ktorý sa nám prihodil pred dvomi rokmi. Ktoréhosi člena našej rodiny čakal jednu októbrovú nedeľu náročný športový výkon a ako naschvál sa v sobotu pred tým vydarilo počasie. Ísť na celodennú túru neprichádzalo do úvahy, no rovnako tak aj zostať doma. A tak som si spomenul na Lesnické sedlo, údajne fotogenické miesto v Pieninách, povestné svojimi jesennými hmlami. A na zámer preskúmať neďaleké bralo Rabštín, ktoré turistické značky tesne, ale predsa len obchádzajú. Ako kompromis sa to zdalo prijateľné, tak sme tam ráno vyrazili.

Trasa

Lesnické sedlo – Šľachovky, št. hr. – Rabštín – Lesnické sedlo – Haligovské skaly – Pod Plašnou – Lesnické sedlo

Ráno v Lesnickom sedle

Cestou autom sme prechádzali údoliami utopenými v hmle, tak už len dúfať, že Lesnické sedlo vytŕča nad ňu a zážitok bude o to zaujímavejší. A naozaj, šťastie nám prialo, tesne pod sedlom sme vyšli z hmly a nad nami sa objavila sýtomodrá obloha sľubujúca nádherný deň. Parkujeme teda na slnkom zaliatom parkovisku v Lesnickom sedle a nakladáme batohy na plecia. Tu si všímam, že k vedľajšiemu autu sa vracajú spokojní profíci s fotodelami na krku a masívnymi stojanmi na pleciach. Priam z nich kričí, že ideme neskoro a to najlepšie svetlo sme prepásli.

Rodiacu sa závisť mi pomáha potlačiť predstava, ako v noci budím deti a potme sa s nimi štverám na kopec. No čo už, nám, turistickým rodinám, na naše výcvaky musí stačiť tuctové denné svetlo. A tak obdivujeme krásny výhľad zo sedla smerom na Tatry a Spišskú Maguru, umocnený hmlou rozvaľujúcou sa doslova kúsok pod našimi nohami. Normálne som musel krotiť juniora, ktorého premohla neodolateľná chuť do hmly zbehnúť...

Popod vrchol Šľachoviek

Náš cieľ je ale na opačnej strane, čiže prechádzame cez cestu, aj spolu s jednou pekne zvoniacou kravičkou a po značke začíname šliapať prvý briežok. Už po pár metroch máme za sebou Lesnické sedlo aj s celou panorámou ako na dlani. Aj pri pohľade dopredu je jasné, že dnešný výlet nám budú spestrovať neustále výhľady do nádhernej okolitej krajiny. Prechádzame vrchom lúčnatého pahorku Tokárne, z ktorého pred sebou vidíme široký, rozložitý, oblý, čiastočne zalesnený vrch Šľachovky a naľavo od neho drobné, skromne sa týčiace bralo Rabštín. Obidva rozdielne vŕšky sú hraničnými vrcholmi s Poľskom. Všade okolo nás sú ovečkami dokonale vypasené pasienky a krásny čuvač nám svojim brechotom jednoznačne dáva najavo, kto je tu podľa jeho mienky pánom a kto votrelec.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Cesta širokými lúkami pokračuje priamo smerom k Šľachovkám miernym klesaním, ktoré je následne vystriedané nenáročným výstupom. Asi v polovici výstupu schádzame z pasienkov na klasické lúky spestrené sporadickými stromami. Tu sa objavujú prvé neveľké terénne vyvýšeniny, ktoré tvoria prirodzené vyhliadkové plošinky a poskytujú až rozprávkovo krásne výhľady južným až západným smerom na Spišskú Maguru, Lesnické sedlo, Tatry a Pieniny. Chodník tesne obchádza samotný vrchol Šľachoviek, doteraz neviem rozumne vysvetliť, prečo sme nezamierili aj tam, veď je to naozaj hneď vedľa. Štátnu hranicu prekračujeme v trochu hustejšom poraste stromov, no po krátkej chvíli sme opäť na rozľahlej lúke, ktorá, zdá sa, slúži ako pastvina pre kravy. Je z nej krásny výhľad do poľskej krajiny lemovanej na obzore pohorím Beskid Sadecki s najvyšším vrchom Radziejowa na jeho pravom okraji.

Na brale Rabštín

V mieste, kde chodník vedie medzi dvojicou samostatných majestátnych smrekov, sa z neho odpájame doľava a zvažujúcou sa lúkou sa snažíme dostať k zadnej, zalesnenej a miernejšej strane Rabštína (Rabsztyn). Klesáme lúkou postupne až do sedla medzi Šľachovkami a Rabštínom. Odtiaľ vyzerá Rabštín ako absolútne nezaujímavý nevysoký zalesnený pahorok, o ktorom by nikto nepovedal, že na opačnej, slovenskej strane padá dramaticky strmo do podstatne väčšej hĺbky.

