Túra

Krajné – Veľký Plešivec – Vaďovce – Višňové

20.09.17
Po návrate z rozpálenej, skalnatej, horiacej a často bezstromovej Čiernej Hory som zatúžil po túlaní po nízkych kopcoch v tieni stromov. Zároveň som si tak mohol vyškrtnúť posledných päť kopcov z Malých Karpát medzi Jablonicou a Novým Mestom nad Váhom, ktoré som ešte nenavštívil. V piatok po práci som docestoval k rodine v Krakovanoch, pospomínal si na detstvo a ráno v sobotu ma autobus o 6.32 h odviezol do Krajného.

Trasa

Krajné – Dobrá Mera – Drieňovica – Salašky – Veľký Plešivec – Bakalár – Čachtice – Drapliak – Skalka – Pod Drapliakom – Nezo – Vaďovský vrch – Vaďovce – Višňové

Ráno je celkom čerstvo a som rád, že mám softshelovú bundu. Vystupujem na začiatku Krajného a pomocou Locusu sa orientujem, kadiaľ vykročiť. Idem kúsok po ceste na Hrachovište, ale za zákrutou odbáčam doľava. Prejdem po moste ponad Jablonkou, miniem nejaký podnikový areál a opäť odbáčam doľava a začínam celkom slušne stúpať asfaltkou hore. Vyjdem na lúky, z ktorých je pekný spätný výhľad na Krajné a Javorníky na obzore. Definitívne opúšťam asfaltku a lesnou cestičkou sa pomaly štverám do kopca. Napokon opúšťam aj ju a kolmo hore lesom stúpam na Drieňovicu. Od čoho má názov, pochopím hneď. Je tu hodne drienok aj s plodmi. Tyč označujúcu geodetický bod a kameň pri nej nachádzam rýchlo. Nie je žiaľ odtiaľ žiaden výhľad, a tak si ju len odfotím a nasmerujem sa doľava dolu k modrej z Ošmeku.

Zídem na lesnú cestu a naľavo zbadám pekný nový drevený krmelec. V prípade núdze by sa tu pred dažďom skrylo pri nocovaní aj päť ľudí. Pokračujem doprava a čoskoro som na modrej. Stúpam do mierneho kopca a čakajú ma Salašky. Je zaujímavé, že v tomto kúsku Malých Karpát sú dvoje. Ja idem k tým pred Veľkým Plešivcom. Keď skončí stúpanie, vyberiem sa doľava a o chvíľu stojím pred stromom s bielym trojuholníkom s červeným ohraničením. Predpokladám, že to je označenie vrcholu, lebo geodetickú tyč nenachádzam a stojím evidentne na najvyššom bode v okolí. Vraciam sa na modrú. Naľavo nado mnou začínajú skalnaté vrcholky, trávnaté svahy sú osviežené kvitnúcimi kvetmi. Vybehnem na jeden, no nemá to zmysel ísť po hrebeni, a tak sa vraciam na modrú, ktorá ma doviedla k vrcholovému krížu a slovenskej vlajke na Veľkom Plešivci. Vietor tu tak fičí, že ťažko rozumiem bicyklistovi, ktorého tu stretám. Napokon pochopím, že chce, aby som ho odfotil s krížom, lebo plní nejakú zápočtovú cestu. Zapisujem sa do vrcholovej knihy, a potom sa už len kochám nádherným výhľadom na Považský Inovec a krajinu podo mnou. Skaly a borovice človeka mätú, ani keby bol v inom a oveľa vyššom pohorí.

Napokon pokračujem po modrej. Ide popod vrcholy a opäť chvíľu uvažujem, či nevybehnem na hrebeň a nepôjdem po ňom. Ale je to tu prírodná rezervácia, kopce sú bezmenné a ja idem na Bakalár. Stretám staršiu manželskú dvojicu, ktorá s potešením konštatuje, že sa mýlila. Mysleli si, že dnes nikoho nestretnú. Chvíľu debatujeme a potom ideme každý svojím smerom. Ja sa blížim k Čachtickému hradu, a tak sa venujem tabletu, lebo chcem zbehnúť z modrej neznačene na zelenú a z nej zase odbočiť neznačene na Bakalár, čo je kopec oproti hradu.

Zvládam to bez problému a z lúk si fotím hrad z netradičného pohľadu. Potom sa už len ponorím do lesa a pomaly ním stúpajúc sa predieram pomedzi stromy a kriaky. Dostal som sa k bahnisku divých svíň a snáď len tri metre odtiaľ je posed. Určite sa krásne z neho pozoruje zver a ešte krajšie strieľa.

Dopredieral som sa k vrcholovej geodetickej tyči. Opäť nulový výhľad, a tak sa len napijem a po pohľade do tabletu korigujem svoj plán túry. Zbadám na stromoch biele fáborky, ktorými niekto vyznačil cestu na vrchol. Ja podľa nich zostupujem do redšieho lesa a napokon zostúpim na chodník, ktorý ma ponad železnicu, cestu a riečku dovedie k záhradám nad Čachticami. Je odtiaľ pekný pohľad na Považský Inovec. Zídem k čachtickému kaštieľu, pamätnej tabuli pripomínajúcej založenie Tatrína a opevnenému kostolu. Práve v jeho bráne fotia nevestu.

