Túra

Krajné – Veľký Plešivec – Vaďovce – Višňové

20.09.17
Po návrate z rozpálenej, skalnatej, horiacej a často bezstromovej Čiernej Hory som zatúžil po túlaní po nízkych kopcoch v tieni stromov. Zároveň som si tak mohol vyškrtnúť posledných päť kopcov z Malých Karpát medzi Jablonicou a Novým Mestom nad Váhom, ktoré som ešte nenavštívil. V piatok po práci som docestoval k rodine v Krakovanoch, pospomínal si na detstvo a ráno v sobotu ma autobus o 6.32 h odviezol do Krajného.

Trasa

Krajné – Dobrá Mera – Drieňovica – Salašky – Veľký Plešivec – Bakalár – Čachtice – Drapliak – Skalka – Pod Drapliakom – Nezo – Vaďovský vrch – Vaďovce – Višňové

Ráno je celkom čerstvo a som rád, že mám softshelovú bundu. Vystupujem na začiatku Krajného a pomocou Locusu sa orientujem, kadiaľ vykročiť. Idem kúsok po ceste na Hrachovište, ale za zákrutou odbáčam doľava. Prejdem po moste ponad Jablonkou, miniem nejaký podnikový areál a opäť odbáčam doľava a začínam celkom slušne stúpať asfaltkou hore. Vyjdem na lúky, z ktorých je pekný spätný výhľad na Krajné a Javorníky na obzore. Definitívne opúšťam asfaltku a lesnou cestičkou sa pomaly štverám do kopca. Napokon opúšťam aj ju a kolmo hore lesom stúpam na Drieňovicu. Od čoho má názov, pochopím hneď. Je tu hodne drienok aj s plodmi. Tyč označujúcu geodetický bod a kameň pri nej nachádzam rýchlo. Nie je žiaľ odtiaľ žiaden výhľad, a tak si ju len odfotím a nasmerujem sa doľava dolu k modrej z Ošmeku.

Zídem na lesnú cestu a naľavo zbadám pekný nový drevený krmelec. V prípade núdze by sa tu pred dažďom skrylo pri nocovaní aj päť ľudí. Pokračujem doprava a čoskoro som na modrej. Stúpam do mierneho kopca a čakajú ma Salašky. Je zaujímavé, že v tomto kúsku Malých Karpát sú dvoje. Ja idem k tým pred Veľkým Plešivcom. Keď skončí stúpanie, vyberiem sa doľava a o chvíľu stojím pred stromom s bielym trojuholníkom s červeným ohraničením. Predpokladám, že to je označenie vrcholu, lebo geodetickú tyč nenachádzam a stojím evidentne na najvyššom bode v okolí. Vraciam sa na modrú. Naľavo nado mnou začínajú skalnaté vrcholky, trávnaté svahy sú osviežené kvitnúcimi kvetmi. Vybehnem na jeden, no nemá to zmysel ísť po hrebeni, a tak sa vraciam na modrú, ktorá ma doviedla k vrcholovému krížu a slovenskej vlajke na Veľkom Plešivci. Vietor tu tak fičí, že ťažko rozumiem bicyklistovi, ktorého tu stretám. Napokon pochopím, že chce, aby som ho odfotil s krížom, lebo plní nejakú zápočtovú cestu. Zapisujem sa do vrcholovej knihy, a potom sa už len kochám nádherným výhľadom na Považský Inovec a krajinu podo mnou. Skaly a borovice človeka mätú, ani keby bol v inom a oveľa vyššom pohorí.

Napokon pokračujem po modrej. Ide popod vrcholy a opäť chvíľu uvažujem, či nevybehnem na hrebeň a nepôjdem po ňom. Ale je to tu prírodná rezervácia, kopce sú bezmenné a ja idem na Bakalár. Stretám staršiu manželskú dvojicu, ktorá s potešením konštatuje, že sa mýlila. Mysleli si, že dnes nikoho nestretnú. Chvíľu debatujeme a potom ideme každý svojím smerom. Ja sa blížim k Čachtickému hradu, a tak sa venujem tabletu, lebo chcem zbehnúť z modrej neznačene na zelenú a z nej zase odbočiť neznačene na Bakalár, čo je kopec oproti hradu.

Zvládam to bez problému a z lúk si fotím hrad z netradičného pohľadu. Potom sa už len ponorím do lesa a pomaly ním stúpajúc sa predieram pomedzi stromy a kriaky. Dostal som sa k bahnisku divých svíň a snáď len tri metre odtiaľ je posed. Určite sa krásne z neho pozoruje zver a ešte krajšie strieľa.