Na jeho úpätí vchádzame do lesa, kde ihneď nachádzame chodníček, ktorý nás zakrátko vyvedie na samotný vrchol. Z neho vidíme krásne výhľady na Tatry a Pieniny, nie nepodobné pohľadom zo stúpania na Šľachovky, veď sme len o kúsok vedľa a v rovnakej nadmorskej výške. Len kvôli výhľadom asi nemá veľký zmysel absolvovať výstup na Rabštín. Jediný, zato výrazný rozdiel je v dojme z výšky. Kým na Šľachovkách sa človek nachádza na mierne sa zvažujúcom svahu, na Rabštíne má pod sebou takmer kolmo padajúcu skalnú stenu, ktorá výrazne umocňuje pocit priestoru pred a pod sebou.

Dávame si tu desiatovú pauzu, slniečko príjemne hreje a vychutnávame si dokonalú pohodu na dokonalom mieste. Ak by som predsa len mal niečo skritizovať, tak snáď len možno až príliš zelenú prírodu. Je október a pestrofarebné jesenné lesy by miestu dodali ešte viac šťavy. Po oddychu sa úplne rovnakou cestou vraciame späť do Lesnického sedla, ktorú nám teraz spestrujú cyklisti z prebiehajúcich cyklokrosových pretekov. Ranné hmly sa definitívne rozplynuli a v údolí vidíme odhalenú dedinku Veľký Lipník.

Smer Haligovské skaly

V sedle zisťujeme, že máme pred sebou ešte stále väčšiu časť dňa. Tak padá rozhodnutie prejsť sa ešte po lúkach opačným smerom na Haligovské skaly a skúsiť nájsť aspoň jednu z haligovských vyhliadok. Opäť kráčame dokonale spásanými, mierne sa dvíhajúcimi lúkami, ktoré poskytujú výhľady všetkými smermi. Po ľavej strane máme Tatry, ktoré sú s pribúdajúcim časom stále viac proti slnku. Približne v polovici lúky ich zakryjú stromy a s veľmi pozvoľným pribúdaním výškových metrov sa nám stále viac ukazujú za nami Malé Pieniny v celej svojej kráse. V miestach, kde lúka prechádza do lesa, je pohľad na ne najkrajší. Od Rabštína naľavo, cez Šľachovky až po najvyšší vrch Vysoké skalky a Kýčeru napravo. Tak tu si dávame piknikový obed v tráve, nakoľko neďaleký prístrešok je, žiaľ, obsadený.

Vyhliadka v lese

Po obede vchádzame do lesa a úzkym chodníčkom vedúcim popod zaujímave skalné útvary sa snažíme nájsť nejakú vyhliadku. Po chvíli sa nám to darí a na ľavej, južnej strane nachádzame prvú haligovskú vyhliadku schovanú v lese s výhľadom na Tatry. Veľhory sú teraz priamo proti slnku, ideálne by bolo prísť sem ráno. Neprekáža, o to krajší výhľad je západným smerom do Stráňanského sedla. Je pekne vidieť, že ojedinelá vyhliadka sa nachádza ešte v úvodnej, zalesnenej časti. Hlavná časť Haligovských skál je niekde ďalej, tam sa dnes nedostaneme.

Pokračujeme chodníkom ďalej a na pravej, severnej strane nachádzame druhé miesto s potenciálnym výhľadom. Pekná skala je ale dosť porastená stromami a preto sú výhľady na Pieniny i Rabštín len veľmi obmedzené. A tak prichádzame k rázcestníku pod Plašnou, kde kúsok pod ním na okraji lesa nachádzame prístrešok. Posledný oddych a vraciame sa do sedla. Pri výstupe z lesa na pasienky ešte nachádzame miesto s pekným výhľadom na Tri koruny a túto časť Pienin. No a potom, s neustálym pohľadom na Malé Pieniny pred sebou, sa vraciame do Lesnického sedla.

Zhodnotenie

Celý dnešný výlet vznikol z jediného dôvodu, šetriť sily, no nepremrhať pekný víkendový deň. Preskúmali sme zaujímavé bralo Rabštín so záverom, že nie je problém navštíviť ho v rámci hrebeňovky Malých Pienin ako malú odbočku zo Šľachoviek. Zároveň ale platí, že neposkytne nejaké nové pohľady do krajiny. Tiež sme ochutnali kúsok z Haligovských skál. Aj tu platí, že sa v pohode dajú prejsť v rámci spomínanej hrebeňovky. Pre detailnejšie preskúmanie si ale Haligovské skaly zaslúžia možno samostatný deň.