Prejdem ponad Jablonku a zabočím do záhrad. Ďaleko sa však nedostanem, lebo cesta je prehradená plotom a brána je zamknutá. Musím sa vrátiť k železnici a keď cesta ide ponad ňu, znovu odbáčam doľava a stúpam smerom k čachtickému kameňolomu. Všade naokolo je kopa borievok obsypaná plodmi. Asfaltka prešla do kamennej lesnej cesty, tá do chodníčka, keď ma zastavila tabuľka – Vstup zakázaný, územie lomu. Hoci chodník šiel evidentne ďalej, prekonám malý val doľava a stúpam lesom na Drapliak. Že si meno zaslúži, sa presvedčím, keď mi krík rozdrapí pravú nohavicu nad kolenom snáď 20 x 20 cm. Vychádzam na vrcholovú skalnatú lúku s perfektným výhľadom na Považský Inovec a rovinu naokolo. Sadám si pri kamennej vrcholovej pyramíde a obedujem. Vietor opäť nepríjemne fičí, a tak tu dlho nevydržím. Keď dumám, kade dolu, objavím chodníček, ktorý ma dovedie k chate. Za ňou je súkromná strelnica a znejú odtiaľ salvy zo samopalov. Plot mi bráni pokračovať priamo na Skalku, a tak ho musím obchádzať a napokon skončím pri bráne do areálu. Tak, sem nesmiem, takže doprava do kopca. Stúpa sa mi ešte horšie ako na Drapliak.

Predieram sa pomedzi stromy, ruksak musím niesť v ruke, lebo paličkami sa stále zachytávam. Opäť nachádzam posed a bahnište. Napokon stojím pri vrcholovej geodetickej tyči a opäť žiaden výhľad. Nuž čo, aspoň som to zistil. Schádzam lesom smerom na žltú z Nového Mesta nad Váhom. Keď ju dosiahnem, idem doľava až k smerovníku pod Drapliakom. Tu začína aj miestny chodník do Višňového. Dlho však po ňom nejdem a vydávam sa po lesnej ceste doprava. Napokon nachádzam cesty, ktoré nie sú v Locuse a nakoniec stúpam len tak lesom na hrebeň označený Nezo. Má cezeň prechádzať lesná cesta, ktorá ma má doviesť na zelenú do Višňového. Teoreticky je to hlúposť, lebo svah je strmý a žiadna cesta tu ani nie. Nuž len tak podľa nosa klesám strmým svahom, až sa ocitnem na zelenej.

Chcem ísť na Vaďovský vrch, ale nejako som zmätený, a tak opíšem v teréne kolečko, než sa zorientujem a vyberiem správnym smerom. Samozrejme, že Vaďovský vrch je len taká nenápadná vyvýšenina v lese bez označenia. Pôvodne som sa chcel vrátiť do Nového Mesta nad Váhom, no nechce sa mi zase zdolávať ten hrebeň. Pohľad do cestovných poriadkov mi vraví, že o 30 minút mi ide z Vaďoviec vlak. Zbieham na lesnú cestu a upaľujem cez les a polia. Zabrzdí ma pekný pohľad na Čachtický hrad na obzore. Mám len malý zoom, ale aj tak fotím. Cesta ma dovedie k železničnému mostu. Stretám motocrossového amatéra a ten ma nepoteší. Železničná stanica je ďaleko, a tak len smutne pozerám, ako okolo prechádza vláčik. Mám k dobru ďalšie dve hodiny. Prejdem sa Vaďovcami a napokon sa vyberiem po modrej do Višňového. Studnička pri chodníku je vyschnutá. Otvorí sa mi opäť jeden krásny pohľad na Čachtický hrad. Lesom dochádzam k chatke. Je to obstavaný kamiónový kontajner v malom kameňolome. Na terase so sedačkou by sa ukrytí pred dažďom vyspali traja ľudia.

Záver

Napokon som vo Višňovom. Hrad sa na brale vypína priamo nad obcou a svieti na modrej oblohe. Pred krčmou stoja štyri koníky aj s jazdcami. S vďakou odmietam ponuku sa previezť. Pre mňa je sedlo ďaleko od zeme. V krčme si objednávam kofolu, dojedám stravu nabalenú bratrancovou ženou, robím si zápisky a konštatujem, že z 35 kopcov tejto časti Malých Karpát, na ktoré nevedie značka, som navštívil 33. Tie zvyšné dva – Lašteky a Nadkríže, nechám nenavštívené.

