Túra

Za skalnými bránami v okolí Mojtína

01. 11. 2017
Vlani som prešiel okruh cez Mojtínsku jaskyňu, Rohatín, Ostrú Malenicu, Rohatú skalu a okolie Mojtína sa mi zapáčilo. Tento rok som sa do oblasti vrátil a pozrel som si skalné brány na Čiernom vrchu a pod Rakytníkom. Prechádzka sa napriek chladnejšiemu počasiu vydarila. Keďže som chodil zväčša mimo turistických značiek, videl som pomerne veľa zveri.

Cesta

Počasie je pod psa, stále prší. Kvôli snehu a víchrici nám zrušili kurz na Zelenom plese a predo mnou stála otázka: Kam vyraziť? Rozhodol som sa pre Strážovské vrchy. Túru som mal naplánovanú už dlhšie, stačilo doladiť drobné detaily.

Z domu som vyrážal neskoro, pretože celú noc lialo. Podľa Nórov malo pršať aj v Mojtíne. Dážď mal ustať o 8.00 a do 10.00 malo prestať aj drobné mrholenie. Ešte keď som išiel hore dolinou Slatinského potoka, pršalo. No keď som zazrel prvé domy dediny, bubnovanie na predné sklo prestalo a počas celej prechádzky nespadla ani kvapka. Opäť začalo pršať, až keď som uháňal po diaľnici domov.

Košecké Rovné

Takže o 8.45 h som odstavil tátoša na parkovisku pod vlekmi a vyrazil som po modrej značke. Chodník ide po lúke, ktorá bola napitá vodou. Našťastie, tráva bola nízka. Asi vďaka ovciam. Idem v starších topánkach, ktoré nikdy neboli nepremokavé a v koži za špicou už majú malú dieru. Obuv však treba striedať. Lúkami stúpali hmly.

Po čase som zo značky odbočil a cestičkou som vybehol na Gábrišské vrchy (935 m). Miro vyšiel na všetky kopce Malých Karpát, mne sa možno podarí čosi podobné v Strážovských vrchoch. Na vrchole kopca je vysielač, chatka a končí tam vlek, no trianguláciu som nenašiel.

Vrátil som sa na značku a podišiel som Javorinu. Prešiel som cez les a na lúčke s borievkami som zahol do dolinky. Podhradská dolinka vyzerá na mape zaujímavo, pretože ju lemujú strmé svahy. Je však úplne obyčajná. Dokonca ňou vedie zvážnica. Je v nej zopár posedov, prístrešok a vyplašil som v nej dva srnce. Jednému sa to nepáčilo a brechal na celú horu.

Zbehol som do Košeckého Rovného. V dedine je veľa starších domov, ktoré chalupári opravujú. Občas trochu zvláštne, ale stále je to lepšie, ako keby ich mali nahradiť moderné opachy.

Hľadal som odbočku bývalej červenej značky. Pred 32 rokmi som tadiaľ išiel, vôbec som však netušil, kde som odbočoval. Podľa mapy (používam papierovú mapu, na ktorej sa píše, že značenie bolo v roku 1985 aktuálne) by som mal odbočiť na hornom konci dediny, tam som však žiadnu cestičku nenašiel. Preto som sa vrátil a odbočil som pri prvej vhodnej príležitosti. Išiel som tam asi najkrajšou časťou dediny.

Čierny vrch

Na lúkach som míňal strom s červenou značkou. Veru, tadiaľto išla v minulosti magistrála z Dukly na Devín. Vyšiel som do sedla, zacmukal som na plašiace sa ovce a zahol som do lesa. Na južnom svahu rástlo veľa bedlí, bola tam však mokrá tráva. Preto som zamieril viac na sever, kde je les bez podrastu. Zato svah je tam poriadne strmý. Podchvíľou som sa pokĺzol.

Na hrebienku som vyplašil stádo diviakov. Asi sa kŕmili bukvicami. Mňa potešilo, že je vrchol kopca takmer rovný. Je tam zopár skál, pričom jedna je trochu vyššia. Nechcel som na mokrej skale riskovať, preto som sa kúsok vrátil a skalu som podišiel. Ešte pár minút a stojím pri bráne.

Čierny vrch (855 m) je ďaleko od turistických chodníkov, no na jeho vrchole je prvotriedna atrakcia. Veľká skalná brána. A pár metrov východne ďalšia, menšia. Avšak v menšej bráne je dier viac, skala je tam deravá ako rešeto. Pokochal som sa, a keďže fúkal studený vietor, pokračoval som ďalej.

Do Podhradskej doliny

Zostupoval som hrebeňom na západ. Z diaľky sa ozývalo ručanie jeleňa, začína ruja. Zrazu to predo mnou zaprašťalo a cez hrebeň prebehli dve lane nasledované jeleňom.

Keď sa hrebeň začal vetviť, zahol som na bočný hrebienok a prišiel som k novej ceste. Bola čerstvo vysypaná lomovým kameňom, ale prv ju trochu rozšírili. Podo mnou bol asi dva metre vysoký zvislý zráz, pričom ani vpravo ani vľavo to nevyzeralo lepšie. Našiel som miesto, kde zo svahu trčali korene, chytil som sa ich a začal som sa spúšťať. Nohami som chvíľu hrabal vo vzduchoprázdne, ale zliezol som. Kúsok poniže som si na širokom kmeni vyvaleného buku oddýchol a zjedol som obed.

Zbehol som do Podhradskej doliny na zvážnicu. Najprv som sa po nej vybral doprava, ale keď zahla do kopca, išiel som doľava. Potreboval som prejsť cez Podhradský potok, ktorý bol po dažďoch plný vody. Dúfal som, že zvážnica vyústi na asfaltku mostom, no bol tam iba brod. Ešteže sa dalo cez potok preskákať po kameňoch.

Chvíľu som kráčal po asfaltke a pri kríži som zahol do kopca. Snažil som sa podľa GPS-ka nájsť Vlčí kostol, ale keď som prišiel na súradnice, ktoré som odhadol z mapy, v lese som nič zvláštne nevidel. Zrejme je Vlčí kostol viac západne.

Vyhliadka

Liapal som sa hore strmým a miestami dosť šmykľavým svahom. Podchvíľou som sa strepal, ruky som mal celé zablatené. A po chvíli aj gate, do ktorých som si ruky utieral. Ešteže dnes nemám rifle, ale nohavice, ktoré rýchlejšie schnú. Miestami som využíval prte od zveri, avšak tie moc nestúpali.

Pod hrebeňom začali na svahu pribúdať skaly. Miestami sú v hore schované celkom pekné skalné veže. Vyšiel som na hrebeň. Je na ňom zopár vyhliadok, na tri som aj vyšiel. Posledná, najkrajšia, je aj na mape (pozri fotku). Vlani som ju v šere minul, teraz som ju našiel.

Brána pod Rakytníkom

Kúsok za vyhliadkou je sedlo s krížom. Začínajú tu lúky, ktorými som zbehol k poľnohospodárskemu podniku. Prešiel som okrajom Mojtína a asfaltkou som zostupoval ku skalám. Prvé som minul a do druhých som sa začal liepať. To preto, lebo kdesi v nich by mala byť ďalšia skalná brána. Mala by byť vzdialená iba 200 metrov od cesty, no z hradskej ju nevidno.

Terén je trochu náročnejší, miestami na úrovni I UIAA. Akosi som sa po skalnatom svahu vyštveral príliš vysoko, pár metrov som musel zliezť. Skalná brána je schovaná za kríkmi. Je však pomerne veľká. Na skalu, ktorá tvorí oblúk brány, sa dá pohodlne vyjsť. Je z nej pekne vidno dolinu so štátnou cestou.

Zbehol som zo skaly a liepal som sa ďalej. Vyštveral som sa na bralo, z ktorého už vidno nielen dolinu, ale aj Mojtín. Na Rakytník som však nešiel. Stúpal som šikmo hore svahom a natrafil som na pekný chodník. Priviedol ma na lúky nad Mojtínom. Zbehol som do dediny a vracal som sa na parkovisko.

Večný vojak

Oproti kostolu je socha s jazdcom na koni. Čo by to mohlo byť? Je to pomník miestnemu rodákovi, ktorý od roku 1750 slúžil v cisárskej armáde. A slúžil v nej neuveriteľných 81 rokov! Zapísal sa tak do dejín ako najdlhšie slúžiaci vojak. Zdá sa, že v tých časoch výsluhové dôchodky neexistovali.