Fórum 10 príspevkov
Rabštín a Haligovské skaly z Lesnického sedla 18/10/17 14:49 10 príspevkov
Najnovšie články autora
 
VHT Veľké Solisko Keď som sa dozvedel, že na Veľké Solisko sa dá dostať aj ináč ako preliezaním celého hrebeňa, automaticky som si ho zaradil do turistického plánovača. Minimálne preto, že Veľké Solisko je najvyšším bodom celého Soliskového hrebeňa, tiahnuceho sa od Štrbského plesa na sever k Furkotskému štítu. Ako jediné v celom hrebeni prekračuje nadmorskú výšku 2400 m, a to o 13 metrov. Nie je výrazným, samostatne stojacim štítom, skôr ide o najvyššiu skalu na hrebeni. Prístupová cesta je zo Štrbského Plesa cez Furkotskú dolinu. V piatej časti seriálu Tatry so sprievodcom sa teda poďme pozrieť, ako vyzerajú Tatry a okolitý svet z vrcholu Veľkého Soliska. 23/12/20 Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry
Túra Zádielska planina a Jelení vrch – okruh z Hačavy Štvrtý diel seriálu o vyhliadkach Slovenského krasu nás zavedie na planinu najznámejšiu, samozrejme na Zádielsku. V rámci nej sa však pozrieme bližšie na jej severnú, menej navštevovanú časť. Zádielska planina leží vo východnej časti Krasu a patrí medzi rozlohou menšie. 07/12/20 Peťo Nový Slovenský kras
VHT Furkotská dolina, Bystrá lávka a Štrbský štít Ôsmy diel zo seriálu Tatranské doliny je venovaný Furkotskej doline, ktorá ústí neďaleko Štrbského plesa a ohraničuje ju Soliskový hrebeň z východu a hrebeň Ostrej zo západu. V závere doliny sa nad ňou týči Furkotský štít, z ktorého oba hrebene vybiehajú. Veľkou ozdobou Furkotskej doliny sú dve Wahlenbergove plesá, ležiace v jej hornej časti. Vyšné Wahlenbergovo pleso v samom závere doliny je druhým najvyššie položeným plesom v Tatrách a to je aj dôvod, prečo tu robím výnimku a dolinu si neprejdem tradične hore a späť dole. 23/11/20 Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Túra Púchov - Lednica - Vršatec Je pol piatej pred večerom a začínam túru. Dnes to ani túra nebude. Potrebujem len dôjsť na miesto, kde strávim nasledujúcu noc. Ono vlastne ani nezačínam, kráčať som začal už o šiestej ráno v Považskej Bystrici. Len teraz sa odpojila na púchovskej, asi najnovšej železničnej stanici na Slovensku, polovica výpravy a nasadla na vlak. Tým sa zásadne mení charakter môjho putovania po turisticky zaujímavých miestach Považia. Navliekam ich ako perly náhrdelníka na šnúru mojej trasy. dnes Vladimír Mikuš Biele Karpaty
Správa Aký bol rok 2020 – návštevnosť a najlepšie články Prelom rokov je dobrá príležitosť na bilanciu. Návštevnosť nám opäť narástla, no minulý rok bol špeciálny kvôli epidémii koronavírusu a preto bol nárast veľmi výrazný. Objavili nás totiž aj ľudia, ktorí bežne do hôr nechodia alebo chodia len príležitostne. Vďaka pandemickým opatreniam však boli iné možnosti rekreácie obmedzené a tak turistika zaznamenala boom. Z pohľadu autorov nám opäť tradične aktívni autori aj tento rok venovali svoju priazeň, a privítali sme aj niekoľko nových. Okrem klasických popisov túr ďalej pokračujeme v rozvoji tém ochrany prírody a veľký nárast obľúbenosti zaznamenali aj naše podcasty. včera Ľubomír Mäkký Zaujímavosti
Túra Slovenskom 4: Zamagurie, Spiš a Šariš Štvrtá časť môjho putovania „od domu až domov“ okolo Slovenska. V tejto časti prejdem cez Pieniny, Ľubovniansku vrchovinu, Čergov, Branisko a Čiernu horu. 16/01/21 Pavel Forgáč Čierna hora, Branisko, +

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Rabštín a Haligovské skaly z Lesnického sedla 18/10/17 14:49 10 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Pieniny - Malé Pieniny (Pieninský národný park)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 856 m n. m. – Šlachovky

    • min: 705 m n. m. – Lesnické sedlo

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 568 m

    • klesanie: 568 m

  • Vzdialenosť
    • 11 km

  • Náročnosť
    • 1

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 2015

  • Štart trasy
    • šírka: 49.3827 ° SŠ
      dĺžka: 20.4933 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.3827 ° SŠ
      dĺžka: 20.4933 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Lesnické sedlo (parkovisko)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.04 (0.42)