Dopredieral som sa k vrcholovej geodetickej tyči. Opäť nulový výhľad, a tak sa len napijem a po pohľade do tabletu korigujem svoj plán túry. Zbadám na stromoch biele fáborky, ktorými niekto vyznačil cestu na vrchol. Ja podľa nich zostupujem do redšieho lesa a napokon zostúpim na chodník, ktorý ma ponad železnicu, cestu a riečku dovedie k záhradám nad Čachticami. Je odtiaľ pekný pohľad na Považský Inovec. Zídem k čachtickému kaštieľu, pamätnej tabuli pripomínajúcej založenie Tatrína a opevnenému kostolu. Práve v jeho bráne fotia nevestu.

Prejdem ponad Jablonku a zabočím do záhrad. Ďaleko sa však nedostanem, lebo cesta je prehradená plotom a brána je zamknutá. Musím sa vrátiť k železnici a keď cesta ide ponad ňu, znovu odbáčam doľava a stúpam smerom k čachtickému kameňolomu. Všade naokolo je kopa borievok obsypaná plodmi. Asfaltka prešla do kamennej lesnej cesty, tá do chodníčka, keď ma zastavila tabuľka – Vstup zakázaný, územie lomu. Hoci chodník šiel evidentne ďalej, prekonám malý val doľava a stúpam lesom na Drapliak. Že si meno zaslúži, sa presvedčím, keď mi krík rozdrapí pravú nohavicu nad kolenom snáď 20 x 20 cm. Vychádzam na vrcholovú skalnatú lúku s perfektným výhľadom na Považský Inovec a rovinu naokolo. Sadám si pri kamennej vrcholovej pyramíde a obedujem. Vietor opäť nepríjemne fičí, a tak tu dlho nevydržím. Keď dumám, kade dolu, objavím chodníček, ktorý ma dovedie k chate. Za ňou je súkromná strelnica a znejú odtiaľ salvy zo samopalov. Plot mi bráni pokračovať priamo na Skalku, a tak ho musím obchádzať a napokon skončím pri bráne do areálu. Tak, sem nesmiem, takže doprava do kopca. Stúpa sa mi ešte horšie ako na Drapliak.

Predieram sa pomedzi stromy, ruksak musím niesť v ruke, lebo paličkami sa stále zachytávam. Opäť nachádzam posed a bahnište. Napokon stojím pri vrcholovej geodetickej tyči a opäť žiaden výhľad. Nuž čo, aspoň som to zistil. Schádzam lesom smerom na žltú z Nového Mesta nad Váhom. Keď ju dosiahnem, idem doľava až k smerovníku pod Drapliakom. Tu začína aj miestny chodník do Višňového. Dlho však po ňom nejdem a vydávam sa po lesnej ceste doprava. Napokon nachádzam cesty, ktoré nie sú v Locuse a nakoniec stúpam len tak lesom na hrebeň označený Nezo. Má cezeň prechádzať lesná cesta, ktorá ma má doviesť na zelenú do Višňového. Teoreticky je to hlúposť, lebo svah je strmý a žiadna cesta tu ani nie. Nuž len tak podľa nosa klesám strmým svahom, až sa ocitnem na zelenej.

Chcem ísť na Vaďovský vrch, ale nejako som zmätený, a tak opíšem v teréne kolečko, než sa zorientujem a vyberiem správnym smerom. Samozrejme, že Vaďovský vrch je len taká nenápadná vyvýšenina v lese bez označenia. Pôvodne som sa chcel vrátiť do Nového Mesta nad Váhom, no nechce sa mi zase zdolávať ten hrebeň. Pohľad do cestovných poriadkov mi vraví, že o 30 minút mi ide z Vaďoviec vlak. Zbieham na lesnú cestu a upaľujem cez les a polia. Zabrzdí ma pekný pohľad na Čachtický hrad na obzore. Mám len malý zoom, ale aj tak fotím. Cesta ma dovedie k železničnému mostu. Stretám motocrossového amatéra a ten ma nepoteší. Železničná stanica je ďaleko, a tak len smutne pozerám, ako okolo prechádza vláčik. Mám k dobru ďalšie dve hodiny. Prejdem sa Vaďovcami a napokon sa vyberiem po modrej do Višňového. Studnička pri chodníku je vyschnutá. Otvorí sa mi opäť jeden krásny pohľad na Čachtický hrad. Lesom dochádzam k chatke. Je to obstavaný kamiónový kontajner v malom kameňolome. Na terase so sedačkou by sa ukrytí pred dažďom vyspali traja ľudia.

Záver

Napokon som vo Višňovom. Hrad sa na brale vypína priamo nad obcou a svieti na modrej oblohe. Pred krčmou stoja štyri koníky aj s jazdcami. S vďakou odmietam ponuku sa previezť. Pre mňa je sedlo ďaleko od zeme. V krčme si objednávam kofolu, dojedám stravu nabalenú bratrancovou ženou, robím si zápisky a konštatujem, že z 35 kopcov tejto časti Malých Karpát, na ktoré nevedie značka, som navštívil 33. Tie zvyšné dva – Lašteky a Nadkríže, nechám nenavštívené.

