Kranjska koča

Prešiel som cez Bad Eisenkappel (Železna Kapla) a za sedlom Seebergsattel som prišiel do dedinky Zgorno Jezersko. Zaparkoval som pod jazerom (880 m), hoci štrková cesta vedie až k dolnej stanici materiálovej lanovky, kde je veľké parkovisko. Dolina je však pekná, oplatí sa prejsť ju pešo.

Na parkovisku som zahol doľava a vybral som sa chodníkom Lovska pot. V porovnaní s Rakúskom je slovinské značenie skromnejšie, treba dobre sledovať chodník a značky. Za veľkým štrkovým poľom je skalný prah, na ktorom je nejaké istenie náročnosti A/B.

Na Kranjskej koči (1700 m) som si zložil batoh a naľahko som sa vybral na Slovensku pot (v preklade Slovinská cesta). Je to zaistená cesta náročnosti B. Manželský pár sa tam istil ferratovým setom, chodník je však celkom v pohode. Trochu náročnejší bol návrat skozi Žrelo. Chodník tam križuje žľab, z ktorého sa treba driapať celkom slušnou ferratou obtiažnosti B/C. Nad žľabom je exponovaný skalný ostroh s lavičkami. Krásne to miesto.

Keďže času som mal dosť, zbehol som ešte na vyhliadku pod chatou. Pekne z nej vidno celú dolinu Ravenska Kočna. Nato som sa bavil s Poliakmi, ktorí na Kranjskej koči strávili týždeň, a večer sme sa kochali západom slnka.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Rinki

Ďalší deň ma čakali Rinky. Vyšiel som na planinu nad Kranjskou kočou. Dobre z nej vidno Ledenik pod Skuto. Je to ľadovec v nadmorskej výške tesne nad 2000 metrov, čím sa radí k najnižšie položeným ľadovcom v Alpách. Posledné roky však viditeľne mizne.

Prešiel som štrkový kotol a keďže som nedával pozor, ocitol som sa v sedle nad Mrzlim dolom (Zamrznutá dolina). Musel som sa pár desiatok metrov vrátiť. Na Korošku Rinku (2433 m), ktorá sa tiež nazýva Križ, vedie pomerne dlhá ferrata. Jej dolnú časť Mrzlim dolom som išiel minule, teraz ma čakala horná časť. Tá je menej náročná a tiež menej exponovaná. Dolnú by som hodnotil C-čkom. V závere ferraty, keď už bolo kam spadnúť, som si radšej navliekol ferratový set.

Na Koroške Rinke ferrata končí. Oddýchol som si a pokochal som sa panorámou. Dobre vidno Ojstricu, Mrzlu goru, Veliku Babu, Skutu, no spoznával som aj Govcu a Petzen v Karawankách (Karavanke), na ktorých som bol pred mesiacom.

Vybehol som na Kranjsku Rinku (2453 m), najvyšší kopec na trase výletu. Nato som zbehol na Malu Rinku (2289 m), ktorá je iba ostrohom planiny, vyštveral som sa na Štajersku Rinku (2374 m) a vrátil som sa na Korošku Rinku. Rinky som teda obehal, no trochu ma sklamali. Atraktívny je iba zaistený chodník na Korošku Rinku, zvyšok sa ide pomerne jednoduchým terénom.

Vellacher Turm

Vrátil som sa na planinu. Prišiel som do Jezerského sedla a podľa obrázku som spoznal Vellacher Turm. Kde je však ferrata, ktorá na vežu vedie? Vybral som sa krížom cez kotol a ferratu som našiel. To čo som uvidel, ma však nepotešilo. Lano viselo ďaleko od kramlí, pretože celá séria skôb bola strhnutá.

Ferrata na Vellacher Turm mala pôvodne náročnosť B. Lenže teraz bola asi tretina skôb vytrhaná, čo jej náročnosť trochu zvýšilo, asi na B/C. Lano bolo zväčša voľné, hoci na jednom mieste ho šponoval balvan, ktorý sa odvalil spolu so skobou. Veľmi sa mu nedalo veriť, držal som sa ho veľmi opatrne.

