Túra

Rabštín a Haligovské skaly z Lesnického sedla

24.09.17
Z nášho rodinného archívu vyberám tentokrát turisticky netypický výlet, ktorý sa nám prihodil pred dvomi rokmi. Ktoréhosi člena našej rodiny čakal jednu októbrovú nedeľu náročný športový výkon a ako naschvál sa v sobotu pred tým vydarilo počasie. Ísť na celodennú túru neprichádzalo do úvahy, no rovnako tak aj zostať doma. A tak som si spomenul na Lesnické sedlo, údajne fotogenické miesto v Pieninách, povestné svojimi jesennými hmlami. A na zámer preskúmať neďaleké bralo Rabštín, ktoré turistické značky tesne, ale predsa len obchádzajú. Ako kompromis sa to zdalo prijateľné, tak sme tam ráno vyrazili.

Trasa

Lesnické sedlo – Šľachovky, št. hr. – Rabštín – Lesnické sedlo – Haligovské skaly – Pod Plašnou – Lesnické sedlo

Ráno v Lesnickom sedle

Cestou autom sme prechádzali údoliami utopenými v hmle, tak už len dúfať, že Lesnické sedlo vytŕča nad ňu a zážitok bude o to zaujímavejší. A naozaj, šťastie nám prialo, tesne pod sedlom sme vyšli z hmly a nad nami sa objavila sýtomodrá obloha sľubujúca nádherný deň. Parkujeme teda na slnkom zaliatom parkovisku v Lesnickom sedle a nakladáme batohy na plecia. Tu si všímam, že k vedľajšiemu autu sa vracajú spokojní profíci s fotodelami na krku a masívnymi stojanmi na pleciach. Priam z nich kričí, že ideme neskoro a to najlepšie svetlo sme prepásli.

Rodiacu sa závisť mi pomáha potlačiť predstava, ako v noci budím deti a potme sa s nimi štverám na kopec. No čo už, nám, turistickým rodinám, na naše výcvaky musí stačiť tuctové denné svetlo. A tak obdivujeme krásny výhľad zo sedla smerom na Tatry a Spišskú Maguru, umocnený hmlou rozvaľujúcou sa doslova kúsok pod našimi nohami. Normálne som musel krotiť juniora, ktorého premohla neodolateľná chuť do hmly zbehnúť...

Popod vrchol Šľachoviek

Náš cieľ je ale na opačnej strane, čiže prechádzame cez cestu, aj spolu s jednou pekne zvoniacou kravičkou a po značke začíname šliapať prvý briežok. Už po pár metroch máme za sebou Lesnické sedlo aj s celou panorámou ako na dlani. Aj pri pohľade dopredu je jasné, že dnešný výlet nám budú spestrovať neustále výhľady do nádhernej okolitej krajiny. Prechádzame vrchom lúčnatého pahorku Tokárne, z ktorého pred sebou vidíme široký, rozložitý, oblý, čiastočne zalesnený vrch Šľachovky a naľavo od neho drobné, skromne sa týčiace bralo Rabštín. Obidva rozdielne vŕšky sú hraničnými vrcholmi s Poľskom. Všade okolo nás sú ovečkami dokonale vypasené pasienky a krásny čuvač nám svojim brechotom jednoznačne dáva najavo, kto je tu podľa jeho mienky pánom a kto votrelec.

Cesta širokými lúkami pokračuje priamo smerom k Šľachovkám miernym klesaním, ktoré je následne vystriedané nenáročným výstupom. Asi v polovici výstupu schádzame z pasienkov na klasické lúky spestrené sporadickými stromami. Tu sa objavujú prvé neveľké terénne vyvýšeniny, ktoré tvoria prirodzené vyhliadkové plošinky a poskytujú až rozprávkovo krásne výhľady južným až západným smerom na Spišskú Maguru, Lesnické sedlo, Tatry a Pieniny. Chodník tesne obchádza samotný vrchol Šľachoviek, doteraz neviem rozumne vysvetliť, prečo sme nezamierili aj tam, veď je to naozaj hneď vedľa. Štátnu hranicu prekračujeme v trochu hustejšom poraste stromov, no po krátkej chvíli sme opäť na rozľahlej lúke, ktorá, zdá sa, slúži ako pastvina pre kravy. Je z nej krásny výhľad do poľskej krajiny lemovanej na obzore pohorím Beskid Sadecki s najvyšším vrchom Radziejowa na jeho pravom okraji.

Na brale Rabštín

V mieste, kde chodník vedie medzi dvojicou samostatných majestátnych smrekov, sa z neho odpájame doľava a zvažujúcou sa lúkou sa snažíme dostať k zadnej, zalesnenej a miernejšej strane Rabštína (Rabsztyn). Klesáme lúkou postupne až do sedla medzi Šľachovkami a Rabštínom. Odtiaľ vyzerá Rabštín ako absolútne nezaujímavý nevysoký zalesnený pahorok, o ktorom by nikto nepovedal, že na opačnej, slovenskej strane padá dramaticky strmo do podstatne väčšej hĺbky.

