Túra

Rabštín a Haligovské skaly z Lesnického sedla

24.09.17
Z nášho rodinného archívu vyberám tentokrát turisticky netypický výlet, ktorý sa nám prihodil pred dvomi rokmi. Ktoréhosi člena našej rodiny čakal jednu októbrovú nedeľu náročný športový výkon a ako naschvál sa v sobotu pred tým vydarilo počasie. Ísť na celodennú túru neprichádzalo do úvahy, no rovnako tak aj zostať doma. A tak som si spomenul na Lesnické sedlo, údajne fotogenické miesto v Pieninách, povestné svojimi jesennými hmlami. A na zámer preskúmať neďaleké bralo Rabštín, ktoré turistické značky tesne, ale predsa len obchádzajú. Ako kompromis sa to zdalo prijateľné, tak sme tam ráno vyrazili.

Trasa

Lesnické sedlo – Šľachovky, št. hr. – Rabštín – Lesnické sedlo – Haligovské skaly – Pod Plašnou – Lesnické sedlo

Ráno v Lesnickom sedle

Cestou autom sme prechádzali údoliami utopenými v hmle, tak už len dúfať, že Lesnické sedlo vytŕča nad ňu a zážitok bude o to zaujímavejší. A naozaj, šťastie nám prialo, tesne pod sedlom sme vyšli z hmly a nad nami sa objavila sýtomodrá obloha sľubujúca nádherný deň. Parkujeme teda na slnkom zaliatom parkovisku v Lesnickom sedle a nakladáme batohy na plecia. Tu si všímam, že k vedľajšiemu autu sa vracajú spokojní profíci s fotodelami na krku a masívnymi stojanmi na pleciach. Priam z nich kričí, že ideme neskoro a to najlepšie svetlo sme prepásli.

Rodiacu sa závisť mi pomáha potlačiť predstava, ako v noci budím deti a potme sa s nimi štverám na kopec. No čo už, nám, turistickým rodinám, na naše výcvaky musí stačiť tuctové denné svetlo. A tak obdivujeme krásny výhľad zo sedla smerom na Tatry a Spišskú Maguru, umocnený hmlou rozvaľujúcou sa doslova kúsok pod našimi nohami. Normálne som musel krotiť juniora, ktorého premohla neodolateľná chuť do hmly zbehnúť...

Popod vrchol Šľachoviek

Náš cieľ je ale na opačnej strane, čiže prechádzame cez cestu, aj spolu s jednou pekne zvoniacou kravičkou a po značke začíname šliapať prvý briežok. Už po pár metroch máme za sebou Lesnické sedlo aj s celou panorámou ako na dlani. Aj pri pohľade dopredu je jasné, že dnešný výlet nám budú spestrovať neustále výhľady do nádhernej okolitej krajiny. Prechádzame vrchom lúčnatého pahorku Tokárne, z ktorého pred sebou vidíme široký, rozložitý, oblý, čiastočne zalesnený vrch Šľachovky a naľavo od neho drobné, skromne sa týčiace bralo Rabštín. Obidva rozdielne vŕšky sú hraničnými vrcholmi s Poľskom. Všade okolo nás sú ovečkami dokonale vypasené pasienky a krásny čuvač nám svojim brechotom jednoznačne dáva najavo, kto je tu podľa jeho mienky pánom a kto votrelec.

Cesta širokými lúkami pokračuje priamo smerom k Šľachovkám miernym klesaním, ktoré je následne vystriedané nenáročným výstupom. Asi v polovici výstupu schádzame z pasienkov na klasické lúky spestrené sporadickými stromami. Tu sa objavujú prvé neveľké terénne vyvýšeniny, ktoré tvoria prirodzené vyhliadkové plošinky a poskytujú až rozprávkovo krásne výhľady južným až západným smerom na Spišskú Maguru, Lesnické sedlo, Tatry a Pieniny. Chodník tesne obchádza samotný vrchol Šľachoviek, doteraz neviem rozumne vysvetliť, prečo sme nezamierili aj tam, veď je to naozaj hneď vedľa. Štátnu hranicu prekračujeme v trochu hustejšom poraste stromov, no po krátkej chvíli sme opäť na rozľahlej lúke, ktorá, zdá sa, slúži ako pastvina pre kravy. Je z nej krásny výhľad do poľskej krajiny lemovanej na obzore pohorím Beskid Sadecki s najvyšším vrchom Radziejowa na jeho pravom okraji.

Na brale Rabštín

V mieste, kde chodník vedie medzi dvojicou samostatných majestátnych smrekov, sa z neho odpájame doľava a zvažujúcou sa lúkou sa snažíme dostať k zadnej, zalesnenej a miernejšej strane Rabštína (Rabsztyn). Klesáme lúkou postupne až do sedla medzi Šľachovkami a Rabštínom. Odtiaľ vyzerá Rabštín ako absolútne nezaujímavý nevysoký zalesnený pahorok, o ktorom by nikto nepovedal, že na opačnej, slovenskej strane padá dramaticky strmo do podstatne väčšej hĺbky.

