Túra

Na Kozí kameň

18.05.07
Kozie chrbty sa rozprestierajú na území od Kráľovej Lehoty pri sútoku Bieleho a Čierneho Váhu až po Jánovce pri Poprade. Ich susedmi sú Vysoké a Nízke Tatry, čo znižuje ich "prirodzenú autoritu". Najvyšší vrch Kozí kameň dosahuje 1255 m. V čase sezónnych uzáverov tatranských chodníkov som sa rozhodol toto pohorie bližšie preskúmať.

Trasa

Lučivná, železničná stanica – Lopušná dolina (žltá) – sedlo Tabličky (zelená) - Kozí kameň – dolina Vápenica – Spišská Teplica (modrá) – Svit, železničná stanica (neznačené)

Do sedla Tabličky

Okolo deviatej sám vystupujem z osobáku na stanici Lučivná. Za chrbtom Tatry a predo mnou Lučivná pod Kozími chrbtami. Po asfaltke je to do obce asi kilometer. V obci nevidím žiadnu značku, tak zamierim rovno ku dvom kostolom (r-k a ev. a.v.), ktoré sú v tesnom susedstve. Značky nikde, vyberiem mapu – vedie naľavo od kostolov cez mostík. Mierne stúpam oblúkom okolo miestneho cintorína a hôrky. Vôbec mi nevadí, keď sa omylom zvrtnem doľava a prejdem na lúku s lyžiarskym vlekom – je tu pekný výhľad na obec a jej tatranské pozadie. Vrátim sa na značku a postupujem úvozom až na lúčku, kde je do napájadla zachytený prameň. Lesný chodník opustí zvážnicu doľava a borovicovým lesíkom vystúpim na nádhernú lúčku na temene hory. Naspäť sa odkrýva pohľad na Západné Tatry a Kriváň, na horizonte sa zjavuje Kozí kameň a susedné vrchy, zjazvené početnými holinami po kalamite. Lúčku prechádzam stredom a o chvíľu klesnem do Lopušnej doliny. Zrubové haciendy strieda opustené zimné stredisko a po asfaltke prechádzam okolo hotela až k Štefánikovej horárni. Tu treba zabočiť do doliny vpravo, na značku narazím až neskôr. Kalamita rovná sa intenzívna ťažba, pekná dolinka je rozjazdená ťažkými mechanizmami a plná skládok dreva. Pozvoľným stúpaním prichádzam na peknú lúčku so senníkom s veľkou kravskou lebkou. Dobrodružnejšie povahy sa v ňom môžu pokojne vyspať. V spodnom cípe lúčky je zachytený prameň povrchovej vody. Idylku naruší fučiaci traktor, ktorý zváža dlhokánske kmene. Kúdol prachu za ním je mohutnejší ako dym. Mimochodom, asi zažívam moje najväčšie sucho v smrekovom lese. Dokonca aj občasné ílové podložie je ako vypálené v hrnčiarskej peci.
Strmšie stúpam do sedla, potok zostal niekde v hlbine. Začujem rev pohoniča a kvílenie píl. Sedlo Tabličky nakoniec miniem, značenie je mizerné a zvedie ma zvážnica na rúbanisku. Na stojacom kmeni je už modrá značka hrebeňového chodníka. Obzriem sa, na obzore Tatry a kúsok poniže sedlo Tabličky.

Kozí kameň

Teraz už pokračujem zachovalejším lesom v strmom stúpaní, cez hustú omladinu a ostrým hrebeňom s popadanými stromami. Podliezť, nadliezť, obísť – dá sa. Z vývratísk sa odkrýva pohľad na Kráľovohoľské Nízke Tatry. Onedlho prídem na Kozí kameň – moje tušenie ma nesklamalo. Častokrát je v mapách naznačený výhľadový vrchol. Aj Kozí kameň ním možno pred rokmi bol. Teraz sa musím uspokojiť len s kótou a „ľudovým značením“. Vrcholová kniha s venovaním a "prípoviedkou" na schránke, neštandardné smerovky do Popradu, Svitu a Prahy, trigonometrický bod, na ktorý niekto postavil malý "menhir". A lavička, ktorá mi dobre padne. Prekvapí ma množstvo zápisov v knihe, ale aj kopa plastových odpadkov. Nahádžem ich aspoň do ohniska.