Fórum 4 príspevky
Krajné – Veľký Plešivec – Vaďovce – Višňové 21/09/17 18:56 4 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra GSB: Bacówka w Bartnem – Nowa Wieś Večer sme si s Borisom preprali nejaké veci, no hoci sme ich na paličkách vystrčili z okna von, ráno vôbec neboli suché. Chatár sa ponáhľal k lekárovi, a tak sme museli do ôsmej opustiť chatu. Raňajky o siedmej vôbec neboli na škodu. Parťáci si dali praženicu a dostali ju vcelku na jednej panvici. Ja som chcel klobásu, no večer sme všetky zjedli, a tak boli párky. Deň sa ukazoval byť opäť slnečný, tak sme vykročili na náš piaty deň putovania po Beskydskej magistrále (GSB) ovešaní neuschnutým prádlom. 21/07/19 Miroslav Svítek Nízke Beskydy, Poľsko
Túra GSB: Jaworzyna Krynicka – Bacówka w Bartnem Po úžasnej večeri sme strávili skoro hodinu nad papierovými mapami a rozoberali, kade zajtra pôjdeme. Čakala nás najdlhšia etapa nášho šesťdenného putovania a vzhľadom na horúčavy sme nechceli kráčať ani o meter viac. Pelé neverí elektronickým mapám, a tak všetko preveroval na papierových. Ale napokon vybrali časovo najkratšiu a presne takú, ako som naplánoval. Čiže od chaty po zelenej. Dnes dáme červenej GSB zbohom. 14/07/19 Miroslav Svítek Nízke Beskydy, Ľubovnianska vrchovina, +
Túra GSB: Krościenko nad Dunajcem – Schronisko Jaworzyna Po štvrtýkrát sa vyberám po Hlavnej beskydskej magistrále (GSB). Naplánovať si trasu z bodu, kde sme skončili pred rokom k bodu, odkiaľ sa dá relatívne ľahko vrátiť na Slovensko, nebol problém. Problémom sa ukázalo ako sa dostať čo najrýchlejšie z Bratislavy do Krościenka, z Nowa Wieś do Bratislavy a zohnať na trase ubytovanie. Striedavo intenzívne som na tom pracoval od októbra 2018 a nebyť kamarátky Beaty z Poľska, tak si tak spokojne 7. 6. 2019 piati do vlaku po práci asi nesadneme. Parťák, kvôli ktorého účasti na Trnavskej stovke sme to o týždeň odložili, ležal doma na antibiotikách. Takže po tretíkrát s partiou ideme šiesti, ale do vlaku len piati! 07/07/19 Miroslav Svítek Ľubovnianska vrchovina, Poľsko
Najnovšie články na titulke
 
Túra Spišské Bystré – náučné chodníky Predstavíme si dva miestne náučné chodníky, ktoré by sme momentálne márne hľadali v mapových podkladoch rôznych výrobcov. A práve táto skutočnosť je jedným z dôvodov, ktorý nás sem priťahuje. Máme sľúbené pieskovcové útvary, zdokumentovanú banícku a partizánsku históriu, a hlavne malebné výhľady na okolie Kozích chrbtov. dnes Roman Matkovčík Nízke Tatry
Útulňa Útulňa pod Kečkou V Starohorských vrchoch vznikla nová útulňa, ktorá svojou polohou blízko červenej turistickej značky E8 môže poslúžiť ako alternatíva hlavne pre nízkotatranských hrebeňovkárov alebo SNP-čkarov. Samozrejme, aj pre každého turistu, ktorému vyhovuje viac interiér, ako prístrešok v Hiadeľskom sedle. Cestu k útulni označuje šípka. Objekt je oficiálne táborisko v NP Nízke Tatry. Prenocovať tu však nemôžete v priestore okolo chaty v stanoch, ale len vnútri. včera Pavol Horváth Starohorské vrchy
Reportáž Za medveďmi do Tichej doliny Po jarnom pozorovaní vtákov prišlo v auguste na pozorovanie väčších zvierat, a to rovno medveďov. Vybrali sme sa za nimi do Tichej doliny v Tatrách. Tichá dolina je jednou z najdlhších slovenských dolín, a keďže medvede sa tu pozorujú na viacerých stanovištiach, je praktické vzdialenosť medzi nimi preklenúť bicyklom. 20/09/19 Soňa Mäkká Reportáže

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Krajné – Veľký Plešivec – Vaďovce – Višňové 21/09/17 18:56 4 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Malé Karpaty - Čachtické Karpaty (CHKO Malé Karpaty)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 484 m n. m.

    • min: 208 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1546 m

    • klesanie: 1569 m

  • Vzdialenosť
    • 36 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 09.09.2017

  • Štart trasy
    • šírka: 48.6962 ° SŠ
      dĺžka: 17.6874 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.72542 ° SŠ
      dĺžka: 17.75267 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Piešťany (vlak, bus) - Krajné (bus)
      Višňové (vlak, bus) - Nové Mesto nad Váhom (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.82 (0.1)