Najbližšími mestečkami sú San Martin de los Andes a Junin de los Andes. Junin je k sopke asi o 40 km bližšie, ale je to v podstate iba taká väčšia dedina, nechceme riskovať, že tu nezoženieme cepíny, tak si ako základňu vyberáme San Martin. Mestečko je ale príliš nóbl, plné chát a hotelov alpského štýlu, camp ďaleko na okraji mesta, tak ideme spať nad mesto do borovicového lesa. Ráno s prekvapením zisťujeme, že les je tujový. Stromy majú asi 40 cm hrubé kmene. Aj v tomto turistickom stredisku však máme problém požičať cepíny. V jednom obchode majú práve iba 2 kusy a cestovka, ktorá tiež požičiava, je cez víkend zavretá. No nič, Lanín je veľmi lákavý, lístky na bus už kúpené, takže tretí cepín kupujeme v hotovosti.

Cesta busom na Guarderiu Tromen, vzdialenú 100 km, trvá asi 3 hodiny, posledných 20 km je cesta iba štrková. Musíme si kúpiť lístky až do Čile, lebo chlap v dopravnej spoločnosti ma presviedča, že lístky len na hranicu nepredáva. Moja španielčina nestačí na to, aby som sa s ním mohol hádať, tak platíme každý nekresťanských 50 pesos (450 Sk), pritom v Argentíne stojí kilometer cesty busom menej ako korunu! Vystupujeme asi 2 km pred argentínsko – čílskou hranicou a ideme k rangerom pre základné informácie. Z internetu sme síce vedeli, že pre výstup je potrebná okrem cepínu a mačiek aj VHF vysielačka, ale veľmi sme tomu neverili. Ranger nám hneď po privítaní ukazuje veľký plagát s vybavením, ktoré musíme mať a pýta sa, či máme vysielačku. Nemáme! Aspoň nám radí, že v campe sú Francúzi, ktorým má ráno priniesť iný ranger vysielačku a že nech sa spojíme s nimi. Za pár minút dávame v campe dokopy medzinárodný francúzsko-slovenský tím a ráno ideme spolu na guarderiu. Ranger samozrejme o sľúbenej vysielačke nevie a nedá sa prehovoriť, aby nás pustil hore bez nej. Skúšame v campe. Nikto nemá. A čo tak skúsiť u pohraničiarov (Gendarmeria Nacional)? Guillaume vie dobre po španielsky, tak začína vyjednávať so službukonajúcim policajtom. Ten sa musí samozrejme opýtať šéfa. Odpoveď je na naše veľké prekvapenie pozitívna. Dávame jeden pas do zálohy a platíme 25 USD, ale to až po návrate z treku. Pri 6 ľuďoch to je veľmi prijateľných 100 Sk na osobu. Ešte nastaviť civilnú frekvenciu, u rangera sa podrobiť kontrole ostatných povinných vecí – spacák, karimatka, čelovka, okuliare, varič, lekárnička, mačky, cepín a nepremokavé oblečenie a French-Slovak Volcán Lanín Expedition 2007 s argentínskou policajnou vysielačkou značky Kenwood môže vyraziť.

Najprv ideme listnatým pabukovým lesom s množstvom vŕb, čo vyzerajú ako bambus a ďalej sopečnou krajinou. Za 3,5 hodiny po zdolaní 1200 výškových metrov sme na chate vo výške 2315 m, kde prespíme. Chata je vojenská, vlastne iba taký prístrešok pre 12 ľudí spiacich na zemi. Z chaty podáva Guillaume vysielačkou hlásenie rangerom dolu, že sme OK a aké je počasie. Ráno bolo síce oblačno, ale poobede sa počasie zlepšuje. Hlásenie musíme dať aj ráno pri štarte, potom z vrcholu a tiež po návrate na chatu. Aby sa nepovedalo, že tú vysielačku vláčime zbytočne. Okrem nás a Francúzov sú tam aj šiesti Argentínci. Len tak-tak sa pomestíme do chaty.

Ráno budíček o 4:00, zbaliť batohy, uvariť čaj do termosiek, zjesť Vifon (tu je to značka Maruchan) a o 5:00 začíname cikcakovať kopec. Je len tesne pod nulou, takmer bezvetrie, ani mráčika, množstvo hviezd nad hlavou, aj Južný kríž – ideálne podmienky. Sneh tvrdý, na mačkách sa ide veľmi dobre. Okolo 7:15 vychádza slnko a z výšky asi 3000 m fotíme sopky Villarica a Quetrupillan v Čile. Hore sme okolo 9:00. Vrchol je bez kráteru, zaľadnený aj s jednou peknou trhlinou. Výšku vôbec necítime, veď sme práve prišli z najvyššieho kopca Južnej Ameriky. Výhľad z Lanínu je z kategórie superextrašpeciáldeluxe - na juh Oblasť jazier v Patagónii, Monte Tronador, v Čile sopky Osorno, Villarica, Quetrupillan, Llaima, no jednoducho paráda. Obloha gýčovo modrá. Zopár fotiek, vrcholovka a ideme dolu. Nedá sa na mačkách, sneh je už pred obedom mäkký, lepí sa. Na chate sme za 1,5 hodiny. Môžme stihnúť ešte dnes bus do San Martinu o pol tretej. Načo sa ale ponáhľať do civilizácie? Takže dvojhodinová pauza na obed a dolu ideme až podvečer. Francúzski kamaráti idú ešte večer na čílsku hranicu skúsiť stopovať smerom do Puconu. My zostávame na noc v campe a o stopovanie sa pokúšame až nasledujúci deň ráno, smerom do Argentíny, no neúspešne. Sme na hranici s Čile, premávka dosť riedka a jazdia vačšinou pickup-y, alebo plné džípy s výletníkmi. Tak ideme nakoniec až poobede busom a v San Martine v skvelej panaderii (pekárni) zakončujeme tento trip skvelými croissantami a buchtami.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Podrobnejšie informácie o treku na Volcán Lanín v Lonely Planet – Trekking in the Patagonian Andes a na www.summitpost.org.

P.S. Na Guarderii Tromen majú fotografie skialpinistov zdolávajúcich Lanín – stále je o čom snívať ;-)

Fotogaléria k článku

+5 ďalších fotiek