Na „hrebeni“

Vyšliapaným chodníkom sa pustím smerom nadol. Na značku akosi nemyslím, sú tu opäť polomy. Na obzore presvitá svetlo, tak sa náhlim, očakávajúc výhľady. Ocitnem sa na gigantickom spracovanom polomisku uprostred ostrých vrchov, ktoré je ako púšť. Kvôli suchu sa len kde-tu črtá nejaká zelená rastlinka. Okrem Tatier je tu pekný pohľad na Poprad. Vyberiem mapu, stiahnutú z internetu – samozrejme z čias, keď tu bola zelená tajga. Som mimo. Po zvážnici by som pravdepodobne zostúpil do doliny a do Svitu. Nedá mi to, škriabem sa späť a traverzujem východné úbočie Kozieho kameňa, až narazím na značku. Zostupujem lesom ušetreným víchricou až do sedielka, spustošeného kalamitou – značka nikde, treba sa zvrtnúť doprava. Chodník vedie južným traverzom „chrbtov“. Z odbočky - vrcholu skalky je pekný výhľad na Nízke Tatry, od Veľkej Vápenice až po Ďumbier. Pri obchádzaní statného spadnutého smreku v asi štyridsaťstupňovom svahu ocením moje vysoké vibramy, voľba podliezť-preliezť neexistuje. Chodník sa upokojí a vedie divokou smrekovcovou tajgou, hustý les je úplne pokrytý lišajníkom. Keby som mal fóbiu z medveďov, asi to otočím. Ďalšie rúbanisko je prirodzeným výhľadovým bodom na Vikartovskú brázdu s obcou a masívom Kráľovej hole nad ňou. Opäť nasleduje ploché sedlo s polomom, kde stratím orientáciu a mladým lesom sa šplhám do Krížového vrchu. Cesta skončí v omladine, vrátim sa späť a zostupujem priamo pohodlným chodníčkom.

Na zostupe

Chodník vystrieda strmá zvážnica popod vyrúbaný vrch. Prachu po členky a stopy po lesnej ťažbe. Skládku dreva vystrieda druhá, lesník píli kmeň priamo v závese LKT. Dolina je plytšia, malý potok úplne stratil vodu z horného toku. Pripájam sa na kvalitnú asfaltku v doline Vápenica, ktorú zjavne obľubujú popradskí cyklisti. Prejdem okolo horárne, cesta stúpa okrajom doliny. Za peknou solitérnou borovicou je terénna vlna a za ňou už nasleduje Popradská kotlina. Cieľ chodníka - Spišská Teplica je podo mnou, zmením však kurz smerom na SZ. Lúčnou cestou, cez pole a prašnou cestou okolo kameňolomu prichádzam na okraj Svitu. Za zmienku stojí nový cyklistický chodník na brehu Popradu, na druhej strane je rómska osada. Pri rieke je tiež odpočívadlo so studničkou - voda z Kozích chrbtov chutí výborne. Prejdem cez lávku a túru zakončím na železničnej stanici.

Na záver

Táto túra menej známym pohorím v tieni známejších susedov je prechodom rôznych terénov a zaujímavých, neošúchaných výhľadov. Nezabudnite si však mapu, lebo značenie nepatrí medzi najlepšie a hrebeňové partie sú pomerne členité.