Na jeho úpätí vchádzame do lesa, kde ihneď nachádzame chodníček, ktorý nás zakrátko vyvedie na samotný vrchol. Z neho vidíme krásne výhľady na Tatry a Pieniny, nie nepodobné pohľadom zo stúpania na Šľachovky, veď sme len o kúsok vedľa a v rovnakej nadmorskej výške. Len kvôli výhľadom asi nemá veľký zmysel absolvovať výstup na Rabštín. Jediný, zato výrazný rozdiel je v dojme z výšky. Kým na Šľachovkách sa človek nachádza na mierne sa zvažujúcom svahu, na Rabštíne má pod sebou takmer kolmo padajúcu skalnú stenu, ktorá výrazne umocňuje pocit priestoru pred a pod sebou.

Dávame si tu desiatovú pauzu, slniečko príjemne hreje a vychutnávame si dokonalú pohodu na dokonalom mieste. Ak by som predsa len mal niečo skritizovať, tak snáď len možno až príliš zelenú prírodu. Je október a pestrofarebné jesenné lesy by miestu dodali ešte viac šťavy. Po oddychu sa úplne rovnakou cestou vraciame späť do Lesnického sedla, ktorú nám teraz spestrujú cyklisti z prebiehajúcich cyklokrosových pretekov. Ranné hmly sa definitívne rozplynuli a v údolí vidíme odhalenú dedinku Veľký Lipník.

Smer Haligovské skaly

V sedle zisťujeme, že máme pred sebou ešte stále väčšiu časť dňa. Tak padá rozhodnutie prejsť sa ešte po lúkach opačným smerom na Haligovské skaly a skúsiť nájsť aspoň jednu z haligovských vyhliadok. Opäť kráčame dokonale spásanými, mierne sa dvíhajúcimi lúkami, ktoré poskytujú výhľady všetkými smermi. Po ľavej strane máme Tatry, ktoré sú s pribúdajúcim časom stále viac proti slnku. Približne v polovici lúky ich zakryjú stromy a s veľmi pozvoľným pribúdaním výškových metrov sa nám stále viac ukazujú za nami Malé Pieniny v celej svojej kráse. V miestach, kde lúka prechádza do lesa, je pohľad na ne najkrajší. Od Rabštína naľavo, cez Šľachovky až po najvyšší vrch Vysoké skalky a Kýčeru napravo. Tak tu si dávame piknikový obed v tráve, nakoľko neďaleký prístrešok je, žiaľ, obsadený.

Vyhliadka v lese

Po obede vchádzame do lesa a úzkym chodníčkom vedúcim popod zaujímave skalné útvary sa snažíme nájsť nejakú vyhliadku. Po chvíli sa nám to darí a na ľavej, južnej strane nachádzame prvú haligovskú vyhliadku schovanú v lese s výhľadom na Tatry. Veľhory sú teraz priamo proti slnku, ideálne by bolo prísť sem ráno. Neprekáža, o to krajší výhľad je západným smerom do Stráňanského sedla. Je pekne vidieť, že ojedinelá vyhliadka sa nachádza ešte v úvodnej, zalesnenej časti. Hlavná časť Haligovských skál je niekde ďalej, tam sa dnes nedostaneme.

Pokračujeme chodníkom ďalej a na pravej, severnej strane nachádzame druhé miesto s potenciálnym výhľadom. Pekná skala je ale dosť porastená stromami a preto sú výhľady na Pieniny i Rabštín len veľmi obmedzené. A tak prichádzame k rázcestníku pod Plašnou, kde kúsok pod ním na okraji lesa nachádzame prístrešok. Posledný oddych a vraciame sa do sedla. Pri výstupe z lesa na pasienky ešte nachádzame miesto s pekným výhľadom na Tri koruny a túto časť Pienin. No a potom, s neustálym pohľadom na Malé Pieniny pred sebou, sa vraciame do Lesnického sedla.

Zhodnotenie

Celý dnešný výlet vznikol z jediného dôvodu, šetriť sily, no nepremrhať pekný víkendový deň. Preskúmali sme zaujímavé bralo Rabštín so záverom, že nie je problém navštíviť ho v rámci hrebeňovky Malých Pienin ako malú odbočku zo Šľachoviek. Zároveň ale platí, že neposkytne nejaké nové pohľady do krajiny. Tiež sme ochutnali kúsok z Haligovských skál. Aj tu platí, že sa v pohode dajú prejsť v rámci spomínanej hrebeňovky. Pre detailnejšie preskúmanie si ale Haligovské skaly zaslúžia možno samostatný deň.

Fórum 10 príspevkov
Rabštín a Haligovské skaly z Lesnického sedla 18/10/17 14:49 10 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Zimná Matka Božia cez Medvediu hlavu K napísaniu článkov z túr sa dostávam pomerne neskoro a skrátiť tento čas sa mi dlhodobo nedarí. Z tohto dôvodu sa sem-tam stane, že som predbehnutý promptnejšie reagujúcim autorom. Takto to bolo aj pri Matke Božej, vyhliadkovej skale v Slovenskom raji. Práve som si dával dokopy podklady, keď tu bác – a Matka Božia je na titulke. Z článku však bolo rýchlo zrejmé, že autor sa veľkodušne nevenoval výhľadom, čo je čírou náhodou moja obľúbená disciplína. Nejaký čas som si to nechal prejsť hlavou a výsledkom je, že napriek identickej trase uzrel svetlo sveta ďalší popis výstupu na Matku Božiu, no zameraný skôr na geografiu, teda výhľady. 23/03/20 Peťo Nový Slovenský raj
Túra Javorina z Torysiek Hľadať výhľadový kopec v Levočských vrchoch je skoro ako hľadať ho v Západných Tatrách. Kvôli masívnemu odlesneniu sú výhľadové takmer všetky. Na mape ma však zaujal jeden z nich, ležiaci vedľa červenej značky, tiahnucej sa pohorím približne v severo-južnom smere. Volá sa Javorina a nachádza sa nad pamätníkom SNP. Práve na Javorine poskočí nadmorská výška príslušného hrebeňa výrazne nahor, čo sľubuje pekné rozhľady do krajiny. Neostáva nič iné, než sa o tom presvedčiť na vlastné oči, dnes teda mierim do Levočských vrchov. 07/03/20 Peťo Nový Levočské vrchy
VHT Mengusovský Volovec – okruh cez Žabie plesá Ako turista začiatočník, postupne objavujúci krásy Vysokých Tatier, som sa dostal do situácie, kedy mi Ostrva a Svišťovka nestačili, no Kriváň či Rysy boli ešte príliš vysoko. Keďže ma turistika pochytila pomerne ďaleko od mladosti, do atletických výkonov sa už nevrhám po hlave a k svojim limitom sa radšej približujem pomaly a opatrne. 23/02/20 Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Túra Macedónske paberky Desaťdňová návšteva Severného Macedónska sa uskutočnila ešte na jar v roku 2016, ktorej hlavnými cieľmi boli ľudoprázdne končiny pohorí Šar planina a Galičica s prechodom od jazera Ohrid k Prespanu. Nech je inšpiráciou pre podobný okruh západnou polovicou balkánskej krajiny. dnes Marek Súľovský Svet
Túra Ako sme sa motali Štiavnickými vrchmi - 1. časť Za cieľ tohtoročného jarného vandru sme si zvolili Štiavnické vrchy. Slovo „jarný“ však tento rok začiatkom mája bolo treba brať s poriadnou rezervou. Príroda sa totiž tento rok zbláznila ešte viac ako po iné roky a zo zimy sme skočili rovno do leta. Stromy zakvitli už v apríli a v máji sme tu mali hotové leto s 30-stupňovými teplotami. Kým po iné roky sme sa v tomto termíne vytešovali z jarnej chrumkavej zelenej farby lístia a postupne sa s nadmorskou výškou prebúdzajúcu krajinu, teraz sme vyhľadávali tieň a schovávali sa pred páliacim slnkom. včera Zdeno Vasilišin Štiavnické vrchy
Túra Hrebeňovka Bielych Karpát Biele Karpaty sú ďalším pohorím, ktoré mám veľmi rád, a tak ďalší viacdňový prechod mieril automaticky sem. Logickým začiatkom pre hrebeňovku pohoria by bol Lyský priesmyk nad obcou Lysá pod Makytou, kde Biele Karpaty začínajú. Obísť však najkrajšiu časť pohoria v oblasti Vršatských bradiel by bola škoda, a tak som sa rozhodol začať v meste Púchov. 05/04/20 Pavel Forgáč Biele Karpaty

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Rabštín a Haligovské skaly z Lesnického sedla 18/10/17 14:49 10 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Pieniny - Malé Pieniny (Pieninský národný park)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 856 m n. m. – Šlachovky

    • min: 705 m n. m. – Lesnické sedlo

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 568 m

    • klesanie: 568 m

  • Vzdialenosť
    • 11 km

  • Náročnosť
    • 1

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 2015

  • Štart trasy
    • šírka: 49.3827 ° SŠ
      dĺžka: 20.4933 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.3827 ° SŠ
      dĺžka: 20.4933 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Lesnické sedlo (parkovisko)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.22 (0.47)