Na temene Vellacher Turm (2110 m) už istenie nie je, sú tam len exponované skalné platne. Tento kopček leží na rakúskej strane hranice, na ktorú som sa chcel vrátiť hrebienkom, ktorého náročnosť by mala byť II UIAA. No keď som prešiel pár metrov, radšej som sa otočil. Akosi som si na ostrý hrebienok smerom dolu netrúfal.

Poničenou ferratou som zliezol z veže. Vyšiel som do Savinjskeho sedla, pokochal som sa pohľadom na Ojstricu a na Planjavu nad Logarskou dolinou, a vrátil som sa do Jezerského sedla. Po hranici som vyšiel pod Vellacher Turm, a keďže som mal času dosť, povedal som si, že sa pokúsim vyliezť II-kovým hrebienkom hore.

Nezvládol som to. Je tam vápencová skala, ktorá sa láme do ostrých čepelí. Rezala mi prsty. Bolo zrejmé, že hrebienkom nikto nechodí. Keď som si uvedomil, ako bola dokatovaná ferrata, radšej som nepokúšal osud.

Vrátil som sa na hranicu a vyšiel som na Ledinski vrh (2108 m). Na kopec viedla v minulosti od západu náročnejšia ferrata, no spadla. Zosunula sa tu skala, ktorá pochovala zopár planincov (turistov či horolezcov) a ferratu neobnovili. Skala je tu rozoklaná poriadne divoko, páčila sa mi. Vrátil som sa do Jezerského sedla a známou trasou na horskú chatu.

Velika Baba

Posledný deň som išiel na Veliku Babu. Kúsok za Kranjskou kočou začína ferrata, ktorá traverzuje svahy Ledinskeho vrhu. Až prídete do žľabu, ktorý oddeľuje Ledinski vrh od Velikej Baby a zamierite skalnou platňou strmo hore. Táto časť sa volá Rudjeva vertikála. Slovinské ferraty zväčša využívajú skalu, idú čo najjednoduchšie, Rudjeva vertikála je iná. Ide ako priamka hore hladkými, iba kde-tu slabo zbrázdenými platňami. Náročnosť je C.

Ferrata končí na rázcestí nad sedlom. Zvyšok výstupu na Veliku Babu (2127 m) sa ide po pohodlnom chodníku. Výhľady z Velikej Baby sú nádherné, pretože kopec leží bokom od hlavného hrebeňa a je najvyšším na okolí.

Vybehol som na severný vrchol a začal som zostupovať. Nie je tu žiadne istenie, avšak terén je poriadne exponovaný. Najprv sa schádza skalnými platňami, na ktorých sú guľaté kamienky. Keď si človek nedá pozor, zvezie sa po nich ako po guličkovom ložisku. V tejto časti som sa trochu bál a išiel som extrémne opatrne. Nasledoval nádherný zubatý hrebienok s množstvom skalných veží a vežičiek. Bol to najkrajší úsek výletu.

Zbehol som do sedla Jenkova Planina (1494 m) a vyšiel som na Goli vrh (1787 m). Z kopca je pekný výhľad na Zgorno Jezersko, no na jeho vrchole nocujú ovce. Je plný ovčincov. Zjedol som obed a vrátil som sa do sedla. Nasledoval zostup do doliny a návrat k autu. Pri ceste som si v jarku všimol mŕtveho jazveca. Asi ho zrazilo auto.

Záver

Minule som v Kamnických Alpách (Kamniške Alpe) stretol menej ľudí ako teraz, stále však ide o pohorie, ktoré je pomerne málo navštevované. Kranjska koča bola takmer prázdna, obe noci som mal izbu pre seba, pričom ceny sú na nej asi také ako na Chate pri Zelenom plese vo Vysokých Tatrách. Pod neďalekou Češkou kočou spravili nedávno náročnú športovú ferratu, jej hodnotenie je však dosť rozporuplné. Tak či tak, o rok by som sa na ňu rád vybral.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek