Trasa

Senica – Ulica SNP – Čerešňová aleja – Hlbocká magistrála – Hlboké – Košútovec – Horné Suroviny – Pamätník popravených povstalcov Slovenského povstania 1849-1849 – štátna cesta I/51 – Kaplinské pole – kruhová križovatka – Agátová aleja – Senica

Vstupujem na Ulicu SNP, ktorá začína pri Mestskom úrade v Senici a kde začína chodník značený zelenou farbou. Ulica SNP je široká, dlhá, mierne stúpajúca a končí pri Čerešňovej aleji. Čerešňová aleja má vlastnú informačnú tabuľu. Čerešňovú aleju obnovil Klub ochrancov zelene Kozel v Senici. Je dlhá a pekná v každom ročnom období. Na konci aleje odbočujem doprava.

Po ľavej strane je stromoradie, po pravej strane sú rozsiahle úrodné hlbocké polia. Vyjdem na asfaltovú cestu, hovoria jej „Hlbocká magistrála“. Pred Hlbokým odbočím po poľnom chodníku doľava a dostanem sa až k cintorínu, kde je pomník J. M. Hurbana. Je tam informačná tabuľa. Cintorín je starostlivo udržiavaný. Vidím siluetu kostolnej veže a pokračujem smerom do dediny. Prechádzam okolo oploteného kostola, v ktorom pôsobil J. M. Hurban. Kostol je práve po rekonštrukcii. Oproti kostolu je fara, v ktorej býval aj so svojou početnou rodinou J. M. Hurban. Na evanjelickej fare začiatkom júla 1843 padlo konečné rozhodnutie o novej kodifikácii slovenčiny. Pokračujem k pamätnej izbe J. M. Hurbana. Sprievodkyňa nás previedla po izbe a urobila zaujímavú prednášku o živote činovníka.

Obec Hlboké poznám z predošlých fotovýletov. Je to pekná, starostlivo udržiavaná dedina a za dedinou na vyvýšenej plošine sú pekné výhľady na Malé Karpaty. Tentokrát však pokračujem smerom na Košútovec, mestskú časť Senice. Košútovec je nová moderná štvrť, ktorá sa rozširuje. Prejdem cez obytnú štvrť a ocitnem sa v znovu v poliach. Z rozprávania viem, že role sú veľmi úrodné a Hlbočania sú bohatí. Polia lemujú stromoradia. Vysadili ich asi kvôli vetrom a tiež, aby si v nich v letných horúčavách mohli roľníci na poliach oddýchnuť.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Pokračujem po čerstvo značenom chodníku cez Horné Suroviny a vchádzam na asfaltovú cestu. Popri asfaltovej ceste vidím vľavo v poli pamätník popravených povstalcov Slovenského povstania 1849-1849. K pamätníku chodník vyšliapaný nie je, čas dá a vyšliape sa. Pokračujem rovnou asfaltovou cestou až k rušnej hlavnej ceste č. I/51. Pri prechádzaní na druhú stranu treba dávať pozor. Trasa pokračuje na Kaplinské pole. Poľnou cestou pokračujem a zakrátko odbočím vpravo. Chodníkom sa dostanem k frekventovanej ceste, cez ktorú prejdeme na druhú stranu. Popri ceste sa dostanem až ku kruhovej križovatke, pri ktorej je prechod pre chodcov, cez ktorý prejdem. Dostala som sa na výpadovku v Senici.

Za kruhovou križovatkou pokračuje chodník smerom do Senice. Pri kruhovej križovatke je Čerešňová aleja na dohľad, trasa nie je prepojená značkami. Podľa mňa však tu tvorí trasa okruh. Po kruhovú križovatku som od Mestského úradu doteraz prešla 11 kilometrov. Pokračujem dlažbami spevneným chodníkom cez Agátovú aleju do mesta. Trasa končí pri autobusovej stanici v Senici.

V pamätnej izbe J. M. Hurbana som si kúpila brožúrku od Evy Foridnálovej o J. M. Hurbanovi. Veľmi pekne a stručne zachytila život tohto v skutku výnimočného človeka, ktorý popri šťastnom rodinnom živote bol evanjelický kňaz, veľký vlastenec a národovec. Mali by sme si z neho brať príklad.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek