Túra

Za skalnými bránami v okolí Mojtína

01.11.17
Vlani som prešiel okruh cez Mojtínsku jaskyňu, Rohatín, Ostrú Malenicu, Rohatú skalu a okolie Mojtína sa mi zapáčilo. Tento rok som sa do oblasti vrátil a pozrel som si skalné brány na Čiernom vrchu a pod Rakytníkom. Prechádzka sa napriek chladnejšiemu počasiu vydarila. Keďže som chodil zväčša mimo turistických značiek, videl som pomerne veľa zveri.

Cesta

Počasie je pod psa, stále prší. Kvôli snehu a víchrici nám zrušili kurz na Zelenom plese a predo mnou stála otázka: Kam vyraziť? Rozhodol som sa pre Strážovské vrchy. Túru som mal naplánovanú už dlhšie, stačilo doladiť drobné detaily.

Z domu som vyrážal neskoro, pretože celú noc lialo. Podľa Nórov malo pršať aj v Mojtíne. Dážď mal ustať o 8.00 a do 10.00 malo prestať aj drobné mrholenie. Ešte keď som išiel hore dolinou Slatinského potoka, pršalo. No keď som zazrel prvé domy dediny, bubnovanie na predné sklo prestalo a počas celej prechádzky nespadla ani kvapka. Opäť začalo pršať, až keď som uháňal po diaľnici domov.

Košecké Rovné

Takže o 8.45 h som odstavil tátoša na parkovisku pod vlekmi a vyrazil som po modrej značke. Chodník ide po lúke, ktorá bola napitá vodou. Našťastie, tráva bola nízka. Asi vďaka ovciam. Idem v starších topánkach, ktoré nikdy neboli nepremokavé a v koži za špicou už majú malú dieru. Obuv však treba striedať. Lúkami stúpali hmly.

Po čase som zo značky odbočil a cestičkou som vybehol na Gábrišské vrchy (935 m). Miro vyšiel na všetky kopce Malých Karpát, mne sa možno podarí čosi podobné v Strážovských vrchoch. Na vrchole kopca je vysielač, chatka a končí tam vlek, no trianguláciu som nenašiel.

Vrátil som sa na značku a podišiel som Javorinu. Prešiel som cez les a na lúčke s borievkami som zahol do dolinky. Podhradská dolinka vyzerá na mape zaujímavo, pretože ju lemujú strmé svahy. Je však úplne obyčajná. Dokonca ňou vedie zvážnica. Je v nej zopár posedov, prístrešok a vyplašil som v nej dva srnce. Jednému sa to nepáčilo a brechal na celú horu.

Zbehol som do Košeckého Rovného. V dedine je veľa starších domov, ktoré chalupári opravujú. Občas trochu zvláštne, ale stále je to lepšie, ako keby ich mali nahradiť moderné opachy.

Hľadal som odbočku bývalej červenej značky. Pred 32 rokmi som tadiaľ išiel, vôbec som však netušil, kde som odbočoval. Podľa mapy (používam papierovú mapu, na ktorej sa píše, že značenie bolo v roku 1985 aktuálne) by som mal odbočiť na hornom konci dediny, tam som však žiadnu cestičku nenašiel. Preto som sa vrátil a odbočil som pri prvej vhodnej príležitosti. Išiel som tam asi najkrajšou časťou dediny.

Čierny vrch

Na lúkach som míňal strom s červenou značkou. Veru, tadiaľto išla v minulosti magistrála z Dukly na Devín. Vyšiel som do sedla, zacmukal som na plašiace sa ovce a zahol som do lesa. Na južnom svahu rástlo veľa bedlí, bola tam však mokrá tráva. Preto som zamieril viac na sever, kde je les bez podrastu. Zato svah je tam poriadne strmý. Podchvíľou som sa pokĺzol.

Na hrebienku som vyplašil stádo diviakov. Asi sa kŕmili bukvicami. Mňa potešilo, že je vrchol kopca takmer rovný. Je tam zopár skál, pričom jedna je trochu vyššia. Nechcel som na mokrej skale riskovať, preto som sa kúsok vrátil a skalu som podišiel. Ešte pár minút a stojím pri bráne.

Čierny vrch (855 m) je ďaleko od turistických chodníkov, no na jeho vrchole je prvotriedna atrakcia. Veľká skalná brána. A pár metrov východne ďalšia, menšia. Avšak v menšej bráne je dier viac, skala je tam deravá ako rešeto. Pokochal som sa, a keďže fúkal studený vietor, pokračoval som ďalej.

Do Podhradskej doliny

Zostupoval som hrebeňom na západ. Z diaľky sa ozývalo ručanie jeleňa, začína ruja. Zrazu to predo mnou zaprašťalo a cez hrebeň prebehli dve lane nasledované jeleňom.

Keď sa hrebeň začal vetviť, zahol som na bočný hrebienok a prišiel som k novej ceste. Bola čerstvo vysypaná lomovým kameňom, ale prv ju trochu rozšírili. Podo mnou bol asi dva metre vysoký zvislý zráz, pričom ani vpravo ani vľavo to nevyzeralo lepšie. Našiel som miesto, kde zo svahu trčali korene, chytil som sa ich a začal som sa spúšťať. Nohami som chvíľu hrabal vo vzduchoprázdne, ale zliezol som. Kúsok poniže som si na širokom kmeni vyvaleného buku oddýchol a zjedol som obed.

Zbehol som do Podhradskej doliny na zvážnicu. Najprv som sa po nej vybral doprava, ale keď zahla do kopca, išiel som doľava. Potreboval som prejsť cez Podhradský potok, ktorý bol po dažďoch plný vody. Dúfal som, že zvážnica vyústi na asfaltku mostom, no bol tam iba brod. Ešteže sa dalo cez potok preskákať po kameňoch.

Chvíľu som kráčal po asfaltke a pri kríži som zahol do kopca. Snažil som sa podľa GPS-ka nájsť Vlčí kostol, ale keď som prišiel na súradnice, ktoré som odhadol z mapy, v lese som nič zvláštne nevidel. Zrejme je Vlčí kostol viac západne.

Vyhliadka

Liapal som sa hore strmým a miestami dosť šmykľavým svahom. Podchvíľou som sa strepal, ruky som mal celé zablatené. A po chvíli aj gate, do ktorých som si ruky utieral. Ešteže dnes nemám rifle, ale nohavice, ktoré rýchlejšie schnú. Miestami som využíval prte od zveri, avšak tie moc nestúpali.

Pod hrebeňom začali na svahu pribúdať skaly. Miestami sú v hore schované celkom pekné skalné veže. Vyšiel som na hrebeň. Je na ňom zopár vyhliadok, na tri som aj vyšiel. Posledná, najkrajšia, je aj na mape (pozri fotku). Vlani som ju v šere minul, teraz som ju našiel.

Brána pod Rakytníkom

Kúsok za vyhliadkou je sedlo s krížom. Začínajú tu lúky, ktorými som zbehol k poľnohospodárskemu podniku. Prešiel som okrajom Mojtína a asfaltkou som zostupoval ku skalám. Prvé som minul a do druhých som sa začal liepať. To preto, lebo kdesi v nich by mala byť ďalšia skalná brána. Mala by byť vzdialená iba 200 metrov od cesty, no z hradskej ju nevidno.

Terén je trochu náročnejší, miestami na úrovni I UIAA. Akosi som sa po skalnatom svahu vyštveral príliš vysoko, pár metrov som musel zliezť. Skalná brána je schovaná za kríkmi. Je však pomerne veľká. Na skalu, ktorá tvorí oblúk brány, sa dá pohodlne vyjsť. Je z nej pekne vidno dolinu so štátnou cestou.

Zbehol som zo skaly a liepal som sa ďalej. Vyštveral som sa na bralo, z ktorého už vidno nielen dolinu, ale aj Mojtín. Na Rakytník som však nešiel. Stúpal som šikmo hore svahom a natrafil som na pekný chodník. Priviedol ma na lúky nad Mojtínom. Zbehol som do dediny a vracal som sa na parkovisko.

Večný vojak

Oproti kostolu je socha s jazdcom na koni. Čo by to mohlo byť? Je to pomník miestnemu rodákovi, ktorý od roku 1750 slúžil v cisárskej armáde. A slúžil v nej neuveriteľných 81 rokov! Zapísal sa tak do dejín ako najdlhšie slúžiaci vojak. Zdá sa, že v tých časoch výsluhové dôchodky neexistovali.

Pri kostole som zahol do svahu. Na tabuľovej obrázkovej mape som si všimol, že by sa tadiaľ malo dať vrátiť na parkovisko. Dalo sa. Je tam strmá trávnatá cesta, pri ktorej je dokonca jedna pouličná lampa. Na konci cesty sa pásol poník. Poškrabkal som ho na hrive, no asi čakal čosi iné. O 16.30 h som sa vrátil k autu a mohol som ísť domov.

Záver

Strážovské vrchy nie sú príliš vysoké, je to však pekné pohorie. Je tu veľa mimoriadne atraktívnych miest, ktoré si môžete pozrieť, aj keď nie je nádherné slnečné počasie. Dnes som pár takých miest navštívil.