Fórum 12 príspevkov
Na Kozí kameň 13/10/14 05:43 12 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Pieninský okruh: Haligovce – Veľký Lipník Pieniny – prielom Dunajca, plte, Červený Kláštor, Tri koruny. Kto by ich nepoznal? Výlet do Pienin bol ešte v mojom detstve dobrovoľne povinnou súčasťou ROH-áckych dovoleniek v Tatrách, dokonca som strávil dva týždne v škole v prírode priamo v kláštore. No vychádzky sme vždy ukončili pri prvom meandri Dunajca. Dlho plánovanú turistickú návštevu som uskutočnil až v zrelom veku... A keďže som toho chcel vidieť čo najviac, naplánoval som trasu v tvare podkovy, neskôr som ju zmenil na (takmer) okruh. 01/09/19 Peter Straka Pieniny
Túra Západné Javorníky: Čertov – Vysoká nad Kysucou Východnú časť Javorníkov v okolí Čadce som pochodil vo všetkých ročných obdobiach, pešo, na snežniciach alebo aj na bicykli. Západnú časť, tvoriacu hranicu SR a ČR, som poznal len z lyžovačky na Čertove. Túto osadu Lazov pod Makytou som zvolil ako východisko hrebeňovej túry najmä z dopravných dôvodov – keď piatok bol zároveň sviatkom Sv. Cyrila a Sv. Metoda a autobus z Púchova ideálne nadväzoval na skorý rýchlik z Bratislavy. 18/08/19 Peter Straka Javorníky
Cyklotúra Okolo Vršatca z Pruského V letných horúčavách v poslednom čase nahrádzam turistiku cykloturistikou. Z domácich končín sa občas presúvam do atraktívnejších, horských lokalít, kde mi nejde tak o cyklistický výkon, ale skôr o „zrýchlenú“ turistiku – najmä dolu kopcom. Tentoraz padla voľba na Vršatec - jedinečné zoskupenie brál, vypínajúce sa nad Ilavskou kotlinou. Skaliská boli ešte v časoch dinosaurov súčasťou obrovskej útesovej bariéry, ktorú neskôr tlak vznikajúcich Karpát v dvoch fázach rozdrvil, zároveň však niektoré bralá vytlačil na povrch. 19/10/17 Peter Straka Biele Karpaty
Najnovšie články na titulke
 
Túra Markušovský skalný hríb a Šikľavá skala Spiš, nádherná rázovitá oblasť obkolesená navôkol množstvom historických a turistických pamiatok i zaujímavostí. Na jeho území sa nachádzajú Vysoké i Belianske Tatry, Pieniny, Levočské vrchy, Branisko, časť Volovských vrchov a Slovenský raj. Destinácie s množstvom hradov a ich zrúcanín, starobylých miest, múzeí, ale aj iných čarovných zákutí, ktoré môže turista uvidieť v čarokrásnej prírode. dnes Marián Jaššo Volovské vrchy
Beh Cesta hrdinov SNP za 12 dní – Kráľova hoľa Na vysielači na Kráľovej holi je tradične napichnutý čierny mrak ako spečené Marshmallow na špajli. Vychádzame na najvyšší bod a Miki navrhuje, aby sme si na chvíľu oddýchli vnútri v domčeku. Schovávame sa dnu pred pľušťou, jedna dvojica tu už sedí a tiež sa zohrieva. Naťahujem si nohy, jem, pozerám na hodinky. Vyšli sme to za 1:55 hod, turisticky je to na 3:10. včera Júlia Batmendijnová Slovensko
Búda Prístrešok a búda pred Čuntavou Okolie Čuntavy poskytuje dostatok možností na úkryt pred nepriazňou počasia alebo k núdzovému prenocovaniu. K týmto možnostiam môžeme pripojiť aj dva drevené objekty pri turistickom smerovníku „Pred Čuntavou.“ Obe ležia len pár metrov od seba a nachádzajú sa hneď pri turistickom chodníku. včera Gabriela Ferencová Slovenský raj, Stolické vrchy, +

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Na Kozí kameň 13/10/14 05:43 12 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Kozie chrbty
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1255 m n. m.
    • min: 760 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 650 m
    • klesanie: 700 m
  • Vzdialenosť
    • 20 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 1.5.2007
  • Štart trasy
    • šírka: 49.0596 ° SŠ
      dĺžka: 20.142 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.06069 ° SŠ
      dĺžka: 20.19772 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • bez
  • Voda
    • pramene nad Lučivnou, pod sedlom Tabličky, na okraji Svitu
  • Mapa
    • VKÚ č. 123, Nízke Tatry, Kráľova hoľa
  • Doprava
    • vlak/bus Lučivná, vlak/bus Svit
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.12 (0.39)