Na jeho úpätí vchádzame do lesa, kde ihneď nachádzame chodníček, ktorý nás zakrátko vyvedie na samotný vrchol. Z neho vidíme krásne výhľady na Tatry a Pieniny, nie nepodobné pohľadom zo stúpania na Šľachovky, veď sme len o kúsok vedľa a v rovnakej nadmorskej výške. Len kvôli výhľadom asi nemá veľký zmysel absolvovať výstup na Rabštín. Jediný, zato výrazný rozdiel je v dojme z výšky. Kým na Šľachovkách sa človek nachádza na mierne sa zvažujúcom svahu, na Rabštíne má pod sebou takmer kolmo padajúcu skalnú stenu, ktorá výrazne umocňuje pocit priestoru pred a pod sebou.

Dávame si tu desiatovú pauzu, slniečko príjemne hreje a vychutnávame si dokonalú pohodu na dokonalom mieste. Ak by som predsa len mal niečo skritizovať, tak snáď len možno až príliš zelenú prírodu. Je október a pestrofarebné jesenné lesy by miestu dodali ešte viac šťavy. Po oddychu sa úplne rovnakou cestou vraciame späť do Lesnického sedla, ktorú nám teraz spestrujú cyklisti z prebiehajúcich cyklokrosových pretekov. Ranné hmly sa definitívne rozplynuli a v údolí vidíme odhalenú dedinku Veľký Lipník.

Smer Haligovské skaly

V sedle zisťujeme, že máme pred sebou ešte stále väčšiu časť dňa. Tak padá rozhodnutie prejsť sa ešte po lúkach opačným smerom na Haligovské skaly a skúsiť nájsť aspoň jednu z haligovských vyhliadok. Opäť kráčame dokonale spásanými, mierne sa dvíhajúcimi lúkami, ktoré poskytujú výhľady všetkými smermi. Po ľavej strane máme Tatry, ktoré sú s pribúdajúcim časom stále viac proti slnku. Približne v polovici lúky ich zakryjú stromy a s veľmi pozvoľným pribúdaním výškových metrov sa nám stále viac ukazujú za nami Malé Pieniny v celej svojej kráse. V miestach, kde lúka prechádza do lesa, je pohľad na ne najkrajší. Od Rabštína naľavo, cez Šľachovky až po najvyšší vrch Vysoké skalky a Kýčeru napravo. Tak tu si dávame piknikový obed v tráve, nakoľko neďaleký prístrešok je, žiaľ, obsadený.

Vyhliadka v lese

Po obede vchádzame do lesa a úzkym chodníčkom vedúcim popod zaujímave skalné útvary sa snažíme nájsť nejakú vyhliadku. Po chvíli sa nám to darí a na ľavej, južnej strane nachádzame prvú haligovskú vyhliadku schovanú v lese s výhľadom na Tatry. Veľhory sú teraz priamo proti slnku, ideálne by bolo prísť sem ráno. Neprekáža, o to krajší výhľad je západným smerom do Stráňanského sedla. Je pekne vidieť, že ojedinelá vyhliadka sa nachádza ešte v úvodnej, zalesnenej časti. Hlavná časť Haligovských skál je niekde ďalej, tam sa dnes nedostaneme.

Pokračujeme chodníkom ďalej a na pravej, severnej strane nachádzame druhé miesto s potenciálnym výhľadom. Pekná skala je ale dosť porastená stromami a preto sú výhľady na Pieniny i Rabštín len veľmi obmedzené. A tak prichádzame k rázcestníku pod Plašnou, kde kúsok pod ním na okraji lesa nachádzame prístrešok. Posledný oddych a vraciame sa do sedla. Pri výstupe z lesa na pasienky ešte nachádzame miesto s pekným výhľadom na Tri koruny a túto časť Pienin. No a potom, s neustálym pohľadom na Malé Pieniny pred sebou, sa vraciame do Lesnického sedla.

Zhodnotenie

Celý dnešný výlet vznikol z jediného dôvodu, šetriť sily, no nepremrhať pekný víkendový deň. Preskúmali sme zaujímavé bralo Rabštín so záverom, že nie je problém navštíviť ho v rámci hrebeňovky Malých Pienin ako malú odbočku zo Šľachoviek. Zároveň ale platí, že neposkytne nejaké nové pohľady do krajiny. Tiež sme ochutnali kúsok z Haligovských skál. Aj tu platí, že sa v pohode dajú prejsť v rámci spomínanej hrebeňovky. Pre detailnejšie preskúmanie si ale Haligovské skaly zaslúžia možno samostatný deň.

