Túra

Krajné – Veľký Plešivec – Vaďovce – Višňové

20.09.17
Po návrate z rozpálenej, skalnatej, horiacej a často bezstromovej Čiernej Hory som zatúžil po túlaní po nízkych kopcoch v tieni stromov. Zároveň som si tak mohol vyškrtnúť posledných päť kopcov z Malých Karpát medzi Jablonicou a Novým Mestom nad Váhom, ktoré som ešte nenavštívil. V piatok po práci som docestoval k rodine v Krakovanoch, pospomínal si na detstvo a ráno v sobotu ma autobus o 6.32 h odviezol do Krajného.

Trasa

Krajné – Dobrá Mera – Drieňovica – Salašky – Veľký Plešivec – Bakalár – Čachtice – Drapliak – Skalka – Pod Drapliakom – Nezo – Vaďovský vrch – Vaďovce – Višňové

Ráno je celkom čerstvo a som rád, že mám softshelovú bundu. Vystupujem na začiatku Krajného a pomocou Locusu sa orientujem, kadiaľ vykročiť. Idem kúsok po ceste na Hrachovište, ale za zákrutou odbáčam doľava. Prejdem po moste ponad Jablonkou, miniem nejaký podnikový areál a opäť odbáčam doľava a začínam celkom slušne stúpať asfaltkou hore. Vyjdem na lúky, z ktorých je pekný spätný výhľad na Krajné a Javorníky na obzore. Definitívne opúšťam asfaltku a lesnou cestičkou sa pomaly štverám do kopca. Napokon opúšťam aj ju a kolmo hore lesom stúpam na Drieňovicu. Od čoho má názov, pochopím hneď. Je tu hodne drienok aj s plodmi. Tyč označujúcu geodetický bod a kameň pri nej nachádzam rýchlo. Nie je žiaľ odtiaľ žiaden výhľad, a tak si ju len odfotím a nasmerujem sa doľava dolu k modrej z Ošmeku.

Zídem na lesnú cestu a naľavo zbadám pekný nový drevený krmelec. V prípade núdze by sa tu pred dažďom skrylo pri nocovaní aj päť ľudí. Pokračujem doprava a čoskoro som na modrej. Stúpam do mierneho kopca a čakajú ma Salašky. Je zaujímavé, že v tomto kúsku Malých Karpát sú dvoje. Ja idem k tým pred Veľkým Plešivcom. Keď skončí stúpanie, vyberiem sa doľava a o chvíľu stojím pred stromom s bielym trojuholníkom s červeným ohraničením. Predpokladám, že to je označenie vrcholu, lebo geodetickú tyč nenachádzam a stojím evidentne na najvyššom bode v okolí. Vraciam sa na modrú. Naľavo nado mnou začínajú skalnaté vrcholky, trávnaté svahy sú osviežené kvitnúcimi kvetmi. Vybehnem na jeden, no nemá to zmysel ísť po hrebeni, a tak sa vraciam na modrú, ktorá ma doviedla k vrcholovému krížu a slovenskej vlajke na Veľkom Plešivci. Vietor tu tak fičí, že ťažko rozumiem bicyklistovi, ktorého tu stretám. Napokon pochopím, že chce, aby som ho odfotil s krížom, lebo plní nejakú zápočtovú cestu. Zapisujem sa do vrcholovej knihy, a potom sa už len kochám nádherným výhľadom na Považský Inovec a krajinu podo mnou. Skaly a borovice človeka mätú, ani keby bol v inom a oveľa vyššom pohorí.

Napokon pokračujem po modrej. Ide popod vrcholy a opäť chvíľu uvažujem, či nevybehnem na hrebeň a nepôjdem po ňom. Ale je to tu prírodná rezervácia, kopce sú bezmenné a ja idem na Bakalár. Stretám staršiu manželskú dvojicu, ktorá s potešením konštatuje, že sa mýlila. Mysleli si, že dnes nikoho nestretnú. Chvíľu debatujeme a potom ideme každý svojím smerom. Ja sa blížim k Čachtickému hradu, a tak sa venujem tabletu, lebo chcem zbehnúť z modrej neznačene na zelenú a z nej zase odbočiť neznačene na Bakalár, čo je kopec oproti hradu.

Zvládam to bez problému a z lúk si fotím hrad z netradičného pohľadu. Potom sa už len ponorím do lesa a pomaly ním stúpajúc sa predieram pomedzi stromy a kriaky. Dostal som sa k bahnisku divých svíň a snáď len tri metre odtiaľ je posed. Určite sa krásne z neho pozoruje zver a ešte krajšie strieľa.