Pri kostole som zahol do svahu. Na tabuľovej obrázkovej mape som si všimol, že by sa tadiaľ malo dať vrátiť na parkovisko. Dalo sa. Je tam strmá trávnatá cesta, pri ktorej je dokonca jedna pouličná lampa. Na konci cesty sa pásol poník. Poškrabkal som ho na hrive, no asi čakal čosi iné. O 16.30 h som sa vrátil k autu a mohol som ísť domov.

Záver

Strážovské vrchy nie sú príliš vysoké, je to však pekné pohorie. Je tu veľa mimoriadne atraktívnych miest, ktoré si môžete pozrieť, aj keď nie je nádherné slnečné počasie. Dnes som pár takých miest navštívil.

Fórum 33 príspevkov
Za skalnými bránami v okolí Mojtína 30/11/17 18:39 33 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Na najvyšší kopec galantského okresu Počas veľkonočných sviatkov som si všimol, že na Hikingu nie je opis trasy, ktorá by ležala celá v galantskom okrese. Rozhodol som sa, že to napravím. Ale kam ísť, keď je v okrese také množstvo atraktívnych turistických cieľov? Vybral som sa na najvyšší kopec okresu, na Šalgočskú dvojtisícovku. dnes Martin Knor Podunajsko
Túra Skaly v okolí Ďurďového Súľovské vrchy sú jednou z najatraktívnejších oblastí Slovenska. Vedie cez ne množstvo turistických chodníkov, a kde nie sú chodníky, tam sú rezervácie. Napriek tomu sa aj v tejto oblasti dajú nájsť miesta plné brál, v ktorých sa môžete motať ako chcete a za celý deň nestretnete ani jedného jediného výletníka. 11/05/20 Martin Knor Súľovské vrchy
Túra Nový Zéland - Wai-O-Tapu a Waimangu Wai-O-Tapu a Waimangu sú geotermálne aktívne územia neďaleko mestečka Rotorua na Novom Zélande. Horúca magma je tu blízko pod povrchom, vďaka čomu z puklín stúpajú pary a tečú tu horúce potôčiky. Jazierka majú divoké farby, pretože sú v nich rozpustené minerály, a prieduchy lemujú kryštáliky síry. 21/04/20 Martin Knor Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Na najvyšší kopec galantského okresu Počas veľkonočných sviatkov som si všimol, že na Hikingu nie je opis trasy, ktorá by ležala celá v galantskom okrese. Rozhodol som sa, že to napravím. Ale kam ísť, keď je v okrese také množstvo atraktívnych turistických cieľov? Vybral som sa na najvyšší kopec okresu, na Šalgočskú dvojtisícovku. dnes Martin Knor Podunajsko
Túra Zo Soriškej planiny na vrch Možic Sedíme pod pancierovým pozorovacím zvonom, Lucia aj so svojimi miniatúrnymi kamzíkmi šplhá po strmej lúke a celé Júlske Alpy aj s jazerom Bohinj máme ako na dlani. Sme ohromení a prekvapení, že nenápadne vyzerajúce vrcholky, ktoré nás na mape zaujali predovšetkým lúkami, ponúkajú tak strhujúce výhľady doplnené o štipku vojenskej histórie. Na rozdiel od neďalekého Vogla sme si tu však nemuseli pomôcť lanovkou, ktorá malým deťom veľmi nesvedčí, a výlet si tak mohla naplno užiť aj 17-mesačná Lucia. včera Jitka Švarcová Svet
Extra Poznáte slovenské hory? Overte si svoje vedomosti! Máte toho pochodeného veľa a ste si istí, že dobre poznáte všetky štíty a pohoria vlastnej krajiny? Cudzinec by vám o vašej domovine nič nové nepovedal? Dobre, tak skúste test, ktorý pre vás pripravila Poľka. Uvidíme, či naozaj ste v tom áčko. Pre najlepšieho čaká malá odmena. včera Beata Okulińska Zaujímavosti

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Za skalnými bránami v okolí Mojtína 30/11/17 18:39 33 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Strážovské vrchy (CHKO Strážovské vrchy)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 395 m n. m.

    • min: 960 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1393 m

    • klesanie: 1394 m

  • Vzdialenosť
    • 21 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 23.09.2017

  • Štart trasy
    • šírka: 48.9827 ° SŠ
      dĺžka: 18.4076 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.9827 ° SŠ
      dĺžka: 18.4076 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • vodovod pri Jaskyniarskom klube v Mojtíne

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Púchov/Beluša (vlak, bus) - Mojtín (bus, parkovisko pod vlekmi)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.35 (0.54)