Fórum 33 príspevkov
Za skalnými bránami v okolí Mojtína 30/11/17 18:39 33 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Ferrata Berchtesgadenské Alpy – Hochthrony a Rauhenkopf Keď pôjdete diaľnicou popri Salzburgu, naľavo od cesty zbadáte vysoký kopec. Je to Salzburger Hochthron, najsevernejší výbežok Berchtesgadenských Álp. Už dlhšie som plánoval, že naň vyleziem, ale podarilo sa mi to až teraz. Pozrel som sa aj na Berchtesgadener Hochthron, najvyšší kopec na hrebeni, a na Rauhenkopf, čo by mal byť najkrajší “balkón” nad Berchtesgadenom. 12/11/19 Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
VHT Nízke Taury - Hochreichart a Geierhaupt Nízke Taury (Niedere Tauern) sa delia na štyri pohoria. Radstädter Teuern, Schladminger Tauern, Rottenmanner and Wölzer Tauern a Seckauer Tauern. Najvyšším kopcom Seckauer Tauern je Geierhaupt, avšak Hochreichhart je iba o meter nižší. Keďže tieto vrchy nie sú ďaleko od seba, dajú sa obehnúť za deň. Bonusom je, že hrebeň medzi nimi nie je značený a jeho úvodná časť má náročnosť II UIAA. 01/10/19 Martin Knor Svet
VHT Ennstaler Alpen – prechod Pyhrgasov Mám rád turistiku, ktorá okrem pekných výhľadov, nádherných skál, kultúrnych a prírodných atrakcií ponúka aj trochu adrenalínu. Či už vo forme ľahkej ferraty, alebo nenáročného lezenia. Jednou z takýchto trás je práve prechod Pyhrgasov. Po Malý Pyhrgas vedie značený turistický chodník a z Veľkého idú hneď tri. Avšak hrebeň medzi nimi je neznačený. Turista si tam musí schodnú cestu hľadať a nevyhne sa krátkym úsekom náročnosti I až II UIAA. 24/09/19 Martin Knor Svet
Najnovšie články na titulke
 
Prístrešok Pod Krkavou skalou Po dlhšom čase som si ako prístup na liptovskú vetvu hrebeňa Veľkej Fatry zvolil zelenú značku z Ružomberka ponad Vlkolínec. Celý čas som šliapal hustou hmlou s dohľadnosťou len pár desiatok metrov. Zrovna keď som dorazil k malej kaplnke, hmla sa začala trhať a povyše na okraji lesa som zbadal prístrešok. dnes Michal Bukvai Veľká Fatra a Choč
Podcast O Geocachingu s Matúšom Morongom Geocaching je hra založená na hľadaní skrýš pomocou GPS. Pôvodne išlo o malú komunitnú záležitosť, museli ste totiž mať GPS prístroj, ktorý nebol práve lacný. Tak sa ku Geocachingu dostávali najmä turisti, ktorí mali takýto prístroj kvôli navigácii v horách. Zásadnejší prienik do mainstreamu prišiel s nástupom smartfónov. V dvanástej epizóde podcastu HIKING.SK sme sa rozprávali s Matúšom Morongom, našim autorom. Je dlhoročným kešerom, aktuálne pôsobí ako reviewer a medzi kešermi je známy pod nickom Rikitan. 20/11/19 Ľubomír Mäkký Rozhovory
Reportáž Divočina v Európe by mala mať viac ochrany V dňoch 20. - 21. 11. 2019 sa v Bratislave konala medzinárodná konferencia New initiatives from a decade of progress. Tento rok uplynulo 10 rokov od Uznesenia Európskeho parlamentu o divokej prírode v Európe. Témou konferencie bola predovšetkým Zelená dohoda – projekt pre novú Európsku komisiu, ktorý má zabezpečiť lepšiu ochranu prírody, najmä efektívnejšie ochrániť nedotknutú prírodu a pralesy v rámci Európy. Hovorilo sa aj o klimatickej zmene, ukladaní uhlíka, nelegálnej ťažbe a možnostiach jej kontroly, či ochrane vzácnych druhov rastlín a zvierat, ktoré priamo súvisia s ochranou pralesov. včera Soňa Mäkká Reportáže

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Za skalnými bránami v okolí Mojtína 30/11/17 18:39 33 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Strážovské vrchy (CHKO Strážovské vrchy)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 395 m n. m.

    • min: 960 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1393 m

    • klesanie: 1394 m

  • Vzdialenosť
    • 21 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 23.09.2017

  • Štart trasy
    • šírka: 48.9827 ° SŠ
      dĺžka: 18.4076 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.9827 ° SŠ
      dĺžka: 18.4076 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • vodovod pri Jaskyniarskom klube v Mojtíne

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Púchov/Beluša (vlak, bus) - Mojtín (bus, parkovisko pod vlekmi)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.9 (0.28)