Fórum 4 príspevky
Krajné – Veľký Plešivec – Vaďovce – Višňové 21/09/17 18:56 4 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Olbramovice – Prčice Minulý rok som 53. ročník pochodu Praha – Prčice vynechal pre iný, pre mňa významný pochod, no tento rok som bol pevne odhodlaný pokračovať na jednej zo 17 peších trás. Prisľúbili mi spoluúčasť aj Igor a Ivana, moji tradiční parťáci. No a do toho prišiel pricviknutý nerv po Veľkonočnej turistike a zrážka so slovenskou zdravotníckou realitou. Keď píšem tieto riadky koncom mája, ešte stále mám tri týždne do návštevy neurológa, lebo skorší termín vraj nie je! Odtrpel som si svoje na Tomášovom pochode na počesť Štefánika, a tak som dúfal, že podobne zvládnem aj tohtoročnú trasu pochodu Praha – Prčice, len plánovanú z Týnce nad Sázavou som zamenil za kratšiu z Olbramovic. 04/06/19 Miroslav Svítek Svet
Túra Česká Kanada počas Veľkej noci Aj tento rok som privítal ponuku a s kamarátmi z TK Štart som sa rozhodol, ako pešiacka menšina, stráviť Veľkonočné sviatky. Pelé vybral Českú Kanadu a ubytovanie v kempe Komorník pri rybníku podobného mena a obci Strmilov. Dopravili sme sa sem v piatok piatimi autami pätnásti a desať bicyklov. Cestou sme sa zastavili v Jindřichovom Hradci a prezreli si pekné historické mestečko, zámok a Krýzovy Jesličky. Vraj je to najväčší, ľudový, pohyblivý Betlehem na svete s dĺžkou 17 m. Po príchode do kempu som obišiel rybník, ktorý je obklopený lesíkom, a tak množstvo chát nie je až tak na očiach. 21/05/19 Miroslav Svítek Svet
Túra Molpír, Driny, Červená, Jaseňové, Krč, Slepý a Holý vrch Už dlhšiu dobu som sa nevybral na kopce v rámci projektu Zimné výstupy na kopce Malých Karpát. Zároveň v spolupráci s KBT pripravujem obnovenie Odznaku za výstupy na 12 kopcov Malých Karpát, a tak som sa rozhodol v sobotu pred Veľkou nocou vybrať sa na sedem kopcov v okolí Smoleníc. Pridali sa ku mne kamaráti z TK Štart a hoci mala byť poriadna zima na apríl, nič nám nezabránilo vlakom z Bratislavy cez Trnavu, docestovať do Smoleníc. 02/05/19 Miroslav Svítek Malé Karpaty
Najnovšie články na titulke
 
Túra Chata pod Soliskom a Škutnastá poľana s bábom Keď príde do hôr jeseň a začne farbiť všetko svojou pestrou paletou, každý okamih v nej strávený je dvojnásobne krásny. Pre mňa bol taký posledný septembrový deň v roku 2016, ktorý som strávila na vychádzke v slnkom zaliatych Vysokých Tatrách s dcérkou. Výber trasy sme podriadili tomu, že sme mali v nosiči 7-mesačného svištíka, no aj tak sme chceli bližšie k vrcholom, bližšie k modrej oblohe a bližšie k slniečku. dnes Daniela Mäkká Vysoké a Belianske Tatry
Túra Zbojnícka chata, Rainerova útulňa a Bilíkova chata Aj keď nadovšetko mám nesmierne rád prírodu a turistické podujatia, nie som nejaký extra tatranský vlk, skôr celkom začiatočník. Nikdy ma Tatry nelákali tak, aby som po nich musel liezť a celé ich schodiť. Možno to bolo tým, že som s turistikou začal trocha neskôr, v pokročilejšom veku a stanovil som si iné ciele, ktoré som chcel mať prejdené a prebádané. dnes Marián Jaššo Vysoké a Belianske Tatry
Recenzia Najkrajšie pešie okruhy 1. + 2. diel Keď vydavateľstvo DAJAMA začalo s edíciou Po Slovenskou, prvou lastovičkou bol sprievodca Najkrajšie pešie okruhy z roku 2013. V tomto roku vydavateľstvo pristúpilo k jeho opätovnému vydaniu s drobnými zmenami, okrem toho však vydalo pokračovanie a v pláne je aj tretí diel. Okružných trás na Slovensku sa dá urobiť naozaj veľa a tak sme sa pozreli, čo autorov knihy zaujalo tentokrát. včera Soňa Mäkká Mapy a knihy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Krajné – Veľký Plešivec – Vaďovce – Višňové 21/09/17 18:56 4 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Malé Karpaty - Čachtické Karpaty (CHKO Malé Karpaty)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 484 m n. m.

    • min: 208 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1546 m

    • klesanie: 1569 m

  • Vzdialenosť
    • 36 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 09.09.2017

  • Štart trasy
    • šírka: 48.6962 ° SŠ
      dĺžka: 17.6874 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.72542 ° SŠ
      dĺžka: 17.75267 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Piešťany (vlak, bus) - Krajné (bus)
      Višňové (vlak, bus) - Nové Mesto nad Váhom (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.92 (0.39)