Dopredieral som sa k vrcholovej geodetickej tyči. Opäť nulový výhľad, a tak sa len napijem a po pohľade do tabletu korigujem svoj plán túry. Zbadám na stromoch biele fáborky, ktorými niekto vyznačil cestu na vrchol. Ja podľa nich zostupujem do redšieho lesa a napokon zostúpim na chodník, ktorý ma ponad železnicu, cestu a riečku dovedie k záhradám nad Čachticami. Je odtiaľ pekný pohľad na Považský Inovec. Zídem k čachtickému kaštieľu, pamätnej tabuli pripomínajúcej založenie Tatrína a opevnenému kostolu. Práve v jeho bráne fotia nevestu.

Prejdem ponad Jablonku a zabočím do záhrad. Ďaleko sa však nedostanem, lebo cesta je prehradená plotom a brána je zamknutá. Musím sa vrátiť k železnici a keď cesta ide ponad ňu, znovu odbáčam doľava a stúpam smerom k čachtickému kameňolomu. Všade naokolo je kopa borievok obsypaná plodmi. Asfaltka prešla do kamennej lesnej cesty, tá do chodníčka, keď ma zastavila tabuľka – Vstup zakázaný, územie lomu. Hoci chodník šiel evidentne ďalej, prekonám malý val doľava a stúpam lesom na Drapliak. Že si meno zaslúži, sa presvedčím, keď mi krík rozdrapí pravú nohavicu nad kolenom snáď 20 x 20 cm. Vychádzam na vrcholovú skalnatú lúku s perfektným výhľadom na Považský Inovec a rovinu naokolo. Sadám si pri kamennej vrcholovej pyramíde a obedujem. Vietor opäť nepríjemne fičí, a tak tu dlho nevydržím. Keď dumám, kade dolu, objavím chodníček, ktorý ma dovedie k chate. Za ňou je súkromná strelnica a znejú odtiaľ salvy zo samopalov. Plot mi bráni pokračovať priamo na Skalku, a tak ho musím obchádzať a napokon skončím pri bráne do areálu. Tak, sem nesmiem, takže doprava do kopca. Stúpa sa mi ešte horšie ako na Drapliak.

Predieram sa pomedzi stromy, ruksak musím niesť v ruke, lebo paličkami sa stále zachytávam. Opäť nachádzam posed a bahnište. Napokon stojím pri vrcholovej geodetickej tyči a opäť žiaden výhľad. Nuž čo, aspoň som to zistil. Schádzam lesom smerom na žltú z Nového Mesta nad Váhom. Keď ju dosiahnem, idem doľava až k smerovníku pod Drapliakom. Tu začína aj miestny chodník do Višňového. Dlho však po ňom nejdem a vydávam sa po lesnej ceste doprava. Napokon nachádzam cesty, ktoré nie sú v Locuse a nakoniec stúpam len tak lesom na hrebeň označený Nezo. Má cezeň prechádzať lesná cesta, ktorá ma má doviesť na zelenú do Višňového. Teoreticky je to hlúposť, lebo svah je strmý a žiadna cesta tu ani nie. Nuž len tak podľa nosa klesám strmým svahom, až sa ocitnem na zelenej.

Chcem ísť na Vaďovský vrch, ale nejako som zmätený, a tak opíšem v teréne kolečko, než sa zorientujem a vyberiem správnym smerom. Samozrejme, že Vaďovský vrch je len taká nenápadná vyvýšenina v lese bez označenia. Pôvodne som sa chcel vrátiť do Nového Mesta nad Váhom, no nechce sa mi zase zdolávať ten hrebeň. Pohľad do cestovných poriadkov mi vraví, že o 30 minút mi ide z Vaďoviec vlak. Zbieham na lesnú cestu a upaľujem cez les a polia. Zabrzdí ma pekný pohľad na Čachtický hrad na obzore. Mám len malý zoom, ale aj tak fotím. Cesta ma dovedie k železničnému mostu. Stretám motocrossového amatéra a ten ma nepoteší. Železničná stanica je ďaleko, a tak len smutne pozerám, ako okolo prechádza vláčik. Mám k dobru ďalšie dve hodiny. Prejdem sa Vaďovcami a napokon sa vyberiem po modrej do Višňového. Studnička pri chodníku je vyschnutá. Otvorí sa mi opäť jeden krásny pohľad na Čachtický hrad. Lesom dochádzam k chatke. Je to obstavaný kamiónový kontajner v malom kameňolome. Na terase so sedačkou by sa ukrytí pred dažďom vyspali traja ľudia.

Záver

Napokon som vo Višňovom. Hrad sa na brale vypína priamo nad obcou a svieti na modrej oblohe. Pred krčmou stoja štyri koníky aj s jazdcami. S vďakou odmietam ponuku sa previezť. Pre mňa je sedlo ďaleko od zeme. V krčme si objednávam kofolu, dojedám stravu nabalenú bratrancovou ženou, robím si zápisky a konštatujem, že z 35 kopcov tejto časti Malých Karpát, na ktoré nevedie značka, som navštívil 33. Tie zvyšné dva – Lašteky a Nadkríže, nechám nenavštívené.

Diskusia
Krajné – Veľký Plešivec – Vaďovce – Višňové 21/09/17 18:56 4 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Hodice – Drosendorf - záver KPG Po šiestich mesiacoch od vykročenia zo Sekúl a po šiestich jednodňových túrach ocitol som sa pri prameni Moravskej Dyje. Že tu so mnou po vyše štyroch rokoch, čo nemohla chodiť na turistiku pre starostlivosť o matku, stála aj moja žena, umocňovalo pocit radosti. Opäť som si nielen dokázal vysnívať nejaký projekt, ale ho aj celkom zdarne dotiahnuť do realizácie. Ako centrum som na tri noci vybavil ubytovanie v Dačiciach a samozrejme v hoteli Dyje na brehu Moravskej Dyje. 09/10/18 Miroslav Svítek Česko, Rakúsko
Túra Podhradí nad Dyjí – Čížov 6. etapa KPG Ani priam tropické horúčavy ma neodradili od pokračovania môjho putovania popri Dyji. Nemám rád túry, kde človek tŕpne, či dobehne na jediný možný spoj a na tejto túre som mal tri také možnosti. Komplikovala to ešte rekonštrukcia železničnej trate medzi Břeclavou a Znojmom, kde som sa obával zdržania pre prekládku bicyklov medzi autobusom a vlakom. Ale buď ma má niekto hore rád, alebo som si to len tak fantasticky naplánoval a dodržal itinerár. 18/09/18 Miroslav Svítek Česko
Prístrešok Jakubianka na Hniezdnej polianke Po rokoch som sa opäť dostal do Levočských vrchov, a to na viac dní. Na rozdiel od poslednej návštevy už nie sú Vojenskými lesmi a bol som napokon milo prekvapený, že ani neboli holorubom, ako presakovali informácie. Hoci tu na oficiálne ubytovanie nie je ani jedna chata, my sme s partiou bývali v chate Vinná, našiel som tu zopár možností na prenocovanie pod strechou pre tulákov. 25/08/18 Miroslav Svítek Levočské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Recenzia Devold Running – ľahké funkčné merino Počas tohtoročnej letnej turistickej sezóny som najviac nosil ľahké funkčné tričko Devold Running. Je vyrobené z kombinácie merino vlny a materiálu Tencel. Hoci jeho názov smeruje viac k behu ako turistike, počas teplých dní bolo na horách veľmi príjemným spoločníkom. O tom, ako obstálo v niekoľkomesačnom testovaní, sa podelím v nasledovných riadkoch. dnes Ľubomír Mäkký Oblečenie
Recenzia Peter Wohlleben – Sprievodca lesom Knihu mi podsunul kamarát Juro so slovami: „Mám pre teba dobré čítanie.“ Najskôr asi mesiac nedotknute ležala medzi ostatnými knihami na nočnom stolíku, no keď som ju otvoril, zistil som, že to ma veru bude baviť. Autor je síce Nemec, ale poznatky z jeho knihy sa dajú aplikovať aj pre našu krajinu. Z každej stránky cítiť, že Wohlleben je skutočný milovník lesa a vo svojej knihe sa delí s čitateľom zábavnou formou a v prepojení s praxou o svoje zážitky z lesa. dnes Zdeno Vasilišin Mapy a knihy
Túra Dolina Kościeliska a tri blízke doliny Zakopaného Poľské horské mestečko Zakopané ponúka nespočetné množstvo aktivít so širokým spektrom prírodných krás. Túto výhodu mu prináša ideálna poloha na rozhraní Vysokých, Západných Tatier a Podhalia. Tentokrát navštívime najbližšie doliny tunajších Západných Tatier. Pritiahli nás sem potôčiky, skalné útvary a relatívne veľká voľne prístupná jaskyňa. Taktiež nakukneme do jednej z najdlhších poľských tatranských dolín. včera Roman Matkovčík Tatry, Západné Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Krajné – Veľký Plešivec – Vaďovce – Višňové 21/09/17 18:56 4 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Malé Karpaty - Čachtické Karpaty (CHKO Malé Karpaty)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 484 m n. m.

    • min: 208 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1546 m

    • klesanie: 1569 m

  • Vzdialenosť
    • 36 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 09.09.2017

  • Štart trasy
    • šírka: 48.6962 ° SŠ
      dĺžka: 17.6874 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.72542 ° SŠ
      dĺžka: 17.75267 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Piešťany (vlak, bus) - Krajné (bus)
      Višňové (vlak, bus) - Nové Mesto nad Váhom (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.6 (0.08)