Fórum 10 príspevkov
Rabštín a Haligovské skaly z Lesnického sedla 18/10/17 14:49 10 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Zadné Meďodoly a Gombošov vrch z Tatranskej Javoriny Naplánovaný jesenný turistický výlet v Tatrách musím na poslednú chvíľu modifikovať. Horská služba totiž hlási, že po poslednom snežení panujú vo vysokých polohách zimné podmienky, k čomu nemám potrebné skúsenosti a s výnimkou čiapky ani výstroj. Ostávajú teda iba nižšie položené miesta, z čoho sa rozhodujem pre Zadné Meďodoly. Miesto mi učarovalo už pri našom letnom rodinnom prechode Kopským sedlom, kvôli deťom som si ho však patrične nevychutnal. Aby to nebola len taká seniorská prechádzka, po návrate do Tatranskej Javoriny si ešte vybehnem na Gombošov vrch preveriť výhľady zo zjazdovky. 08/12/19 Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry
Túra Važecká dolina s deťmi Uznávam, že názov článku je trochu zavádzajúci, keďže Važecká dolina je jediná z hlavných vysokotatranských dolín, ktorej dnom nevedie turistický chodník. Po jej západnom okraji však vedie chodník na Kriváň, ktorý umožňuje množstvo pohľadov do doliny, dávajúc tak príležitosť dostatočne ju spoznať. V rámci nášho rodinného spoznávania tatranských dolín využívame túto možnosť a v jeden horúci letný deň sa vyberáme do „odľahlejšej“ časti Tatier. Našim cieľom nie je Kriváň, ten je zatiaľ privysoko, skôr ide o to nestratiť v horúcom lete kondíciu a zároveň sa trochu schladiť na nejakom peknom mieste vo výškach niekde nad kosodrevinou. 21/11/19 Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry
Túra Bokšov a Ružínska skala v zime Na východnom okraji našej najrozľahlejšej oblasti - Slovenského rudohoria - leží jeho podcelok zvaný Čierna hora. Kopcov s názvom Čierna hora je na Slovensku viacero, tu ide hneď o celé pohorie. Vŕšky Čiernej hory nevynikajú nadmorskou výškou, svojou strmosťou sa ale nedajú zahanbiť akýmkoľvek vrchom aj z našich najväčších pohorí. Obzvlášť vo svojej centrálnej časti, kde si rieka Hornád do pohoria doslova vyrezala úzky, kľukatý kaňon. Ten je dnes z väčšej časti zatopený vodnou nádržou Ružín, nad ktorou čnie zopár zaujímavých skalných kopcov. Najznámejší je asi Sivec, ja však mierim na susedný Bokšov. 25/10/19 Peťo Nový Čierna hora
Najnovšie články na titulke
 
Túra Markušovský skalný hríb a Šikľavá skala Spiš, nádherná rázovitá oblasť obkolesená navôkol množstvom historických a turistických pamiatok i zaujímavostí. Na jeho území sa nachádzajú Vysoké i Belianske Tatry, Pieniny, Levočské vrchy, Branisko, časť Volovských vrchov a Slovenský raj. Destinácie s množstvom hradov a ich zrúcanín, starobylých miest, múzeí, ale aj iných čarovných zákutí, ktoré môže turista uvidieť v čarokrásnej prírode. dnes Marián Jaššo Volovské vrchy
Beh Cesta hrdinov SNP za 12 dní – Kráľova hoľa Na vysielači na Kráľovej holi je tradične napichnutý čierny mrak ako spečené Marshmallow na špajli. Vychádzame na najvyšší bod a Miki navrhuje, aby sme si na chvíľu oddýchli vnútri v domčeku. Schovávame sa dnu pred pľušťou, jedna dvojica tu už sedí a tiež sa zohrieva. Naťahujem si nohy, jem, pozerám na hodinky. Vyšli sme to za 1:55 hod, turisticky je to na 3:10. včera Júlia Batmendijnová Slovensko
Búda Prístrešok a búda pred Čuntavou Okolie Čuntavy poskytuje dostatok možností na úkryt pred nepriazňou počasia alebo k núdzovému prenocovaniu. K týmto možnostiam môžeme pripojiť aj dva drevené objekty pri turistickom smerovníku „Pred Čuntavou.“ Obe ležia len pár metrov od seba a nachádzajú sa hneď pri turistickom chodníku. včera Gabriela Ferencová Slovenský raj, Stolické vrchy, +

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Rabštín a Haligovské skaly z Lesnického sedla 18/10/17 14:49 10 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Pieniny - Malé Pieniny (Pieninský národný park)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 856 m n. m. – Šlachovky

    • min: 705 m n. m. – Lesnické sedlo

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 568 m

    • klesanie: 568 m

  • Vzdialenosť
    • 11 km

  • Náročnosť
    • 1

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 2015

  • Štart trasy
    • šírka: 49.3827 ° SŠ
      dĺžka: 20.4933 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.3827 ° SŠ
      dĺžka: 20.4933 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Lesnické sedlo (parkovisko)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.79 (0.2)